Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
746/380327.2d90e5.pdf
PDF · 116.15 KB
No categories available
6Obo/247/2006
Najvyšší súd 6 Obo 247/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: O.K., bytom B., ul. I.J.F.X., zast. JUDr. K. J., advokátom so sídlom
P. X., Š., proti žalovanému: S. Ing. J. G., R. X., B., zast. JUDr. M. V., advokátom so sídlom
Š.V.Š., ul. X.,B., o zaplatenie 113 534,60,-Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2006,č.k.: 19 „O“ 19401/91-250 a na odvolanie
žalobcu voči trovám konania, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2006 č.k.:
19 „O“ 19401/91-250 sa m e n í tak, že v časti o zaplatenie 23 924,10,- Sk sa žaloba
z a m i e t a.
Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok potvrdzuje.
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. júna 2006, č.k.: 19 „O“ 19401/91-250 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 41 776,10,- Sk, pričom uložil žalobcovi zaplatiť na účet súdu
sumu 440,- Sk. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 113 534,60,- Sk z titulu dodania 1008 kusov tapetovacích
stolíkov v zmysle objednávky žalovaného č. 112/91 za cenu 80,- Sk za kus. Na výrobu týchto
stolíkov žalobca použil nielen materiál žalovaného, ale aj materiál zakúpený na vlastné
náklady žalobcom.
Žalovaný uznal dôvodnosť pohľadávky žalobcu v sume 61 300,- Sk, vo zvyšku
navrhol žalobu zamietnuť. Poukazoval na nízku kvalitu dodaných stolíkov a zníženia
ich kúpnej ceny zahraničným zákazníkom.
Rozsudkom z 2. apríla 1993 č.k.: 19 „O“ 19401/91-35 Mestský súd v Bratislave uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 103 136,60,- Sk a vo zvyšku žalobu zamietol.
O odvolaní žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
z 25. novembra 1993, č.k.: 3 Obo 158/93-54. Pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie
61 360,- Sk (žalovaný ju zaplatil 1. novembra 1993), v časti týkajúcej sa sumy 41 776,10,- Sk
rozsudok Mestského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Mestský súd v Bratislave rozsudkom z 2. októbra 1995, č.k.: 19 „O“ 19401/91-82
žalobu žalobcu v časti 52. 174,- Sk zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením 29. februára 1996, č.k.: 4 Obo 3/96-94 tak, že napadnutý
rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. mája 1998, č.k.: 19 „O“ 19401/91-118
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19 280,- Sk, vo zvyšku žalobu
zamietol, keď dospel k názoru, že žalobcovi vzniklo právo len na zaplatenie dohodnutej
kúpnej ceny t.j. 80 640,- Sk (1008 kusov po 80,- Sk za kus). Pretože žalovaný zaplatil
žalobcovi 61 360,- Sk, neuhradená zostala len suma 19 280,- Sk.
O odvolaní žalobcu a žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo 16. apríla 1999, č.k.: 4 Obo 33/99-129 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Žalovaný uplatnil v odvolaní proti žalobcovi právo na zaplatenie sumy 25 000,- Sk,
čo súd vyhodnotil len za obranu proti žalobe, nie za vzájomný návrh.
Predmetom ďalšieho konania zostala už len suma 41 776,10,- Sk.
Prvostupňový súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
hospodárskej zmluvy na dodávku tapetovacích stolíkov v počte 1100 ks v lehote plnenia
do júla 1991. Žalovaný sa zaviazal dodať materiál na výrobu týchto stolíkov s výnimkou
pántov a Duvilaxu, tieto mal dodať žalobca, za dohodnutú cenu 80,- Sk za kus. Žalobca
vyrobil a odovzdal žalovanému v júli 1991 1008 ks tapetovacích stolíkov, čím prešlo právo
hospodárenia alebo vlastnícke právo na žalovaného (§ 168 ods. 3 HZ). Žalovaný naložil
na kamión len 1002 tapetovacích stolíkov, čo nemalo za následok zánik jeho povinnosti
zaplatiť žalobcovi cenu všetkých vyrobených a odovzdaných tapetovacích stolíkov (1008).
Na tejto skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že zahraničný zákazník uznal odovzdanie
len 956 tapetovacích stolíkov. V prípade, že žalovaný namietal nekvalitu stolíkov,
bol žalovaný oprávnený odmietnuť prevzatie vadnej dodávky. Žalovaný nepreukázal, že vady
dodávky u žalobcu riadne a včas reklamoval. K námietke žalovaného týkajúcej sa vád
stolíkov preto súd prvého stupňa neprihliadol.
Žalobca uznal, že na výrobe stolíkov sa podieľal i žalovaný s jeho pracovníkmi a uznal
cenu nimi vykonaných prác po sumu 2028,- Sk.
Žalovaný uznal žalobcom vykonané práce pri nakladaní tapetovacích stolíkov
do kamiónu v cene 600,- Sk.
Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie 80 640,- Sk (1008x80,- Sk za kus), úhrady
za ním dodaný materiál a úhrady prác – nakladanie stolíkov.
Keďže výšku za dodaný materiál žalobcom bolo možné zistiť len s nepomernými
ťažkosťami, preto súd prvého stupňa tento nárok určil podľa svojej úvahy (§ 136 OSP)
vychádzajúc z podkladov zo znaleckého posudku znalca J.B.. Žalobcova pohľadávka
predstavovala sumu 106 436,95,- Sk (80 640,- Sk – cena stolíkov, 25 196,95,- Sk – cena
materiálu a 600,- Sk úhrada prác).
Po odpočítaní 2028,- Sk (práce pracovníkov žalovaného) pohľadávka žalobcu
predstavuje sumu 104 408,95,- Sk. K započítaniu pohľadávky žalovaného v sume 25 000,- Sk
z titulu nespotrebovaného materiálu dodaného žalovaným, nebolo možné z dôvodu
nemožnosti započítania peňažného plnenia voči nepeňažnému.
Žalovaný uhradil žalobcovi 61 360,- Sk, neuhradená zostala čiastka 43 048,95,- Sk,
predmetom tohto konania zostala však čiastka 41 776,10,- Sk, čo bráni žalobcovi priznať viac.
Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 41 776,10,- Sk.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
a to do časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 31 040,- Sk z týchto dôvodov:
Súd prvého stupňa pri svojom hodnotení neuplatnenia si náhrady trov žalobcom,
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal vo veci 82% úspech
v konaní, čím mu vzniklo právo na 82% z uplatnených trov Sk 37 854,- Sk.
Žalovaný vo svojom odvolaní podanom v zákonom stanovenej lehote navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
z týchto dôvodov:
Súd prvého stupňa nesprávne a neúplne zistil skutkový stav v dôsledku čoho
súd dospel k nesprávnemu rozsudku. Poukazuje na znalecké posudky Dpt. J.B. a Ing. I.P. Súd
sa nevysporiadal s otázkou prečo za prácu poskytnutú žalovaným započítal súd iba 2028,- Sk.
Rovnako nesprávne vyhodnotil súd prvého stupňa otázku nespotrebovaného materiálu
dodaného žalovaným. Všetky rozporné skutočnosti by mal súd riešiť znaleckým
dokazovaním.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejedal
odvolanie žalobcu i žalovaného podľa ust. § 212 ods. 1 OSP s nariadením pojednávania
v súlade s ust. § 214 ods. 1 OSP a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť. Rovnako odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaného na zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie z dôvodu doplnenia
dokazovania znaleckým posúdením sporných otázok, a to vzhľadom na čas, kedy boli sporné
tapetovacie stolíky vyrobené a dodané žalovanému, ako i okolnosť, že predmetné tapetovacie
stolíky boli následne po ich dodaní žalovanému predané zahraničnému odberateľovi.
Za týchto okolností doplňovať dokazovanie znaleckým posudkom by bolo neúčelné,
keďže vypracovať znalecký posudok po 17 rokoch nemôže zodpovedať na otázky a tvrdenia
žalovaného.
Odvolací súd konštatoval, že žalovaný objednávkou č. 112/91 z 23. júna 1991
si objednal u žalobcu výrobu tapetovacích stolíkov v počte kusov 1100 z dodaného materiálu,
okrem pántov a Duvilexu za cenu 1 ks stolíka á 80,- Kčs s termínom plnenia júl 1991.
Žalobca vyrobil a dodal žalovanému 1008 ks tapetovacích stolíkov, ktoré žalovaný vyviezol
do zahraničia v počte kusov 956.
Teda medzi žalovaným a žalobcom došlo k uzatvoreniu hospodárskej zmluvy podľa
ust. § 165 Hospodárskeho zákonníka, keďže objednávka č. 112/91 žalovaného potvrdená
žalobcom, obsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy t.j. predmet plnenia (výroba
a dodávka tapetovacích stolíkov), čas plnenia 7/1991 a cenu – 80Kčs za 1ks.
Účastníci sa dohodli, že žalobca vyrobí pre žalovaného tapetovacie stolíky z materiálu
žalovaného, pričom žalobca dodá pánty a lepidlo Duvilax.
Odvolací súd je názoru, že dodanie pántov a lepidla Duvilax bolo zahrnuté v cene 80,-
Kčs za 1 kus tapetovacieho stolíka. Žalobca žiadnym dokladom nepreukázal, že tieto položky
mal hradiť žalovaný.
Je nesporné, že žalobca vyrobil a dodal žalovanému 1008 kusov tapetovacích stolíkov,
čím čiastočne splnil dodávku (§ 168 HZ) odovzdaním žalovanému. Žalobcovi preto vzniklo
právo v zmysle ust. § 376 HZ právo fakturovať dňom čiastočného splnenia dodávky,
a to 1008x80,- Kčs t.j. 80 640,- Sk.
Žalovaný uhradil žalobcovi čiastku 61 360,- Sk a uznal oprávnenosť žalobcovho
nároku vo výške 600,- Sk za práce spojené s nakládkou tapetovacích stolíkov. Rovnako
žalobca uznal čiastku 2028,- Sk za práce vykonané pri výrobe 1008 ks tapetovacích stolíkov
žalovaným.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že ešte žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
17 852,- Sk. K námietke žalovaného týkajúcej sa nekvality dodaných stolíkov prihliadnuť
nemohol, a to z dôvodu, že túto skutočnosť nepreukázal. Žalovaný relevantným spôsobom
v súlade z Hospodárskym zákonníkom (§ 200 a nasl.) nereklamoval.
Rovnako odvolací súd považoval tvrdenie žalobcu o nekvalite dodaného materiálu
žalovaným a tvrdenia o zakúpení dreva na výrobu stolíkov za sporné, keďže na pojednávaní
priznal, že materiál dodaný žalovaným – nespotrebovaný na výrobu 92 ks tapetovacích
stolíkov je na jeho dvore. Ani žalobca nepreukázal, že právne náležitým spôsobom
reklamoval nekvalitu dodaného žalovaným materiálu – dreva.
Keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého však
nevyvodil právne správne závery, Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu týkajúcu sa zaplatenia sumy 23 924,10,- Sk
zamietol ako nedôvodnú. Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil, a to aj v trovách konania. Žalobca mal úspech v konaní v 69%, pomer úspechu bude
69% - 31% t.j. 38%, teda úspešnosť žalobcu je 38%. Odvolací súd preto považoval rozsudok
súdu prvého stupňa v časti trov konania za vecne správny, keď ich náhradu súd prvého stupňa
účastníkom nepriznal (§ 142 ods. 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 OSP
v spojení s ust. § 142 ods. 2 OSP, a to podľa úspechu účastníkov v konaní.
Žalovaný mal v odvolacom konaní čiastočný úspech, a to vo výške 23 924,10,- Sk
a neúspech vo výške 17 852,- Sk. Vzhľadom na úspešnosť účastníkov v odvolacom konaní,
odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 7. februára 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: