Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/145/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T, IČO: X, zast.

JUDr. A, proti žalovaným 1/ F, zastúpeného P a 2/ E, správca konkurznej podstaty

úpadcu F, registrovaná ako správca konkurznej podstaty pod číslom X o zaplatenie

pohľadávky 2 462 787,5 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. februára 2007 č. k. 6 Cbm 1/2004-

453, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove

zo dňa 27. februára 2007 č. k. -453 z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.2.2007 č. k. -453

rozhodol tak, že konanie prerušil. Uviedol, že v uvedenej veci je daná právomoc súdu

Slovenskej republiky v zmysle , ako aj určené rozhodné

právo – právo Slovenskej republiky podľa § 9 ZMPS dohodou zmluvných

(procesných) strán zo dňa 20.6.2002. Poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zák. č.

, účinného v čase začatia konania a uviedol, že z obsahu spisu bolo

zistené, že na žalovaného bol dňa 12.9.2003 vyhlásený konkurz. Súd preto konanie

v zmysle citovaného ustanovenia prerušil.

Proti uzneseniu sa odvolal žalobca a žiadal jeho zrušenie. Namieta, že súd

prvého stupňa vec nesprávne posúdil a vo veci aplikoval nesprávny právny predpis.

Tvrdí, že je vylúčené, aby na poľského úpadcu boli aplikované ustanovenia

slovenského konkurzného zákona. Namieta, že uvedené nebolo možné ani v čase

vyhlásenia konkurzu a nie je to možné ani v súčasnosti, kedy by bolo možné

vychádzať výlučne z práva EÚ, ktoré by pripúšťalo akceptovať poľský konkurzný

zákon, avšak toto právo EÚ na daný prípad nemožno použiť. Má za to, že nakoľko

PĽR a SR vstúpili do EÚ až dňom 1.5.2004, až týmto dňom začali na ich území platiť

právne predpisy EÚ. Právne predpisy SR pred vstupom do EÚ nijakým spôsobom

neupravovali konkurzné konania začaté v iných štátoch. Dosah týchto konkurzných

konaní na iné územie, než kde bolo konkurzné konanie vedené pred vstupom SR

do EÚ, vôbec nebol, pokiaľ neexistovala v tejto veci dvojstranná zmluva. Takáto

zmluva s PĽR nebola uzavretá. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje tiež

za nezrozumiteľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu súd

aplikoval slovenský konkurzný zákon na poľského úpadcu. Tvrdí, že vyhlásenie

konkurzu na poľského úpadcu v žiadnom prípade nespadá do záväzkových vzťahov,

kde by bolo možné postupovať podľa medzinárodného práva súkromného (zák. č.

) a použiť dohodnutú voľbu práva. V danom záväzkovom právnom

vzťahu, ktorý je predmetom sporu, si zmluvné strany podľa dohodnutých podmienok

zvolili právo slovenské a zvolená bola i právomoc slovenských súdov. Takto zvolený

právny poriadok platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch porušenia zmluvných

záväzkov, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy veci nevyplýva niečo iné (§ 11

). V zmysle uvedeného je preto len záväzkové právo podriadené

voľbe práva, a teda slovenskému právu, nie však už iné vzťahy, ktoré sú mimo tento

záväzkový vzťah. Konkurzné právo v žiadnom prípade nie je záväzkovým vzťahom.

Konkurzné konanie je úplne mimo záväzkový vzťah, na ňom úplne nezávislé. Pokiaľ

by i súd mal za to, že voľba práva pre záväzkový vzťah nebola dohodnutá, resp. je

neplatná, tak i v takom prípade pre záväzkový vzťah by bolo smerodajné slovenské

právo s poukazom na ust. a Ďalej uviedol, že

v predmetnom konaní všetky rozhodujúce skutočnosti a právne úkony nastali pred

vstupom SR (i PĽR) do EÚ, a preto nemožno na daný právny vzťah v žiadnom

prípade aplikovať právo EÚ. Inak by došlo k retroaktivite, ktoré právo v takom

prípade nemožno aplikovať. V súvislosti s uvedeným nie je možné na daný prípad

aplikovať ani Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci

a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a ani

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní. Možnosť akceptovať

poľský konkurzný zákon na území SR, či poľské rozhodnutie o vyhlásení konkurzu,

neposkytuje ani vyhl. č. o Zmluve medzi ČSSR a PĽR o právnej pomoci

a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných

veciach, pretože uvedená zmluva právne vzťahy v konkurzných veciach vôbec

neupravuje a neupravuje ani obchodné veci. Uznanie takéhoto rozhodnutia, či

poľského práva podľa tejto zmluvy teda nie je vôbec možné. Namietal, že zohľadniť

stav poľského úpadcu v danom spore možno len pri posudzovaní jeho spôsobilosti

na právne úkony, a to v zmysle , ktorý výlučne vo veci

spôsobilosti poukazuje na poľské právo. Vzhľadom na uvedené status poľského

úpadcu možno akceptovať len z pohľadu určenia legitimácie pri označení účastníka

súdneho konania. V inom ohľade než z pohľadu spôsobilosti na právne úkony

nemožno na uvedené poľské rozhodnutie a poľský konkurzný zákon prihliadať.

Z poľského rozhodnutia o konkurze, ako ani z poľského konkurzného zákona

nemožno vyvodzovať na území SR žiadne práva a povinnosti pre slovenské

subjekty, a to podľa žiadneho kolízneho ustanovenia. V ďalšom poukázal na svoje

predchádzajúce podania a napadnuté uznesenie z uvedených dôvodov navrhol

zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 písm. c/ bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého

uznesenia v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že toto je opodstatnené.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie prerušil, vychádzajúc

pritom z ust. v spojení s dohodou

zmluvných strán ( ), nakoľko na majetok žalovaného 1/ bol

vyhlásený konkurz.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so žalobcom, že napadnuté

uznesenie je nesprávne a nemá oporu v právnom predpise.

Ako vyplýva z obsahu spisu, konkurz na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený

dňa 12.9.2003 a konanie bolo začaté dňom 10.2.2004, kedy žaloba voči žalovanému

1/ bola doručená Krajskému súdu v Prešove. Vstup žalovaného 2/ do konania

pripustil súd prvého stupňa uznesením zo dňa 9.1.2007 na návrh žalobcu

z 16.6.2006.

Súd prvého stupňa konanie prerušil podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zák. č.

, v zmysle ktorého sa súdne konania, ktoré začali pred vyhlásením

konkurzu prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do konkurznej podstaty, alebo

ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

Ako už bolo uvedené, konanie však v predmetnej veci začalo až po vyhlásení

konkurzu na majetok žalovaného 1/, z ktorého dôvodu sa toto ustanovenie zákona

o konkurze a vyrovnaní, upravujúce jeden z účinkov vyhláseného konkurzu, na daný

prípad nevzťahuje.

Bez zreteľa na túto skutočnosť, súd prvého stupňa pochybil, keď na danú vec,

tento právny predpis aplikoval vôbec tak, ako to správne namieta žalobca.

Je nepochybné, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú zahraničnými osobami. Súd

prvého stupňa konanie prerušil podľa na základe voľby práva

účastníkmi zmluvy s poukazom na ust.

Nesporne základným právnym predpisom, ktorý sa na daný spor vzťahuje

vzhľadom k medzinárodnému prvku, je o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom, z ktorého vychádzal i súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa hoci správne aplikoval tento právny predpis, nesprávne ho

vyložil.

Ust. je zaradené pod záhlavím medzi záväzkové

práva. V zmysle tohto ustanovenia účastníci zmluvy môžu zvoliť právo, ktorým sa

majú spravovať ich majetkové práva. Voľba práva sa preto vzťahuje len na ich

záväzkové majetkové vzťahy.

Toto ustanovenie zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

o voľbe práva nie je preto z hľadiska úpravy statusu subjektu, na ktorý bol vyhlásený

konkurz v zahraničí, aplikovateľné tak, ako to správne namieta žalovaný a pokiaľ by

k takejto dohode došlo, bola by neplatná. Keďže z ďalších ustanovení tohto zákona

vplyv konkurzného konania vedeného v zahraničí na tuzemské konanie nevyplýva,

bolo potrebné vychádzať len z medzinárodných zmlúv, ktoré s poukazom na ust. § 2

tohto zákona majú i právo prednosti.

Nakoľko však zmluva medzi ČSSR a PĽR o právnej pomoci, zverejnená

v Zbierke , dopad vyhláseného konkurzu

neupravuje, pričom predpisy EÚ v tomto smere nie sú pre daný spor účinné tak, ako

opodstatnene tvrdí žalobca, vyhlásený konkurz nemá preto vplyv na predmetné

konanie pred tuzemským súdom, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa rozhodol

v rozpore s právnym predpisom, keď konanie prerušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Prešove podľa zrušil.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 12. decembra 2007

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu