Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/61/2007

Najvyšší súd 3 Sžf/61/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Tatiany Hanečkovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. I. K., zastúpený: JUDr. Š. K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/13433-80729/2006/990390-r zo dňa 18. decembra 2006 a o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -37 zo dňa 09.05.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -37 zo dňa 09.05.2007 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 09.05.2007 zamietol žalobu

žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/13433-80729/2006/990390-r zo dňa 18.12.2006, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Revúcej č. 727/230/11914/06-Hlá zo dňa 28.09.2006, ktorým podľa bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 vo výške 176 119 Sk.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že zákon nemusí a ani nemôže

vymenúvať všetky existujúce činnosti, ktoré by mali byť zaradené medzi príležitostné činnosti. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že predmetný príjem žalobcu vo výške 706 291 Sk je zdaniteľným príjmom podľa § 2 písm. h/ v spojení s § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o dani z príjmov ako príjem z príležitostných činností

podľa § 8 ods. 1 písm. a/ patriacim medzi ostatné príjmy v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov v platnom znení v rozhodnom období a to preto, lebo nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 citovaného zákona a taktiež nejde ani o príjem oslobodený od dane z príjmu a keďže ide o príjem, ktorý podľa § 9 nie je ani vylúčený z predmetu dane v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov v platnom znení v rozhodnom období je potrebné takýto príjem zdaniť. Mal byť predmetom dane z príjmov.

Proti rozsudku sa odvolal včas žalobca dôvodiac tým, že rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Nesprávnosť právneho posúdenia veci podľa žalobcu spočíva v tom,

že krajský súd posúdil činnosť banky ako keby ju vykonal odvolateľ. Krajský súd aplikoval pojmy, ktoré nie sú v právnom poriadku vymedzené a ani ich sám v odôvodnení rozsudku nevymedzil. Žalobca aj uviedol, že v správnych rozhodnutiach ako aj v predmetnom rozsudku sa viackrát použil výraz „forwardová operácia“, avšak tento výraz nie je vymedzený. Súd sa nevyrovnal s povahou právneho vzťahu medzi žalobcom a bankou, čím nebolo zrejmé to, kto vykonal činnosť, ktorá mala viesť k zdaniteľnému príjmu. Podľa odvolateľa dospel súd k nesprávnemu skutkovému zisteniu v tom, že činnosť banky považoval za činnosť žalobcu, pričom odvolateľ priamo „spornú“ činnosť nevykonal.

Na základe vyššie uvedených skutočností požiadal žalobca súd, aby zmenil

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -37 zo dňa 09.05.2007 a zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.12.2006 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Revúca zo dňa 28.09.2006 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku /ďalej len /) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť. Na základe uvedeného v súlade s veta prvá a veta druhá v spojení s napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny

Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca v rámci

vykonania daňovej kontroly dane z príjmov fyzických osôb za obdobie roku 2004 bolo preukázané, že od vykonanej forwardovej operácie č. X. na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrel žalobca s T. B., o menových obchodoch zo dňa 17.12.2003, prijal na svoj účet sumu 786 291 Sk. Uvedený príjem žalobca nezaradil ako príjem, ktorý je potrebný zdaniť podľa Uvedené zistenia vyplynuli z podkladov, ktoré žalobca predložil na daňovú kontrolu k dani z príjmov fyzických osôb a to konkrétne z kurzového rozdielu uzatvorenia forwardového obchodu, na základe ktorého potvrdila T. B., pripísanie finančných prostriedkov v sume 786 291 Sk na účet žalobcu dňa 21.12.2004.

Na základe uvedeného zistenia správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane

z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 vo výške 176 119 Sk, pričom celkovo upravený základ dane z ostatných príjmov podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, bol vo výške 926 938 Sk a to na tom základe, že príjem z forwardového obchodu bol kvalifikovaný ako ostatný príjem a to príjem z obchodu s finančnými derivátmi.

Proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Revúca zo dňa

28.09.2006 č. /Hlá sa žalobca odvolal a Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/221/13433-80729/2006/990390-r zo dňa 18.12.2006 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Podľa o dani z príjmov v platnom znení

v rozhodnom období sú za príjmy z kapitálového majetku považované, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b), c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností, d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu 35) a zo starobného dôchodkového sporenia, e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia, f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja.

Z odseku 2 vyplýva, že príjmom z kapitálového majetku je aj výnos,

ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.

Podľa o dani z príjmov v platnom znení

v rozhodnom období, ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7, sú najmä a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, c) príjmy z predaja hnuteľných vecí, d) príjmy z prevodu opcií, e) príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje za prevod cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu, f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

43

g) príjmy zo zdedených práv priemyselného a iného duševného vlastníctva

vrátane autorských práv a práv príbuzných k autorskému právu,

h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky, i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 písm. b/).

Forwardový menový obchod bez fyzickej dodávky tovaru je nákup

alebo predaj určitého množstva jednej meny za druhú menu pri vopred dohodnutom kurze s vopred dohodnutým dňom splatnosti. V deň splatnosti nedochádza k fyzickej dodávke finančných prostriedkov, ale vyrovnáva sa iba rozdiel medzi dohodnutým forwardovým kurzom a aktuálnym trhovým spotovým kurzom v čase vysporiadania menového obchodu.

Podľa názoru senátu najvyššieho súdu v danom prípade je rozhodujúce,

že žalobca vykonal určitú príležitostnú činnosť, ktorú nemal uvedenú v predmete činnosti živnostenského oprávnenia, ale z ktorej obdržal príjem. Uvedený príjem možno považovať za zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h/ v spojení s § 3 ods. 1 písm. d/ a § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov a aj predmetný príjem je potrebné považovať za príjem z príležitostných činností, pretože ustanovenie § 8 ods. 1 upravuje, že za ostatné príjmy ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 citovaného zákona sú aj príjmy z tzv. príležitostných činností.

Právna úprava v tomto prípade obsahuje tzv. demonštratívne vymedzenie

podmienok, ktoré určuje najprv relatívne abstraktne a potom v jednotlivých písmenách a/ – j/ § 8 ods. 1 príkladmo t.j. časť z nich konkretizuje, čo umožňuje pri použití predmetného ustanovenia zákona uplatniť aj iné podmienky ako tie, ktoré sú príkladmo uvedené v právnej norme. Zo štruktúry predmetného ustanovenia zákona teda vyplýva, že v danom prípade vlastné pravidlo správania sa obsiahnuté v právnej norme, je vymedzené demonštratívnym spôsobom, čo znamená, že sa uplatňuje aj na ďalšie druhy príjmov než sú tu konkrétne vymenované zákonodarcom.

Z obsahu listín, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu je nesporné,

že žalobca na základe rámcovej dohody o menových obchodoch, ktoré uzatvoril s T. B., dňa 17.12.2003 ako aj z potvrdení T. B., o otvorení forwardovej operácie bez dodávky a aj z potvrdenia o uzatvorení forwardovej operácie bez dodávky, bol pripísaný žalobcovi na účet č. X. príjem z predmetnej operácie vo výške 786 291 Sk, ktorý podľa názoru najvyššieho súdu možno považovať za príjem z príležitostnej činnosti, keďže žalobca na takúto činnosť nevlastnil živnostenské oprávnenie. Z tohto dôvodu bol žalobca povinný v súlade s § 8 ods. 1 považovať predmetný príjem, za taký, ktorý je potrebné zdaniť ako daň z príjmov, keďže nebol zdanený priamo pri vyplatení spoločnosťou T. B.

53

V konaní bolo preukázané, že žalobca v danom prípade porušil zákon,

tak ako to bolo zistené v rámci daňovej kontroly, ktorá u neho prebehla a na základe takto zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutia správcu dane ako aj daňového riaditeľstva sú zákonné.

Z uvedených dôvodov, keďže senát Najvyššieho súdu dospel k rovnakému

záveru ako Krajský súd v Banskej Bystrici, odvolací súd rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -37 ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa

v spojení s veta prvá a nepriznal žalobcovi, keďže nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 14. februára 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková