Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/72/2005

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ing. V. T.

pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5

Tr. zák. (zákona číslo v znení neskorších predpisov účinných

do 31. decembra 2005), prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa

13. februára 2008 odvolanie obžalovaného Ing. V. T. proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 21. januára 2005, sp. zn. 3 T 1/2003,a rozhodol

t a k t o :

Podľa (zákona číslo v znení

neskorších predpisov) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.

Podľa vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Nitre, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Trestné stíhanie obžalovaného Ing. V. T. pred súdom sa vedie na základe

obžaloby krajského prokurátora v Nitre podanej na Krajský súd v Nitre dňa

19. februára 2002 pod č. k. – 1456, na tom skutkovom základe (skutok

v bode 7/ obžaloby), že

spoločným konaním s ďalšími piatimi osobami (M. K., Z. P., Ing.. M., Ing. M. Š.

a Ing. J. B.) po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky

prostredníctvom poskytnutia úveru z I. zabezpečili pre obvineného M. K.

ako zástupcu s.r.o. B. na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

1. júla 1992 úver v sume 24 135 000 Sk za účelom odkúpenia zásob a zariadenia

nehnuteľností a podľa úverovej zmluvy číslo X. zo dňa 1. júla 1992 úver v sume

20 865 000 Sk za účelom kúpy nehnuteľnosti A. a motelu, a to tak, že

dňa 28. júna 1992 obvinený M. K. ako zástupca neexistujúcej spoločnosti

B., s.r.o. predložil I. žiadosť o úver na sumu 45 000 000 Sk na zakúpenie A. B.

v Námestove, ktorej prílohou bol znalecký posudok ocenenia nehnuteľnosti, ktorá

slúžila na zabezpečenie úveru a obvineným Ing. V. T. vypracovaný prepočet

finančnej situácie klienta a výpočet predpokladaných tržieb,

obvinená Ing. J. B. ako úverová referentka I. v rozpore s vnútrobankovými

predpismi a aj v rozpore s predloženou žiadosťou o úver vypracovala dňa

1. júla 1992 dva návrhy na poskytnutie úverov pre spoločnosť B., s.r.o. zastúpenú

obvineným M. K., a to jeden na sumu 24 135 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti a druhý

na sumu 20 865 000 Sk na zakúpenie zásob a zariadenia A. B. v Námestove, tieto

návrhy obvinený Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky posúdil v rozpore

s predpismi ako opodstatnené a predložil ich obvinenému Ing. L. M., ktorý dňa

1. júla 1992 podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu 24 135 000 Sk a úverovú

zmluvu číslo X. na sumu 20 865 000 Sk, hoci všetci vedeli, že údaje v návrhoch

na poskytnutie úverov nie sú dostatočné a pravdivé,

následne na základe fiktívnych faktúr firmy S. – D. D. G. číslo X. a číslo X.,

vystavených obvinenou D. D., umožnil obvinený Ing. M. Š. prevod úverových

prostriedkov z účtu obvineného M. K., firma B., s.r.o. číslo X. na účet C. číslo X.

vedený vo V. a na účet číslo X. obvineného Ing. V. T. vedený vo V.,

pričom k splácaniu úverov nedošlo a I. tak bola spôsobená škoda

45 000 000 Sk.

Na hlavnom pojednávaní z 10. marca 2003 bola trestná vec obžalovaného

V. T. vylúčená v zmysle zo spoločného konania (vedeného

pod sp. zn. ) na samostatné konanie ďalej vedené Krajským súdom v Nitre

pod sp. zn. .

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2005, sp. zn. ,

bol obžalovaný Ing. V. T. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu pomoci

k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 250 ods. 1, ods. 5

, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že

ako majiteľ firmy Ing. V. T. – A. spolupracujúci s firmou C. G. na základe

žiadosti majiteľa tejto firmy Z. P. vystavil faktúru číslo X. z 28. júna 1992, ktorou

fakturoval M. K. zásoby, tovar DKP v objekte A. „B.“ v celkovej hodnote

20 865 000 Kčs, hoci vedel, že takýto kontrakt medzi M. K. a jeho firmou

sa neuskutočnil, o ktorej vedel, že bude použitá pri podaní žiadosti o úver v rovnakej

hodnote v I. dňa 1. júla 1992 a tým umožnil firme B. uzavrieť úverovú zmluvu

s I. s číslom X. zo dňa 1. júla 1992 na sumu 20 865 000 Kčs, ktorá bola uhradená

na jeho účet číslo X. vo V..

Následne po tom, čo I. na podklade úverovej zmluvy číslo X. zo dňa

1. júla 1992 tento úver firme B., spol. s r.o. poskytla a sumu 20 865 000 Kčs uhradila

na jeho účet, prostriedkami obžalovaný disponoval a vykonával s nimi úhrady podľa

pokynov Z. P., pričom k splácaniu úveru nedošlo a toho času právnemu nástupcovi

I. – obchodnej spoločnosti V. so sídlom X., bola spôsobená škoda v sume

20 865 000 Sk.

Krajský súd za to podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. obžalovanému Ing. V. T. uložil

trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pričom na výkon tohto trestu ho podľa

§ 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonom

stanovenej lehote, odvolanie obžalovaný Ing. V. T., ktoré prostredníctvom svojho

obhajcu doplnil písomným podaním z 11. marca 2005 (č.l. 555 a 570 spisu).

Obžalovaný odvolaním namietal, že v napadnutom rozsudku nebola zachovaná

totožnosť skutku v porovnaní s podanou obžalobou, pričom poukázal na úpravu

skutkovej vety, ku ktorej došlo v napadnutom rozsudku. Tým boli podľa neho

porušené ustanovenia a , nakoľko krajský súd mu

na rozdiel od obžaloby kladie za vinu „vystavenie fiktívnej faktúry pre M. K.“.

V napadnutom rozsudku preto nebola zachovaná totožnosť tak žalovaného konania

obžalovaného ako aj ním spôsobeného následku.

Ďalej namietal správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvého

stupňa ( ), keď tento nevzal do úvahy všetky okolnosti významné

pre rozhodnutie, pričom najmä prehliadol okolnosti svedčiace v jeho prospech. Výrok

o jeho vine tak podľa neho nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť,

že vystavil predmetnú faktúru totiž ešte sama osebe, bez ďalších dôkazov, pre takýto

úsudok nestačí. Túto faktúru totiž nevystavil pre potreby úveru a nedal ju

ako podklad k žiadosti o predmetný úver. Banke pritom vôbec žiadne doklady

nepredložil. Nikto zo svedkov ani nepotvrdil, že bol o podmienkach úveru

informovaný. Nebolo preto preukázané, že vedel o použití faktúry na účel žiadosti

o úver. Vyjadril názor, že z jeho strany nebol v konaní preukázaný hoci aj nepriamy

úmysel spáchať žalovaný trestný čin.

Sporná faktúra je podľa jeho názoru z hľadiska podmienok poskytnutia úveru

irelevantná, nakoľko úver nebol poskytnutý na jej základe. Medzi touto faktúrou

a poskytnutím úveru nie je žiadna príčinná súvislosť. Úver je „zlý“, teda nedobytný,

nie pre fiktívnosť tejto faktúry, ale preto že zo strany banky nebola zabezpečená jeho

návratnosť (napr. záložnou zmluvou), nebola overená bonita klienta (B., s.r.o.), jeho

serióznosť, predchádzajúci spôsob jeho podnikania, hospodárske výsledky a jeho

solventnosť. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka Ing. M. z hlavného

pojednávania v tom smere, že úver nebol poskytnutý na základe žiadnej zálohovej

faktúry, ako aj na svedeckú výpoveď Ing. V., podľa ktorej úver nebol riadne

zabezpečený, dôsledkom čoho banka stratila nástroj na jeho vymáhanie.

Z. P. na základe svojej spolupráce s ním poznal a mal preto racionálny dôvod

predpokladať, že s úverom bude všetko v poriadku, obchod sa vydarí a kemp bude

prosperovať, pretože v tom čase bol Z. P. veľmi úspešný obchodník a podnikateľ.

Odvolateľ sa preto domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci

súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne, výlučne však

pre prípad, ak by súd dospel k záveru o jeho vine, navrhol zvážiť použitie

mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 40 Tr. zák., čo podľa neho odôvodňujú

tak okolnosti prípadu, ako aj jeho osobné pomery – konkrétne dĺžka času, ktorá

od spáchania žalovaného skutku uplynula, riadny život obžalovaného v čase

pred týmto skutkom, ale i po ňom, jeho zdravotné problémy (v odvolaní bližšie

nešpecifikované) ako aj skutočnosť, že vychováva dve neplnoleté deti. V ďalšom

poukázal na to, že v inkriminovanom čase banky nepostupovali pri poskytovaní

úverov zodpovedne a dôsledne. Atmosféra spoločnosti a ekonomických pomerov

následkom revolučných zmien bola často ovládaná neopodstatnenou eufóriou

slobody podnikania. Preto na mnohé skutočnosti bol v roku 1992 iný uhol pohľadu

ako je tomu v súčasnosti. Na okolnosti prípadu preto podľa neho nemožno nazerať

pohľadom súčasnej doby. Vzhľadom na uvedené vyslovil aj ten názor, že rovnako

trest uložený napadnutým rozsudkom je neprimerane prísny, pričom účel trestu

u neho možno dosiahnuť aj trestom na slobode.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc v intenciách

teraz účinného (zákona číslo v znení

neskorších predpisov) nezistil dôvod na zamietnutie odvolania obžalovaného podľa

, ani dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa

ods. 3 , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov napadnutého rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, prihliadajúc aj na (prípadné) chyby odvolaním nevytýkané, pričom

zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné

zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Po preskúmaní spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že výrok

o vine obžalovaného je v súčasnom štádiu trestného konania z nižšie

špecifikovaných dôvodov predčasný.

Prekážkou, ktorá súdu prvého stupňa bránila ustáliť záver, že obžalovaný

konaním uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky znaky

trestného činu pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 250

ods. 1 ods. 5 Tr. zák. bráni zásada akcesority účastníctva.

Zásadou akcesority, na ktorej je účastníctvo v užšom zmysle (organizátorstvo,

návod a pomoc upravené v ) v našom vybudované,

sa rozumie závislosť trestnej zodpovednosti účastníka na trestnej zodpovednosti

hlavného páchateľa. Trestná činnosť účastníka bezprostredne prispieva k tomu,

že došlo k naplneniu znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu, hoci

účastník tieto znaky sám priamo nenaplňuje.

Zo skutkovej vety ustálenej prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku

vyplýva, že osobou, ktorej mal obžalovaný pomôcť vystavením faktúry pri vylákaní

úveru v banky, a teda spáchaní trestného činu podvodu, je M. K..

Dôsledkom vylúčenia trestnej veci obžalovaného na samostatné konanie je,

že v súčasnosti je (potenciálny) hlavný páchateľ dokonaného trestného činu podvodu

trestne stíhaný v inom trestnom konaní (vedenom Krajským súdom v Nitre

pod sp. zn. ) ako jeho pomocník (v zmysle § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.) -

obžalovaný, ktorý je stíhaný v trestnom konaní tohto istého krajského súdu vedenom

pod sp. zn. .

M. K. bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 16. januára 2006,

sp. zn. , uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa

§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v časti samostatne a v časti spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v bodoch 6/ a 8/ tohto rozsudku,

pričom v bode 6/ rozsudku sa ho mal dopustiť tak, že

na základe úverových zmlúv uzavretých s I. č. X. zo dňa 1. júla 1992

na sumu 20 865 000 Sk na kúpu nehnuteľností A. a motelu B. a č. X. zo dňa

1. júla 1992 na sumu 24 135 000 Sk na kúpu zásob a zariadenia nehnuteľností,

predložil fiktívne faktúry vystavené firmou S. – D. D. č. X. zo dňa 20. júla 1992

na sumu 24 135 000 Sk a č. X. zo dňa 29. júna 1992 na sumu 20 865 000 Sk,

na podklade ktorých došlo k čerpaniu úverových prostriedkov v celkovej sume

45 miliónov Sk, pričom k splácaniu úverov nedošlo a čím spôsobil firme V., ktorá

prevzala pohľadávku po bývalej I., škodu v sume 45 miliónov Sk.

Vo vzťahu k (v tomto konaní obžalovanému) M. K. citovaný rozsudok doposiaľ

vzhľadom na ním podané odvolanie nenadobudol právoplatnosť. Konanie o odvolaní

M. K. sa v súčasnosti vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že napadnutý rozsudok, ktorým bol uznaný

za vinného z trestného činu pomocník (Krajským súdom v Nitre vyhlásený dňa

21. januára 2005) bol vyhlásený skôr než rozsudok, ktorým bol uznaný za vinného

z toho istého (avšak) dokonaného trestného činu hlavný páchateľ (16. januára 2006).

Vzhľadom na už vyššie uvedenú zásadu akcesority účastníctva však takýto

postup nie je možný. Odsudzujúci rozsudok pomocníka nemôže byť vyhlásený skôr

ako odsudzujúci rozsudok hlavného páchateľa. Uvedený stav nastal v dôsledku

vylúčenia veci obžalovaného na samostatné konanie, avšak akcesorická povaha

účastníctva sa takýmto postupom neprerušuje. Súd totiž nemôže v posudzovanom

trestnom konaní ako predbežnú otázku riešiť otázku trestnej zodpovednosti M. K.,

nakoľko o jeho (i keď totožnom) skutku sa vedie samostatné trestné konanie.

Z uvedeného vyplýva, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nemohol

krajský súd rozhodnúť o vine obžalovaného, nakoľko v tomto čase nebol vyhlásený

odsudzujúci rozsudok ohľadne M. K., a to vzhľadom na akcesoritu (teda priamu

závislosť) trestnej zodpovednosti pomocníka pri trestnom čine na trestnej

zodpovednosti hlavného páchateľa.

Krajský súd bude preto v predmetnej trestnej veci povinný čakať na výsledok

trestného konania vedeného Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. , ktoré je

v súčasnosti v štádiu odvolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

Až v prípade právoplatného uznania viny M. K. v uvedenom trestnom konaní,

tak bude možné posúdiť trestnú zodpovednosť obžalovaného Ing. V. T. na základe

dôkazov vykonaných v posudzovanom konaní.

Až potom bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť už

vykonané dôkazy, resp. tieto opakovať alebo vykonať dôkazy nové, ak vzhľadom

na výsledok trestného konania vedeného proti M. K. takáto potreba vyvstane.

Základnou otázkou pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, ktorú

bude nevyhnutné vyriešiť, je či úver zo strany I. bol vyplatený práve na základe

faktúry vystavenej obžalovaným na sumu 20 865 000 Kčs. Táto okolnosť je

významná aj s ohľadom na skutočnosť, že v odsudzujúcom rozsudku M. K. bolo

skutkovo ustálené (hoci zatiaľ neprávoplatne), že k vyplateniu predmetného úveru

došlo na základe faktúry vystavenej firmou S. – D. D. č. X. zo dňa 29. júna 1992

(teda nie na základe faktúry vystavenej obžalovaným).

V prípade, že by bol M. K. právoplatne odsúdený na skutkovom základe

ustálenom v prvostupňovom rozsudku, nebude možné obžalovaného T. uznať

za vinného z trestného činu pomoci k trestnému činu spáchaného M. K., nakoľko

medzi konaním obžalovaného a vznikom škody (vyplatením úveru) nebude existovať

príčinná súvislosť.

Pre závislosť predmetného trestného konania na trestnom konaní vedenom

proti M. K. však takýto záver v súčasnosti nie je možné urobiť.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1

písm. d/ napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, nakoľko napadnutým

rozsudkom bolo porušené ustanovenie v tom,

že nebola rešpektovaná zásada akcesority trestnosti účastníctva (pomoci), pre ktoré

pochybenie bol výrok napadnutého rozsudku o vine obžalovaného predčasný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave dňa 13. februára 2008

JUDr. Ján M i h a l , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: