Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/246/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S V,

narodeného X, bývajúceho u matky a zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v R, so sídlom v R, dieťa rodičov – matky G G, bývajúcej v R, a otca

T V, bývajúceho v R, prechodne v K, zastúpeného JUDr. D H, advokátkou so sídlom v K,

o úpravu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.

, na dovolanie otca proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9. mája 2007 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 11. apríla 2006 č.k. -71 zveril maloletého

S V do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého po 1 200

Sk mesačne od 1. marca 2006 a zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletého za obdobie

od 1. marca 2006 do 31. marca 2006. Návrh matky na určenie výživného za obdobie od 1. júla

2005 do 28. februára 2006 zamietol a v ostatnej časti konanie zastavil. Rozhodol, že žiaden

z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Na odvolanie matky a otca Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 9. mája 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v napadnutom výroku o určení

výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého S po 1 700 Sk mesačne od

1. marca 2006 do budúcnosti, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky; napadnutý

rozsudok zmenil tiež vo výroku o dlžnom výživnom tak, že za obdobie od 1. marca 2006 do

30. apríla 2007 ho otcovi povolil splácať po 500 Sk mesačne spolu s bežným výživným.

-2-3 Cdo 246/2007

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, v ktorom uviedol, že

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Namietal, že odvolací súd v rozpore s nevyhovel jeho žiadosti

o odročenie pojednávania, ktorú jeho právna zástupkyňa odôvodnila kolíziou s iným súdnym

pojednávaním vytýčeným na rovnaký termín, teda existenciou vážneho dôvodu v zmysle

Napriek žiadosti a ospravedlneniu neúčasti odvolací súd vo veci konal a na

odvolacom pojednávaní bez ich účasti doplnil dokazovanie, na základe ktorého potom aj

rozhodol. Týmto postupom mu znemožnil realizáciu procesného práva na účasť na súdnom

konaní a tiež práva vyjadriť sa k novým dôkazom. Odvolací súd pri tom vzal na zreteľ

okolnosti, ktoré predtým neboli tvrdené a posudzované súdom prvého stupňa, čím konanie

zaťažil ďalšou procesnou vadou v zmysle Napokon, v konaní na

odvolacom súde nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov otca

(fair proces). Žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Ostatní účastníci sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou, bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236

a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

-3-3 Cdo 246/2007

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Osobitne však

treba zdôrazniť, že v zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach

upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci výživného na dieťa

v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine. Napadnutý rozsudok teda vykazuje znaky rozsudku,

v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (viď ).

So zreteľom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania otca mohla založiť len

skutočnosť, že v konaní došlo k niektorej vážnej procesnej vade, ktoré sú taxatívne uvedené

v ustanovení S prihliadnutím na námietku dovolateľa, ale tiež vzhľadom na

zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z týchto vád ( ),

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou vadou v zmysle § 237 písm. a/ až

g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatku zákonom predpísaného spôsobu

začatia konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Treba uviesť, že nemá

žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný, preto ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené

(vrátane vecí uvedených v ).

1. Dovolateľ namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( v spojení s ). Pod odňatím možnosti

pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

-4-3 Cdo 246/2007

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k dovolateľom namietanej

vade konania, treba uviesť, že podľa sa účastník môže dať v konaní zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle si ako zástupcu môže vždy zvoliť

advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je povinný

účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej

pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje ( ). Zástupca, ktorému bolo udelené

plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré v konaní môže urobiť

účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p). Ak má účastník takéhoto zástupcu s plnomocenstvom pre celé

konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi (viď ). Podľa

ods. 2 súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu

a dosiaľ vykonané dôkazy.

Otca v danej veci zastupovala advokátka JUDr. D H. V zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení bola oprávnená na všetky úkony, ktoré mohol v konaní urobiť otec. Jej

povinnosťou bolo chrániť a presadzovať práva ňou zastúpeného účastníka konania a v jeho

záujme dôsledne využívať všetky právne prostriedky (viď a a

o advokácii). Predvolanie na pojednávanie vytýčené odvolacím

súdom na 9. mája 2007 prevzala advokátka 25. apríla 2007 (viď doručenku pripojenú k č.l. 93

spisu). Toto doručenie treba považovať za doručenie upovedomenia zastupovanému otcovi (§

49 ods. 1 ). Z obsahu spisu vyplýva, že JUDr. D H 9. mája 2007 (t.j. v deň odvolacieho

pojednávania) o 8.09 hod. telefonicky oznámila odvolaciemu súdu, že na odvolacie

pojednávanie nariadené na 9.15 hod. sa nebude môcť dostaviť, lebo na Okresnom súde Košice

- okolie sa v ten istý deň o 8.30 hod. uskutoční za jej účasti iné súdne pojednávanie. Z tohto

dôvodu požiadala o odročenie odvolacieho pojednávania.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie

pojednávania ( ), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu

dôležitého dôvodu môže ale preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase

posudzovania tejto žiadosti. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania

-5-3 Cdo 246/2007

skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu. Pokiaľ

ale nie je táto skutočnosť preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine

nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.

V prejednávanej veci právna zástupkyňa v žiadosti o odročenie odvolacieho pojednávania

z dôvodu kolízie tohto pojednávania s iným súdnym pojednávaním neuviedla žiadne údaje,

ktoré by konkretizovali kolidujúcu vec a umožnili súdu posúdiť, či uvádzaný dôvod žiadosti

o odročenie pojednávania nie je účastníkom len tvrdený. Pre úplnosť je vhodné dodať, že

existenciu kolidujúceho pojednávania nepreukazuje ani k dovolaniu pripojená zápisnica

spísaná 21. marca 2007 Okresným súdom Košice – vidiek sp. zn. vo veci iného

maloletého, lebo sa v nej neuvádza meno JUDr. D H a z ničoho nemožno vyvodiť, že by táto

advokátka zastupovala niektorého účastníka v uvedenej veci. Treba preto uzavrieť, že v čase

posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania nebola existencia dôležitého dôvodu v

zmysle zo strany otca (a jeho právnej zástupkyne) odvolaciemu súdu

preukázaná.

Argumenty, ktoré dovolateľ použil na odôvodnenie prípustnosti dovolania, nie sú napokon

náležité z dôvodu, že (ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. januára

1999 sp. zn. ) kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom

termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej advokátka vedela v dostatočnom časovom predstihu,

nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie

vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom

nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania.

Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ ( ) v každom konkrétnom

prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací

súd k záveru, že i keby dovolateľ preukázal existenciu dvoch kolidujúcich pojednávaní, na

ktorých JUDr. D H zastupuje účastníka (čo zo súdneho spisu nevyplýva), nešlo by o dôležitý

dôvod v zmysle

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vychádzať z toho, že odvolaciemu súdu nebola

v danom prípade preukázaná existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania.

V procesnej situácii, ktorú v prejednávanej veci nastolil otec (a jeho právna zástupkyňa)

podaním dostatočne nedoloženej žiadosti o odročenie pojednávania, nemožno odvolaciemu

-6-3 Cdo 246/2007

súdu vytýkať porušenie , keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

otca (a jeho právnej zástupkyne). Jeho postupom nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konať

pred súdom ( ).

2. Námietka dovolateľa, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) tiež tým, že mu neumožnil vyjadriť sa k priebehu a výsledkom dokazovania

na odvolacom súde, nie je opodstatnená. Odvolací súd otca na odvolacie pojednávanie riadne

predvolal a vytvoril mu procesnú možnosť zúčastniť sa tohto pojednávania a na ňom sa

vyjadriť k dokazovaniu a jeho výsledkom. Skutočnosť, že otec túto procesnú možnosť

nevyužil, nemá za následok vytýkanú procesnú vadu.

3. Dovolateľ tvrdí, že odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

) tým, že porušil princíp spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

konania.

Na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (fair

process) priznáva účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj

právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie

a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. Ide o procesné práva, ktoré

môže účastník uplatniť nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní.

Znemožnenie realizácie týchto procesných práv účastníka v procesnej situácii, v ktorej nemal

možnosť zaujímať stanoviská k skutočnostiam, odôvodňujúcim iný právny záver odvolacieho

súdu, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo aspoň spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich

právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania, je prakticky dôsledkom nerešpektovania

ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom, lebo

účastníkovi konania sa odopiera možnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu

súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných (z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím

súdom však rozhodujúcich) skutkových zistení (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 5. apríla 2007 sp. zn. -44). Podľa právneho názoru dovolacieho

súdu nedošlo v danom odvolacom konaní k porušeniu uvedeného ústavného princípu.

Odvolací súd, ako vyplýva z obsahu spisu, svoje rozhodnutie nezaložil na skutočnosti, ktorou

by sa už pred ním nezaoberal súd nižšieho stupňa. Pokiaľ na odvolacom pojednávaní doplnil

dokazovanie, mal jeho procesný postup oporu v a smeroval k aktualizácii

-7-3 Cdo 246/2007

skutkových zistení odvolacím súdom. Taký postup nie je porušením zásady dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaní na súdne pojednávanie (

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (

), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )]. Zo spisu

nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade otca nerešpektovali niektoré z týchto

práv. Nič nenasvedčuje tomu, že by nezachovali rovnosť účastníkov konania a že by niektorú

z procesných strán na úkor druhej zvýhodnili. Námietka o nezabezpečení rovnakého

postavenia účastníkov konania nie je preto opodstatnená.

4. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že „odôvodnenie odvolacieho súdu nekorešponduje,

nezodpovedá stavu, ktorý bol matkou maloletého tvrdený a ktorý bol počas konania zistený“

a v uvedom vidí vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, týka sa

jeho tvrdenie dovolacieho dôvodu v zmysle (prípadne v zmysle

). I keby ale tento (dovolateľom tvrdený) dovolací dôvod bol daný,

prípustnosť dovolania v zmysle by sám osebe nezakladal.

5. Keďže v danom prípade dovolanie otca proti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné, ani nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady

konania v zmysle a neboli zistené iné vady uvedené v ,

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie otca proti rozsudku

odvolacieho súdu je neprípustné.

Dovolací súd mimoriadny opravný prostriedok otca odmietol podľa

v spojení s Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných

dôvodov sa nezaoberal vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých

odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

-8-3 Cdo 246/2007

Dovolateľ nebol v dovolacom konaní. Úspešnej procesnej strane nepriznal dovolací súd

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o náhrade trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. februára 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: