Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/247/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej

v právnej veci žalobcu: O.K., bytom B., ul. I.J.F.X., zast. JUDr. K. J., advokátom so sídlom

P. X., Š., proti žalovanému: S. Ing. J. G., R. X., B., zast. JUDr. M. V., advokátom so sídlom

Š.V.Š., ul. X.,B., o zaplatenie 113 534,60,-Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2006,č.k.: 19 „O“ 19401/91-250 a na odvolanie

žalobcu voči trovám konania, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2006 č.k.:

19 „O“ 19401/91-250 sa m e n í tak, že v časti o zaplatenie 23 924,10,- Sk sa žaloba

z a m i e t a.

Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok potvrdzuje.

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. júna 2006, č.k.: 19 „O“ 19401/91-250 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi 41 776,10,- Sk, pričom uložil žalobcovi zaplatiť na účet súdu

sumu 440,- Sk. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa domáhal

od žalovaného zaplatenia sumy 113 534,60,- Sk z titulu dodania 1008 kusov tapetovacích

stolíkov v zmysle objednávky žalovaného č. 112/91 za cenu 80,- Sk za kus. Na výrobu týchto

stolíkov žalobca použil nielen materiál žalovaného, ale aj materiál zakúpený na vlastné

náklady žalobcom.

Žalovaný uznal dôvodnosť pohľadávky žalobcu v sume 61 300,- Sk, vo zvyšku

navrhol žalobu zamietnuť. Poukazoval na nízku kvalitu dodaných stolíkov a zníženia

ich kúpnej ceny zahraničným zákazníkom.

Rozsudkom z 2. apríla 1993 č.k.: 19 „O“ 19401/91-35 Mestský súd v Bratislave uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 103 136,60,- Sk a vo zvyšku žalobu zamietol.

O odvolaní žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 25. novembra 1993, č.k.: -54. Pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie

61 360,- Sk (žalovaný ju zaplatil 1. novembra 1993), v časti týkajúcej sa sumy 41 776,10,- Sk

rozsudok Mestského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Mestský súd v Bratislave rozsudkom z 2. októbra 1995, č.k.: 19 „O“ 19401/91-82

žalobu žalobcu v časti 52. 174,- Sk zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením 29. februára 1996, č.k.: -94 tak, že napadnutý

rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. mája 1998, č.k.: 19 „O“ 19401/91-118

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19 280,- Sk, vo zvyšku žalobu

zamietol, keď dospel k názoru, že žalobcovi vzniklo právo len na zaplatenie dohodnutej

kúpnej ceny t.j. 80 640,- Sk (1008 kusov po 80,- Sk za kus). Pretože žalovaný zaplatil

žalobcovi 61 360,- Sk, neuhradená zostala len suma 19 280,- Sk.

O odvolaní žalobcu a žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo 16. apríla 1999, č.k.: -129 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Žalovaný uplatnil v odvolaní proti žalobcovi právo na zaplatenie sumy 25 000,- Sk,

čo súd vyhodnotil len za obranu proti žalobe, nie za vzájomný návrh.

Predmetom ďalšieho konania zostala už len suma 41 776,10,- Sk.

Prvostupňový súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu

hospodárskej zmluvy na dodávku tapetovacích stolíkov v počte 1100 ks v lehote plnenia

do júla 1991. Žalovaný sa zaviazal dodať materiál na výrobu týchto stolíkov s výnimkou

pántov a Duvilaxu, tieto mal dodať žalobca, za dohodnutú cenu 80,- Sk za kus. Žalobca

vyrobil a odovzdal žalovanému v júli 1991 1008 ks tapetovacích stolíkov, čím prešlo právo

hospodárenia alebo vlastnícke právo na žalovaného (§ 168 ods. 3 HZ). Žalovaný naložil

na kamión len 1002 tapetovacích stolíkov, čo nemalo za následok zánik jeho povinnosti

zaplatiť žalobcovi cenu všetkých vyrobených a odovzdaných tapetovacích stolíkov (1008).

Na tejto skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že zahraničný zákazník uznal odovzdanie

len 956 tapetovacích stolíkov. V prípade, že žalovaný namietal nekvalitu stolíkov,

bol žalovaný oprávnený odmietnuť prevzatie vadnej dodávky. Žalovaný nepreukázal, že vady

dodávky u žalobcu riadne a včas reklamoval. K námietke žalovaného týkajúcej sa vád

stolíkov preto súd prvého stupňa neprihliadol.

Žalobca uznal, že na výrobe stolíkov sa podieľal i žalovaný s jeho pracovníkmi a uznal

cenu nimi vykonaných prác po sumu 2028,- Sk.

Žalovaný uznal žalobcom vykonané práce pri nakladaní tapetovacích stolíkov

do kamiónu v cene 600,- Sk.

Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie 80 640,- Sk (1008x80,- Sk za kus), úhrady

za ním dodaný materiál a úhrady prác – nakladanie stolíkov.

Keďže výšku za dodaný materiál žalobcom bolo možné zistiť len s nepomernými

ťažkosťami, preto súd prvého stupňa tento nárok určil podľa svojej úvahy ( )

vychádzajúc z podkladov zo znaleckého posudku znalca J.B.. Žalobcova pohľadávka

predstavovala sumu 106 436,95,- Sk (80 640,- Sk – cena stolíkov, 25 196,95,- Sk – cena

materiálu a 600,- Sk úhrada prác).

Po odpočítaní 2028,- Sk (práce pracovníkov žalovaného) pohľadávka žalobcu

predstavuje sumu 104 408,95,- Sk. K započítaniu pohľadávky žalovaného v sume 25 000,- Sk

z titulu nespotrebovaného materiálu dodaného žalovaným, nebolo možné z dôvodu

nemožnosti započítania peňažného plnenia voči nepeňažnému.

Žalovaný uhradil žalobcovi 61 360,- Sk, neuhradená zostala čiastka 43 048,95,- Sk,

predmetom tohto konania zostala však čiastka 41 776,10,- Sk, čo bráni žalobcovi priznať viac.

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 41 776,10,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,

a to do časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov

konania vo výške 31 040,- Sk z týchto dôvodov:

Súd prvého stupňa pri svojom hodnotení neuplatnenia si náhrady trov žalobcom,

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal vo veci 82% úspech

v konaní, čím mu vzniklo právo na 82% z uplatnených trov Sk 37 854,- Sk.

Žalovaný vo svojom odvolaní podanom v zákonom stanovenej lehote navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

z týchto dôvodov:

Súd prvého stupňa nesprávne a neúplne zistil skutkový stav v dôsledku čoho

súd dospel k nesprávnemu rozsudku. Poukazuje na znalecké posudky Dpt. J.B. a Ing. I.P. Súd

sa nevysporiadal s otázkou prečo za prácu poskytnutú žalovaným započítal súd iba 2028,- Sk.

Rovnako nesprávne vyhodnotil súd prvého stupňa otázku nespotrebovaného materiálu

dodaného žalovaným. Všetky rozporné skutočnosti by mal súd riešiť znaleckým

dokazovaním.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejedal

odvolanie žalobcu i žalovaného podľa ust. s nariadením pojednávania

v súlade s ust. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť. Rovnako odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaného na zrušenie napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie z dôvodu doplnenia

dokazovania znaleckým posúdením sporných otázok, a to vzhľadom na čas, kedy boli sporné

tapetovacie stolíky vyrobené a dodané žalovanému, ako i okolnosť, že predmetné tapetovacie

stolíky boli následne po ich dodaní žalovanému predané zahraničnému odberateľovi.

Za týchto okolností doplňovať dokazovanie znaleckým posudkom by bolo neúčelné,

keďže vypracovať znalecký posudok po 17 rokoch nemôže zodpovedať na otázky a tvrdenia

žalovaného.

Odvolací súd konštatoval, že žalovaný objednávkou č. 112/91 z 23. júna 1991

si objednal u žalobcu výrobu tapetovacích stolíkov v počte kusov 1100 z dodaného materiálu,

okrem pántov a Duvilexu za cenu 1 ks stolíka á 80,- Kčs s termínom plnenia júl 1991.

Žalobca vyrobil a dodal žalovanému 1008 ks tapetovacích stolíkov, ktoré žalovaný vyviezol

do zahraničia v počte kusov 956.

Teda medzi žalovaným a žalobcom došlo k uzatvoreniu hospodárskej zmluvy podľa

ust. § 165 Hospodárskeho zákonníka, keďže objednávka č. 112/91 žalovaného potvrdená

žalobcom, obsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy t.j. predmet plnenia (výroba

a dodávka tapetovacích stolíkov), čas plnenia 7/1991 a cenu – 80Kčs za 1ks.

Účastníci sa dohodli, že žalobca vyrobí pre žalovaného tapetovacie stolíky z materiálu

žalovaného, pričom žalobca dodá pánty a lepidlo Duvilax.

Odvolací súd je názoru, že dodanie pántov a lepidla Duvilax bolo zahrnuté v cene 80,-

Kčs za 1 kus tapetovacieho stolíka. Žalobca žiadnym dokladom nepreukázal, že tieto položky

mal hradiť žalovaný.

Je nesporné, že žalobca vyrobil a dodal žalovanému 1008 kusov tapetovacích stolíkov,

čím čiastočne splnil dodávku (§ 168 HZ) odovzdaním žalovanému. Žalobcovi preto vzniklo

právo v zmysle ust. § 376 HZ právo fakturovať dňom čiastočného splnenia dodávky,

a to 1008x80,- Kčs t.j. 80 640,- Sk.

Žalovaný uhradil žalobcovi čiastku 61 360,- Sk a uznal oprávnenosť žalobcovho

nároku vo výške 600,- Sk za práce spojené s nakládkou tapetovacích stolíkov. Rovnako

žalobca uznal čiastku 2028,- Sk za práce vykonané pri výrobe 1008 ks tapetovacích stolíkov

žalovaným.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že ešte žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

17 852,- Sk. K námietke žalovaného týkajúcej sa nekvality dodaných stolíkov prihliadnuť

nemohol, a to z dôvodu, že túto skutočnosť nepreukázal. Žalovaný relevantným spôsobom

v súlade z Hospodárskym zákonníkom (§ 200 a nasl.) nereklamoval.

Rovnako odvolací súd považoval tvrdenie žalobcu o nekvalite dodaného materiálu

žalovaným a tvrdenia o zakúpení dreva na výrobu stolíkov za sporné, keďže na pojednávaní

priznal, že materiál dodaný žalovaným – nespotrebovaný na výrobu 92 ks tapetovacích

stolíkov je na jeho dvore. Ani žalobca nepreukázal, že právne náležitým spôsobom

reklamoval nekvalitu dodaného žalovaným materiálu – dreva.

Keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého však

nevyvodil právne správne závery, Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu týkajúcu sa zaplatenia sumy 23 924,10,- Sk

zamietol ako nedôvodnú. Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil, a to aj v trovách konania. Žalobca mal úspech v konaní v 69%, pomer úspechu bude

69% - 31% t.j. 38%, teda úspešnosť žalobcu je 38%. Odvolací súd preto považoval rozsudok

súdu prvého stupňa v časti trov konania za vecne správny, keď ich náhradu súd prvého stupňa

účastníkom nepriznal ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. , a to podľa úspechu účastníkov v konaní.

Žalovaný mal v odvolacom konaní čiastočný úspech, a to vo výške 23 924,10,- Sk

a neúspech vo výške 17 852,- Sk. Vzhľadom na úspešnosť účastníkov v odvolacom konaní,

odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 7. februára 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: