Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/124/2006

Najvyšší súd5 Obo 124/2006 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Ivany

Izakovičovej, v právnej veci žalobcu: I., nar. X., bytom H. X., X., IČO: X., Slovenská

republika, zast.

JUDr. M. S., advokát so sídlom F. P., 036 08 Martin,

proti žalovanému: D., s.r.o. so sídlom M. X., X., IČO: X., Česká republika, zast. Mgr. T.

V., U. N. X.,

X., Česká republika, o zaplatenie 177 662,40 Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -273 zo dňa 24. apríla 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

-273 zo dňa 24. apríla 2006 v napadnutej časti ohľadne zaplatenia istiny

vo výške 55 000 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10 000 Sk od 1.2.2002

až do zaplatenia, zo sumy 15 000 Sk od 19.3.2002 až do zaplatenia, zo sumy 30 000 Sk od

18.4.2002 až do zaplatenia, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi

112 000 Sk a 13% ročný úrok z omeškania z čiastky 10 000 Sk od 1.2.2002 až do

zaplatenia, 13% ročný úrok z omeškania z čiastky 15 000 Sk od 19.3.2002 až do

zaplatenia, 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 30 000 Sk od 18.4.2002 až do

zaplatenia, 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 30 000 Sk od 18.5.2002 až do

zaplatenia a 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 27 000 Sk od 18.6.2002 až do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení sa konštatuje, že súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

že sporové strany uzavreli mandátnu zmluvu s účinnosťou od 20.9.2001, ktorou sa

žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného technickú organizačnú činnosť v rámci

utvorenia, rozbehu svojej novej organizačnej zložky firmy a zaviazal sa vykonávať

činnosť vždy podľa potreby a pokynov mandanta. V článku II. si dohodli odplatu za

vykonávanú činnosť 30 000 Sk mesačne, na základe fakturácie vykonávanej mandatárom

na bežný účet určený vo faktúre.

V konaní nebolo preukázané, že by predmetnú zmluvu bola nahradila nová

mandátna zmluva s účinnosťou od 2.1.2002, ako to tvrdil žalovaný. V spornom prípade

nebolo preukázané včasné prijatie návrhu v súlade s ust. § 43c ods. 2 Obč. zák. platného

a účinného na území Českej republiky v roku 2002, podľa ktorého včasné prijatie návrhu

nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

žalobcovi. Súd aplikoval hmotné právo účinné na území Českej republiky s poukazom na

§ 10 ods. 1 písm. f/ zák. č. 97/63 Zb. V skoršom rozsudku už prvostupňový súd rozhodol

rozsudkom sp. zn. -79 z 30.6.2004 a priznal žalobcovi proti žalovanému

sumu 19 000 Sk s 13% ročným úrokom z omeškania od 28.2.2002. V tejto časti rozsudok

nadobudol právoplatnosť. Preto prvostupňový súd rozhodoval o nároku na zaplatenie

odmeny za mesiac december 2001, február, marec, apríl, máj 2002, vrátane naviac prác.

Keďže súd vychádzal z obsahu platnej mandátnej zmluvy, ktorú predložil v konaní

žalobca, z toho dôvodu vychádzal z mesačnej odmeny vo výške 30 000 Sk a nie

31 000 Sk. Žalobca preukazoval, že v mesiaci január 2002 vykonal pre žalovaného

nasledovné práce:

- podávanie inzerátov do žilinských novín, Pardon v Trenčíne, Život Turca v Martine,

Kysucké noviny v Čadci, Považské noviny v Považskej Bystrici,

- ohlasy na inzeráty boli každý týždeň v počte okolo 100 telefonátov, z toho bolo

dohodnutých priemerne 20 – 30 pohovorov. Manželia K. boli v Žiline od pondelka

večer do štvrtku večera. Všetci sme plánovali stretnutia, v pondelok a piatok som tam

bol sám.

- úvodné pohovory s novými zástupcami, základné pohovory, ak sa naraz zišlo viac ľudí,

- spoluorganizovanie prevádzacích akcií,

- evidencia a výplaty provízií obchodným zástupcom,

- evidencia pohybu peňazí (nákupy kanc. potrieb, atď.),

- evidencia drobných darčekov (hodinky, knihy),

- výber účtovnej firmy (bolo asi 5 ponúk), pohovory, odsúhlasenie bolo v Hradci

Králové (30 dní),

- vybavovanie colných dokladov, úhrady DPH, aby mohol byť tovar prepustený do

vnútroštátneho obehu na Slovensku,

- banka – príkazy na úhradu, výbery...,

- nákup cez Home Credit – leasingový predaj, zmluva, dohadovanie podmienok,

- popis všetkých kúpnych zmlúv a aj zmlúv Home Credit – len ja som bol štatutárny

zástupca,

- preplácanie účtov za prenájmy sál,

- návštevy u obchodných zástupcov, ktorí sa prestali ývať,

- organizovanie stretnutí v Trenčíne, s obchodnými zástupcami každý týždeň,

- rozmnožovanie manuálov pre obchodných zástupcov,

- evidencia mixérov,

- výroba pečiatok, vizitiek.

Práce robené od nástupu, ktoré pretrvávali aj v ďalšom roku:

- posúdenie vhodnosti výrobku slovenskou štátnou skúšobňou – Certifikát. Dubnica

(vystavené bolo 6.3.2002),

- konzultácie s právnikom ohľadom firmy,

- konzultácie s p. K. a p. H., všetko muselo byť odsúhlasené, ak tu nebol p. K. –

zodpovedný za Slovensko (bol len v utorok alebo v stredu od

9.00 do 15.00),

- Domino – prenájmy, zariadenie kancelárií – výber a nákup doplnkov, kopírovanie.

V mesiaci február 2002 vykonával práce, a to:

- podávanie inzerátov do žilinských novín, Pardon v Trenčíne, Život Turca v Martine,

Kysucké noviny v Čadci, Považské noviny v Považskej Bystrici,

- ohlasy na inzeráty boli každý týždeň v počte okolo 100 telefonátov, z toho bolo

dohodnutých priemerne 20 – 30 pohovorov. Manželia K. boli v Žiline od pondelka

večer do štvrtku večera. Všetci sme plánovali stretnutia, v pondelok a piatok som tam

bol sám.

- úvodné pohovory s novými zástupcami, základné pohovory, ak sa naraz zišlo viac ľudí,

- spoluorganizovanie prevádzacích akcií,

- evidencia a výplaty provízií obchodným zástupcom,

- evidencia pohybu peňazí (nákupy kanc. potrieb, atď.),

- evidencia drobných darčekov (hodinky, knihy),

- účtovanie a vypracovanie daňového priznania za rok 2001,

- banka – príkazy na úhradu,

- popis všetkých kúpnych zmlúv a aj zmlúv Home Credit – len ja som bol štatutárny

zástupca,

- preplácanie účtov za prenájmy sál,

- návštevy u obchodných zástupcov, ktorí sa prestali ývať,

- organizovanie stretnutí v Trenčíne, s obchodnými zástupcami každý týždeň,

- spolupráca s personálnou agentúrou V. z P. – nábor a hľadanie nových obchodných

zástupcov (Ing. B.),

- rozmnožovanie manuálov pre obchodných zástupcov,

- evidencia mixérov.

Práce robené od nástupu, ktoré pretrvávali aj v ďalšom roku:

- posúdenie vhodnosti výrobku slovenskou štátnou skúšobňou – Certifikát. Dubnica

(vystavené bolo 6.3.2002),

- konzultácie s právnikom ohľadom firmy,

- konzultácie s p. K. a p. H., všetko muselo byť odsúhlasené, ak tu nebol p. K. –

zodpovedný za Slovensko (bol len v utorok alebo v stredu od

9.00 do 15.00),

- Domino – prenájmy, kopírovanie.

V mesiaci marec 2002 vykonával navrhovateľ tieto práce:

- podávanie inzerátov do žilinských novín, Pardon v Trenčíne, Život Turca v Martine,

Kysucké noviny v Čadci, Považské noviny v Považskej Bystrici,

- ohlasy na inzeráty boli každý týždeň v počte okolo 100 telefonátov, z toho bolo

dohodnutých priemerne 20 – 30 pohovorov. Manželia K. boli v Žiline od pondelka

večer do štvrtku večera. Všetci sme plánovali stretnutia, v pondelok a piatok som tam

bol sám.

- úvodné pohovory s novými zástupcami, základné pohovory, ak sa naraz zišlo viac ľudí,

- spoluorganizovanie prevádzacích akcií,

- evidencia a výplaty provízií obchodným zástupcom,

- evidencia pohybu peňazí (nákupy kanc. potrieb, atď.),

- účtovanie a vypracovanie daňového priznania za rok 2001,

- banka – príkazy na úhradu (telefón, nájom Domino),

- popis všetkých kúpnych zmlúv a aj zmlúv Home Credit – len ja som bol štatutárny

zástupca,

- preplácanie účtov za prenájmy sál,

- návštevy u obchodných zástupcov, vrátenie mixérov, ktoré boli len zapožičané,

- organizovanie stretnutí v Trenčíne, s obchodnými zástupcami každý týždeň,

- spolupráca s personálnou agentúrou V. z P. – nábor a hľadanie nových obchodných

zástupcov (Ing. B.),

- rozmnožovanie manuálov pre obchodných zástupcov,

- evidencia mixérov.

Práce robené od nástupu, ktoré pretrvávali aj v ďalšom roku:

- konzultácie s právnikom ohľadom firmy,

- konzultácie s p. K. a p. H., všetko muselo byť odsúhlasené, ak tu nebol p. K. –

zodpovedný za Slovensko (bol len v utorok alebo v stredu od

9.00 do 15.00),

- Domino – prenájmy, nákup doplnkov, kopírovanie.

Práce vykonávané za mesiac apríl 2002:

- evidencia pohybu peňazí,

- účtovanie a evidencia dokladov potrebných pre obeh spoločnosti,

- evidencia účtovných dokladov, zaúčtovanie a podanie daňového priznania za rok 2002,

ktoré je potrebné pre ukončenie spoločnosti,

- doriešenie odovzdania priestorov v Domine,

- vysťahovanie kancelárskych priestorov,

- skompletovanie dokladov na ukončenie spoločnosti na Slovensku,

- riešenie s právnikom ohľadom ukončenia činnosti spoločnosti na Slovensku,

- odhlásenie spoločnosti z daňového úradu,

- vedenie účtu v Poštovej banke,

- výmaz z obchodného registra, trvalo to asi 15 mesiacov, čakalo sa na doklady z Hradca

Králové,

- telefonáty na inzeráty na mobilný telefón boli aj v druhej polovici apríla,

- návštevy a telefonáty obchodných zástupcov, doriešenie ukončenia spolupráce (asi 10 –

12 ľudí vtedy spolupracovalo),

- konzultácie o uzavretie spoločnosti s p. U. – účtovník náhradný.

Za mesiac máj 2002 vykonal navrhovateľ tieto práce:

- evidencia pohybu peňazí,

- účtovanie a evidencia dokladov potrebných pre obeh spoločnosti,

- evidencia účtovných dokladov, zaúčtovanie a podanie daňového priznania za rok 2002,

ktoré je potrebné pre ukončenie spoločnosti,

- doriešenie odovzdania priestorov v Domine,

- vysťahovanie kancelárskych priestorov,

- skompletovanie dokladov na ukončenie spoločnosti na Slovensku,

- riešenie s právnikom ohľadom ukončenia činnosti spoločnosti na Slovensku,

- odhlásenie spoločnosti z daňového úradu,

- vedenie účtu v Poštovej banke,

- výmaz z obchodného registra, trvalo to asi 15 mesiacov, čakalo sa na doklady z Hradca

Králové,

- doriešenie ukončenia spolupráce,

- konzultácie o uzavretie spoločnosti s p. U. – účtovník náhradný.

Prvostupňový súd z doložených dôkazov, výpovede svedkov – manželov

Kovandových, mal za preukázané, že žalobca fyzicky zabezpečoval administratívnu

činnosť a akýkoľvek bežný chod organizačnej zložky žalovaného, a to v súvislosti

s preberaním pošty, s komunikáciou s bankou, komunikácia s materskou firmou,

komunikácia so subjektmi, ktoré prenajímali priestory, v ktorých organizačná jednotka

sídlila. Odosielanie a doručovanie poštových zásielok, samotná komunikácia s budúcimi

obchodnými zástupcami, s ktorými žalovaný prostredníctvom organizačnej zložky uzavrel

priame kúpne zmluvy, nákupy základných administratívnych podkladov pre výkon

činnosti, podávanie inzerátov na predaj tovaru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd

neakceptoval tvrdenia žalovaného, že za činnosť, ktorú žalobca realizoval pre žalovaného,

nevzniká mu nárok na tzv. paušálnu odmenu, ktorá bola dohodnutá v zmluve účinnej od

20.9.2001 vo výške 30 000 Sk. Súd preto priznal žalobcovi titulom odmeny za mesiac

december 2001, február 2002, marec 2002, apríl 2002 celkovú sumu 112 000 Sk za

nezaplatené faktúry č. 04/02 vo výške 10 000 Sk, č. 02/02 vo výške 15 000 Sk, č. 03/02

a č. 05/02 vo výške á 30 000 Sk, č. 07/02 vo výške 27 000 Sk.

Súd nepriznal plnenie účtované faktúrou č. 08/02 v sume 41 662,40 Sk, ktorou si

uplatnil naviac práce od 1.1.2002 – 27.5.2002, ktoré však nepreukázal a nekonkretizoval.

Žalovaný nenamietal údaje vo faktúre ako deň vystavenia faktúry, deň splatnosti.

Z uvedených dátumov splatnosti ako nesporných súd aj vychádzal a priznal žalobcovi

príslušenstvo 13 % ročný úrok z omeškania po splatnosti predmetných faktúr. V konaní

bolo preukázané, že medzi účastníkmi nebola uzavretá dohoda o výške úrokov.

Súd priznal úrok z omeškania v súlade s ust. § 735 Obch. zák. účinného na území SR

v roku 2002. Vychádzal z výšky úrokovej sadzby od 1.4. = 19 % pri poskytovaní úverov

bankami v sídle dlžníka – žalovaného a priznal úrok vo výške 13 % v súlade s ust. § 735

v spojení s platného na území ČR.

O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu podľa

a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 31 328,50 Sk.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Je toho názoru, že medzi

sporovými stranami vznikla nová mandátna zmluva, ktorá v článku I. modifikovala

právne vzťahy založené pôvodnou mandátnou zmluvou. Podľa novej mandátnej zmluvy

mohol žalobca vykonávať činnosť v prospech žalovaného len na podklade

predchádzajúcich písomných pokynov mandanta a mandatár bol povinný o každom

výkone písomne informovať mandanta. Žalovaný v roku 2002 žalobcovi prakticky nedal

žiadne písomné pokyny a žalobca o svojej činnosti ho neinformoval. Ďalej žalovaný

nepreukázal, že by rozhodne nepodpísal mandátnu zmluvu s obsahom uvedeným na

č.l. 40 až 42, a že žalovaný vymenil prvú stranu zmluvy. V prípade, že by zmluva bola

sfalšovaná, nesie dôkazné bremeno k preukázaniu tohto tvrdenia žalobca. V konaní bolo

preukázané, že potvrdený návrh zmluvy bol žalobcovi doručený, a to podacím listom

z 22.1.2002. Podotýka, že platná právna úprava hmotného práva bola v rozhodnom období

(r. 2001, 2002) na území SR a ČR rovnaká. Žalobca svojím správaním potvrdil uzavretie

novej mandátnej zmluvy s účinnosťou od 2.1.2002, pretože si sám v zmysle čl. II. novej

zmluvy vyúčtoval mesačnú odmenu vo výške 31 000 Sk. Je preto potrebné aplikovať ust.

§ 266 ods. 3 zák. č. 513/91 Zb., a vychádzať z prejavu vôle strán. Súd nezobral v úvahu aj

tú možnosť, že účastníci mohli obsah pôvodnej zmluvy zmeniť ústnou dohodou.

Podľa , písomná zmluva môže byť zmenená či zrušená, pokiaľ

zmluva nestanoví inak, aj na základe ústnej dohody zmluvných strán. Zmluva zo dňa

20.9.2001 neobsahuje dohodu, že môže byť zmenená len písomnou formou. Preto došlo

k jej zmene ústnou dohodou zo dňa 2.1.2002 tak, ako je uvedené na č.l. 40 až 42 spisu.

Podľa jeho názoru, nie je rozhodujúce, či došlo k akceptácii návrhu zmluvy, keďže

žalobca si fakturoval odmenu za mesiac január 2002 – čiastku vo výške 31 000 Sk. Jediný

písomný pokyn, ktorý žalobca od žalovaného dostal po účinnosti novej zmluvy, bol príkaz

ku zrušeniu organizačnej zložky žalovaného na území SR, a preto bolo potrebné vykonať

všetky úkony smerujúce k zrušeniu organizačnej zložky žalovaného. Tento jediný

písomný pokyn žalobca nesplnil a organizačná zložka nebola zrušená a vymazaná

z obchodného registra. Preto žalobcovi nevzniklo právo na žiadnu odmenu a navrhuje

žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ust. , podľa

Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie odplaty za vykonanú

činnosť v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy účinnej od 20.9.2001. Mandatár – žalobca

sa zaviazal v článku I. bod 1 zmluvy vykonávať pre mandanta – žalovaného technicko-

organizačnú činnosť v rámci zriadenia a rozbehu novej organizačnej zložky žalovaného

na území SR pod obchodným názvom D., s.r.o. so sídlom v Žiline. V článku II. bod 1 sa

zmluvné strany dohodli na odplate za vykonanú činnosť vo výške 30 000 Sk mesačne.

Odmena bola splatná vždy mesačne, a to vždy na základe vyúčtovania mandatárom na

bežný účet určený v predmetnej faktúre so splatnosťou sedem dní (článok II. bod 3).

Mandatár sa zaviazal vykonávať činnosť podľa potreby a pokynov mandanta a o každom

čiastkovom výkone bol povinný informovať mandanta (čl. I. bod 2). Zároveň sa mandant

zaviazal platiť za vykonanie činnosti odplatu špecifikovanú v článku II. bod 1 zmluvy, t.j.

30 000 Sk.

V spornom prípade nebolo preukázané, že nastali právoplatné účinky zmeny

obsahu záväzku zo zmluvy účinnej od 20.9.2001. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

súd odvolací sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že podacím listom zo dňa

22.1.2002 (č.l. 62) žalovaný nepreukázal, čo bolo obsahom tejto zásielky, a že návrh

zmluvy, ktorá mala nadobudnúť účinnosť 20.1.2002, bol skutočne doručený žalobcovi

a došlo k jeho akceptácii. Taktiež tvrdenie žalovaného, že k zmene obsahu záväzkov

z mandátnej zmluvy došlo ústnou dohodou, je nedôvodné. Z doterajšieho prejavu

sporových strán a uplatnenej pohľadávky nie je možné dôvodiť, že by sporové strany

vzájomne akceptovali zmenu práv a povinností, ktoré voči sebe zo zmluvy majú. Žalobca

ako mandatár bol povinný vykonávať činnosť podľa zmluvy z 20.9.2001 osobne, pokiaľ

sa písomne nedohodol s mandantom inak (článok V. zmluvy). Odmena bola dohodnutá

paušálne – 30 000 Sk mesačne (článok II. bod 1 zmluvy), a prvostupňový súd preto

správne vychádzal z tejto fixne dohodnutej výšky odplaty. Žalobca preukázal doloženými

dokladmi svedeckými výpoveďami a priloženou špecifikáciou prác, že fyzicky

zabezpečoval nevyhnutné administratívne práce spojené s bežným chodom zriadenej

organizačnej zložky žalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovi vzniklo

právo na zaplatenie odmeny, ale len za obdobie december 2001, február 2002, marec

2002, spolu vo výške 55 000 Sk vyúčtovanej faktúrami č. 04/02 splatnej 31.1.2002,

č. 02/02 splatnej 18.3.2002, č. 03/02 splatnej 17.4.2002, s príslušným úrokom

z omeškania, ktorý nebol rozporovaný a v tejto časti rozsudok ako vecne správny podľa §

219 potvrdil. Medzi sporovými stranami nie je sporné a žalobca nepopiera, že

obdržal od žalovaného prípis zo dňa 29.3.2002 ohľadne zrušenia organizačnej zložky (č.l.

45). Žalobca písomne listom bez uvedenia dátumu (č.l. 46) rešpektoval príkaz mandanta

na ukončenie činnosti pobočky na území SR s upozornením, že v súvislosti s jej

likvidáciou a zrušením vzniknú určité výdavky a zostanú aj nevysporiadané záväzky

položkovite uvedené pod bodom 1 až 5 predmetného listu. Mandant môže zmluvu

kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať ( ). Od účinnosti

výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je

však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku

škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so

zariaďovaním záležitosti ( ).

Prvostupňový súd však nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne nadobudnutia

účinnosti výpovede zmluvy v zmysle článku III. zo strany žalovaného a doručenia

výpovede druhej strane s poukazom na vzájomnú korešpondenciu sporových strán

uvedenú na č.l. 45 a 46 a s tým súvisiacej povinnosti mandatára nepokračovať v činnosti.

Či vyúčtované výdavky za mesiac apríl a máj 2002 sú reálne a súvisia so zrušením

organizačnej zložky, vzhľadom aj na vyslovený právny názor odvolacieho súdu

v uznesení sp. zb. zo dňa 21.4.2005 (čl. 117), kde sa konštatuje, že dôkaz

na č.l. 45 je potrebné považovať za písomný príkaz na ukončenie činnosti pobočky a s tým

súvisiacich prác.

Preto v tejto napadnutej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok zrušil

podľa , a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( ).

Súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 15. februára 2008

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: