Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
79c/377974.a5173b.pdf
PDF · 114.11 KB
No categories available
3To/72/2005
N a j v y š š í s ú d 3 To 72/2005
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ing. V. T.
pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5
Tr. zák. (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných
do 31. decembra 2005), prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa
13. februára 2008 odvolanie obžalovaného Ing. V. T. proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre z 21. januára 2005, sp. zn. 3 T 1/2003,a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por. (zákona číslo 141/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Nitre, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Trestné stíhanie obžalovaného Ing. V. T. pred súdom sa vedie na základe
obžaloby krajského prokurátora v Nitre podanej na Krajský súd v Nitre dňa
19. februára 2002 pod č. k. 1 Kv 5/99 – 1456, na tom skutkovom základe (skutok
v bode 7/ obžaloby), že
spoločným konaním s ďalšími piatimi osobami (M. K., Z. P., Ing.. M., Ing. M. Š.
a Ing. J. B.) po vzájomnej dohode s cieľom získať finančné prostriedky
prostredníctvom poskytnutia úveru z I. zabezpečili pre obvineného M. K.
ako zástupcu s.r.o. B. na základe úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
1. júla 1992 úver v sume 24 135 000 Sk za účelom odkúpenia zásob a zariadenia
nehnuteľností a podľa úverovej zmluvy číslo X. zo dňa 1. júla 1992 úver v sume
20 865 000 Sk za účelom kúpy nehnuteľnosti A. a motelu, a to tak, že
dňa 28. júna 1992 obvinený M. K. ako zástupca neexistujúcej spoločnosti
B., s.r.o. predložil I. žiadosť o úver na sumu 45 000 000 Sk na zakúpenie A. B.
v Námestove, ktorej prílohou bol znalecký posudok ocenenia nehnuteľnosti, ktorá
slúžila na zabezpečenie úveru a obvineným Ing. V. T. vypracovaný prepočet
finančnej situácie klienta a výpočet predpokladaných tržieb,
obvinená Ing. J. B. ako úverová referentka I. v rozpore s vnútrobankovými
predpismi a aj v rozpore s predloženou žiadosťou o úver vypracovala dňa
1. júla 1992 dva návrhy na poskytnutie úverov pre spoločnosť B., s.r.o. zastúpenú
obvineným M. K., a to jeden na sumu 24 135 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti a druhý
na sumu 20 865 000 Sk na zakúpenie zásob a zariadenia A. B. v Námestove, tieto
návrhy obvinený Ing. M. Š. ako námestník riaditeľa uvedenej banky posúdil v rozpore
s predpismi ako opodstatnené a predložil ich obvinenému Ing. L. M., ktorý dňa
1. júla 1992 podpísal úverovú zmluvu číslo X. na sumu 24 135 000 Sk a úverovú
zmluvu číslo X. na sumu 20 865 000 Sk, hoci všetci vedeli, že údaje v návrhoch
na poskytnutie úverov nie sú dostatočné a pravdivé,
následne na základe fiktívnych faktúr firmy S. – D. D. G. číslo X. a číslo X.,
vystavených obvinenou D. D., umožnil obvinený Ing. M. Š. prevod úverových
prostriedkov z účtu obvineného M. K., firma B., s.r.o. číslo X. na účet C. číslo X.
vedený vo V. a na účet číslo X. obvineného Ing. V. T. vedený vo V.,
pričom k splácaniu úverov nedošlo a I. tak bola spôsobená škoda
45 000 000 Sk.
Na hlavnom pojednávaní z 10. marca 2003 bola trestná vec obžalovaného
V. T. vylúčená v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. zo spoločného konania (vedeného
pod sp. zn. 1 T 2/02) na samostatné konanie ďalej vedené Krajským súdom v Nitre
pod sp. zn. 3 T 1/03.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2005, sp. zn. 3 T 1/2003,
bol obžalovaný Ing. V. T. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu pomoci
k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 250 ods. 1, ods. 5
Trestného zákona v znení zákona č. 613/2004 Z.z., ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že
ako majiteľ firmy Ing. V. T. – A. spolupracujúci s firmou C. G. na základe
žiadosti majiteľa tejto firmy Z. P. vystavil faktúru číslo X. z 28. júna 1992, ktorou
fakturoval M. K. zásoby, tovar DKP v objekte A. „B.“ v celkovej hodnote
20 865 000 Kčs, hoci vedel, že takýto kontrakt medzi M. K. a jeho firmou
sa neuskutočnil, o ktorej vedel, že bude použitá pri podaní žiadosti o úver v rovnakej
hodnote v I. dňa 1. júla 1992 a tým umožnil firme B. uzavrieť úverovú zmluvu
s I. s číslom X. zo dňa 1. júla 1992 na sumu 20 865 000 Kčs, ktorá bola uhradená
na jeho účet číslo X. vo V..
Následne po tom, čo I. na podklade úverovej zmluvy číslo X. zo dňa
1. júla 1992 tento úver firme B., spol. s r.o. poskytla a sumu 20 865 000 Kčs uhradila
na jeho účet, prostriedkami obžalovaný disponoval a vykonával s nimi úhrady podľa
pokynov Z. P., pričom k splácaniu úveru nedošlo a toho času právnemu nástupcovi
I. – obchodnej spoločnosti V. so sídlom X., bola spôsobená škoda v sume
20 865 000 Sk.
Krajský súd za to podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. obžalovanému Ing. V. T. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pričom na výkon tohto trestu ho podľa
§ 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonom
stanovenej lehote, odvolanie obžalovaný Ing. V. T., ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu doplnil písomným podaním z 11. marca 2005 (č.l. 555 a 570 spisu).
Obžalovaný odvolaním namietal, že v napadnutom rozsudku nebola zachovaná
totožnosť skutku v porovnaní s podanou obžalobou, pričom poukázal na úpravu
skutkovej vety, ku ktorej došlo v napadnutom rozsudku. Tým boli podľa neho
porušené ustanovenia § 2 ods. 8 a § 220 ods. 1 Tr. por., nakoľko krajský súd mu
na rozdiel od obžaloby kladie za vinu „vystavenie fiktívnej faktúry pre M. K.“.
V napadnutom rozsudku preto nebola zachovaná totožnosť tak žalovaného konania
obžalovaného ako aj ním spôsobeného následku.
Ďalej namietal správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvého
stupňa (§ 2 ods. 6 Tr. por.), keď tento nevzal do úvahy všetky okolnosti významné
pre rozhodnutie, pričom najmä prehliadol okolnosti svedčiace v jeho prospech. Výrok
o jeho vine tak podľa neho nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť,
že vystavil predmetnú faktúru totiž ešte sama osebe, bez ďalších dôkazov, pre takýto
úsudok nestačí. Túto faktúru totiž nevystavil pre potreby úveru a nedal ju
ako podklad k žiadosti o predmetný úver. Banke pritom vôbec žiadne doklady
nepredložil. Nikto zo svedkov ani nepotvrdil, že bol o podmienkach úveru
informovaný. Nebolo preto preukázané, že vedel o použití faktúry na účel žiadosti
o úver. Vyjadril názor, že z jeho strany nebol v konaní preukázaný hoci aj nepriamy
úmysel spáchať žalovaný trestný čin.
Sporná faktúra je podľa jeho názoru z hľadiska podmienok poskytnutia úveru
irelevantná, nakoľko úver nebol poskytnutý na jej základe. Medzi touto faktúrou
a poskytnutím úveru nie je žiadna príčinná súvislosť. Úver je „zlý“, teda nedobytný,
nie pre fiktívnosť tejto faktúry, ale preto že zo strany banky nebola zabezpečená jeho
návratnosť (napr. záložnou zmluvou), nebola overená bonita klienta (B., s.r.o.), jeho
serióznosť, predchádzajúci spôsob jeho podnikania, hospodárske výsledky a jeho
solventnosť. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka Ing. M. z hlavného
pojednávania v tom smere, že úver nebol poskytnutý na základe žiadnej zálohovej
faktúry, ako aj na svedeckú výpoveď Ing. V., podľa ktorej úver nebol riadne
zabezpečený, dôsledkom čoho banka stratila nástroj na jeho vymáhanie.
Z. P. na základe svojej spolupráce s ním poznal a mal preto racionálny dôvod
predpokladať, že s úverom bude všetko v poriadku, obchod sa vydarí a kemp bude
prosperovať, pretože v tom čase bol Z. P. veľmi úspešný obchodník a podnikateľ.
Odvolateľ sa preto domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne, výlučne však
pre prípad, ak by súd dospel k záveru o jeho vine, navrhol zvážiť použitie
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 40 Tr. zák., čo podľa neho odôvodňujú
tak okolnosti prípadu, ako aj jeho osobné pomery – konkrétne dĺžka času, ktorá
od spáchania žalovaného skutku uplynula, riadny život obžalovaného v čase
pred týmto skutkom, ale i po ňom, jeho zdravotné problémy (v odvolaní bližšie
nešpecifikované) ako aj skutočnosť, že vychováva dve neplnoleté deti. V ďalšom
poukázal na to, že v inkriminovanom čase banky nepostupovali pri poskytovaní
úverov zodpovedne a dôsledne. Atmosféra spoločnosti a ekonomických pomerov
následkom revolučných zmien bola často ovládaná neopodstatnenou eufóriou
slobody podnikania. Preto na mnohé skutočnosti bol v roku 1992 iný uhol pohľadu
ako je tomu v súčasnosti. Na okolnosti prípadu preto podľa neho nemožno nazerať
pohľadom súčasnej doby. Vzhľadom na uvedené vyslovil aj ten názor, že rovnako
trest uložený napadnutým rozsudkom je neprimerane prísny, pričom účel trestu
u neho možno dosiahnuť aj trestom na slobode.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc v intenciách
§ 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku (zákona číslo 301/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov) nezistil dôvod na zamietnutie odvolania obžalovaného podľa
§ 253 ods. 1 Tr. por., ani dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 253
ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, prihliadajúc aj na (prípadné) chyby odvolaním nevytýkané, pričom
zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Po preskúmaní spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že výrok
o vine obžalovaného je v súčasnom štádiu trestného konania z nižšie
špecifikovaných dôvodov predčasný.
Prekážkou, ktorá súdu prvého stupňa bránila ustáliť záver, že obžalovaný
konaním uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky znaky
trestného činu pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 250
ods. 1 ods. 5 Tr. zák. bráni zásada akcesority účastníctva.
Zásadou akcesority, na ktorej je účastníctvo v užšom zmysle (organizátorstvo,
návod a pomoc upravené v § 10) v našom Trestnom zákone vybudované,
sa rozumie závislosť trestnej zodpovednosti účastníka na trestnej zodpovednosti
hlavného páchateľa. Trestná činnosť účastníka bezprostredne prispieva k tomu,
že došlo k naplneniu znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu, hoci
účastník tieto znaky sám priamo nenaplňuje.
Zo skutkovej vety ustálenej prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
vyplýva, že osobou, ktorej mal obžalovaný pomôcť vystavením faktúry pri vylákaní
úveru v banky, a teda spáchaní trestného činu podvodu, je M. K..
Dôsledkom vylúčenia trestnej veci obžalovaného na samostatné konanie je,
že v súčasnosti je (potenciálny) hlavný páchateľ dokonaného trestného činu podvodu
trestne stíhaný v inom trestnom konaní (vedenom Krajským súdom v Nitre
pod sp. zn. 1 T 2/02) ako jeho pomocník (v zmysle § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.) -
obžalovaný, ktorý je stíhaný v trestnom konaní tohto istého krajského súdu vedenom
pod sp. zn. 3 T 1/03.
M. K. bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 16. januára 2006,
sp. zn. 1 T 2/02, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v časti samostatne a v časti spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v bodoch 6/ a 8/ tohto rozsudku,
pričom v bode 6/ rozsudku sa ho mal dopustiť tak, že
na základe úverových zmlúv uzavretých s I. č. X. zo dňa 1. júla 1992
na sumu 20 865 000 Sk na kúpu nehnuteľností A. a motelu B. a č. X. zo dňa
1. júla 1992 na sumu 24 135 000 Sk na kúpu zásob a zariadenia nehnuteľností,
predložil fiktívne faktúry vystavené firmou S. – D. D. č. X. zo dňa 20. júla 1992
na sumu 24 135 000 Sk a č. X. zo dňa 29. júna 1992 na sumu 20 865 000 Sk,
na podklade ktorých došlo k čerpaniu úverových prostriedkov v celkovej sume
45 miliónov Sk, pričom k splácaniu úverov nedošlo a čím spôsobil firme V., ktorá
prevzala pohľadávku po bývalej I., škodu v sume 45 miliónov Sk.
Vo vzťahu k (v tomto konaní obžalovanému) M. K. citovaný rozsudok doposiaľ
vzhľadom na ním podané odvolanie nenadobudol právoplatnosť. Konanie o odvolaní
M. K. sa v súčasnosti vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že napadnutý rozsudok, ktorým bol uznaný
za vinného z trestného činu pomocník (Krajským súdom v Nitre vyhlásený dňa
21. januára 2005) bol vyhlásený skôr než rozsudok, ktorým bol uznaný za vinného
z toho istého (avšak) dokonaného trestného činu hlavný páchateľ (16. januára 2006).
Vzhľadom na už vyššie uvedenú zásadu akcesority účastníctva však takýto
postup nie je možný. Odsudzujúci rozsudok pomocníka nemôže byť vyhlásený skôr
ako odsudzujúci rozsudok hlavného páchateľa. Uvedený stav nastal v dôsledku
vylúčenia veci obžalovaného na samostatné konanie, avšak akcesorická povaha
účastníctva sa takýmto postupom neprerušuje. Súd totiž nemôže v posudzovanom
trestnom konaní ako predbežnú otázku riešiť otázku trestnej zodpovednosti M. K.,
nakoľko o jeho (i keď totožnom) skutku sa vedie samostatné trestné konanie.
Z uvedeného vyplýva, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nemohol
krajský súd rozhodnúť o vine obžalovaného, nakoľko v tomto čase nebol vyhlásený
odsudzujúci rozsudok ohľadne M. K., a to vzhľadom na akcesoritu (teda priamu
závislosť) trestnej zodpovednosti pomocníka pri trestnom čine na trestnej
zodpovednosti hlavného páchateľa.
Krajský súd bude preto v predmetnej trestnej veci povinný čakať na výsledok
trestného konania vedeného Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 1 T 2/02, ktoré je
v súčasnosti v štádiu odvolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. 2 To 68/06.
Až v prípade právoplatného uznania viny M. K. v uvedenom trestnom konaní,
tak bude možné posúdiť trestnú zodpovednosť obžalovaného Ing. V. T. na základe
dôkazov vykonaných v posudzovanom konaní.
Až potom bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť už
vykonané dôkazy, resp. tieto opakovať alebo vykonať dôkazy nové, ak vzhľadom
na výsledok trestného konania vedeného proti M. K. takáto potreba vyvstane.
Základnou otázkou pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, ktorú
bude nevyhnutné vyriešiť, je či úver zo strany I. bol vyplatený práve na základe
faktúry vystavenej obžalovaným na sumu 20 865 000 Kčs. Táto okolnosť je
významná aj s ohľadom na skutočnosť, že v odsudzujúcom rozsudku M. K. bolo
skutkovo ustálené (hoci zatiaľ neprávoplatne), že k vyplateniu predmetného úveru
došlo na základe faktúry vystavenej firmou S. – D. D. č. X. zo dňa 29. júna 1992
(teda nie na základe faktúry vystavenej obžalovaným).
V prípade, že by bol M. K. právoplatne odsúdený na skutkovom základe
ustálenom v prvostupňovom rozsudku, nebude možné obžalovaného T. uznať
za vinného z trestného činu pomoci k trestnému činu spáchaného M. K., nakoľko
medzi konaním obžalovaného a vznikom škody (vyplatením úveru) nebude existovať
príčinná súvislosť.
Pre závislosť predmetného trestného konania na trestnom konaní vedenom
proti M. K. však takýto záver v súčasnosti nie je možné urobiť.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1
písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, nakoľko napadnutým
rozsudkom bolo porušené ustanovenie § 10 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v tom,
že nebola rešpektovaná zásada akcesority trestnosti účastníctva (pomoci), pre ktoré
pochybenie bol výrok napadnutého rozsudku o vine obžalovaného predčasný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.
V Bratislave dňa 13. februára 2008
JUDr. Ján M i h a l , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: