Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3a7/380349.6362b1.pdf
PDF · 93.82 KB
No categories available
3Obo/210/2007
Najvyšší súd 3 Obo 210/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,
v právnej veci navrhovateľa Ing. E, správca konkurznej podstaty úpadcu V, zast.
JUDr. Z, proti odporcovi T, zast. JUDr. J, o vydanie veci do konkurznej podstaty
so 17,6 % úrokom z omeškania, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 23. mája 2007 č. k. 46 Cbi 68/02-114 v znení doplňujúceho
rozsudku zo dňa 29. mája 2007 č. k. 46 Cbi 68/02-117 a opravného uznesenia
zo dňa 29. mája 2007 č. k. 46 Cbi 68/02-118, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v znení doplňujúceho rozsudku a opravného
uznesenia sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v znení doplňujúceho
rozsudku a opravného uznesenia rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť vydať
do konkurznej podstaty úpadcu V, navíjačku cievok WAFIOS, v. č. 0210501
a súčasne ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi Sk 9225,- súdneho poplatku a trovy
právneho zastúpenia vo výške Sk 50 662,10. V časti 17,6% úroku z omeškania
od 16.8.2001 do zaplatenia žalobu zamietol. Uviedol, že Spoločnosť V, uzatvorila
dňa 15.8.2001 kúpnu zmluvu so spoločnosťou T, predmetom ktorej bol predaj
navíjačky cievok Wafios v. č. 0210501 za kúpnu cenu 184 500,- Sk. V konaní bolo
preukázané, že spoločnosť V, vystavila faktúru č. 9108004 vo výške
Sk 184 500,- a že odporca vyfakturovanú sumu zaplatil do pokladne spoločnosti V
Keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol už v konaní o vyhlásenie konkurzu
ustanovený predbežný správca a dlžník V, si od neho súhlas na predaj nevyžiadal, je
preto zmluva o predaji navíjačky cievok s poukazom na ust. § 9c ZKV neplatná.
Poukázal na ust. § 451 ods. 2 a § 458 Obč. zák., v zmysle ktorých súd odporcu
k vydaniu veci do konkurznej podstaty zaviazal. Uviedol tiež, že po právoplatnosti
rozhodnutia je odporca oprávnený prihlásiť si svoju pohľadávku zaplatenú za kúpnu
cenu vo výške Sk 184 500,- u správcu konkurznej podstaty úpadcu V, ako
pohľadávku proti podstate.
Proti rozsudku v časti, v ktorej návrhu bolo vyhovené, sa odvolal odporca
a žiadal jeho zmenu. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne,
pretože na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym právnym
záverom. Odporca neplatnosť právneho úkonu nerozporuje, namieta však, že súd pri
vyhovení návrhu opomenul aplikovať ust. § 457 Obč. zák., ktoré ustanovenie sa
výlučne vzťahuje na daný prípad a je pre jeho správne posúdenie prvotné a zásadné.
Je toho názoru, že zaplatenie kúpnej ceny v konaní preukázal, a preto súd prvého
stupňa pri rozhodnutí o povinnosti vydania stroja mal súčasne rozhodnúť
i o povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcovi zaplatenú kúpnu cenu, v ktorom smere
poukázal na platnú a jednoznačnú súdnu prax. Tvrdí, že od počiatku bol ochotný
vrátiť požadovaný stroj, ktorého vrátenie podmieňoval vrátením kúpnej ceny,
z ktorého dôvodu považuje spor za zbytočne vyvolaný, pre ktorú skutočnosť by mal
trovy konania hradiť navrhovateľ. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmeniť tak, aby súd uložil odporcovi vydať stroj do troch dní
po tom, čo navrhovateľ vráti odporcovi Sk 184 500,-.
Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že odporca neberie
do úvahy skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, a preto použitie
niektorých ustanovení právnych predpisov je vylúčené. Medzi takéto ustanovenia
v konkurze možno podľa názoru navrhovateľa zaradiť aj ustanovenie § 457 Obč.
zák., ktorého uplatnenie v tomto prípade je potrebné vykladať v kontexte zákona
o konkurze a vyrovnaní. Vychádzajúc z uvedeného je neaplikovateľná aj odporcom
v odvolaní tvrdená judikatúra. Odporca si môže svoju pohľadávku z titulu kúpnej ceny
prihlásiť do konkurzu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na ust. § 66e ods. 2
ZKV. Navrhuje preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejedal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 1 O.s.p. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti, v medziach dôvodov
odvolania, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vydať
do konkurznej podstaty úpadcu V, navíjačku cievok WAFIOS, v. č. 0210501.
Vychádzal pritom z právnej skutočnosti, že kúpna zmluva, ktorou odporca uvedenú
vec nadobudol od terajšieho úpadcu, je neplatná, a preto je túto povinný
do konkurznej podstaty vydať z titulu bezdôvodného obohatenia. Konštatoval tiež, že
odporca je oprávnený prihlásiť svoju pohľadávku – zaplatenú kúpnu cenu –
u správcu konkurznej podstaty, ako pohľadávku proti podstate.
Odporca v odvolaní proti tomuto rozsudku zistenú neplatnosť právneho úkonu
v zásade nerozporuje, namieta však, že súd prvého stupňa pochybil, keď pri
vyhovení návrhu v časti vydania veci do konkurznej podstaty, neaplikoval ust. § 457
Obč. zák., a teda neuložil navrhovateľovi proti vydaniu veci do konkurznej podstaty
vrátiť odporcovi zaplatenú kúpnu cenu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého stupňa
v danom prípade úplne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny
záver.
Ako vyplýva z ust. § 6 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa tento konkurz
spravuje, do konkurznej podstaty patria okrem iného veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň
vyhlásenia konkurzu.
Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že pred vyhlásením konkurzu na majetok
terajšieho úpadcu V, uzavrela táto spoločnosť s odporcom kúpnu zmluvu
z 15.8.2001, predmetom ktorej bol predaj navíjačky cievok WAFIOS za dohodnutú
kúpnu cenu Sk 150 000,- s 23% DPH.
Nesporne bolo tiež zistené, že uvedená zmluva bola uzavretá terajším
úpadcom bez súhlasu, v konkurznom konaní ustanoveného, predbežného správcu
v rozpore s ust. § 9c zák. č. 328/1991 Zb., z ktorého dôvodu súd prvého stupňa
správne konštatoval, že tento právny úkon je neplatný.
Keďže ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, táto pôsobí od počiatku,
čo znamená, že uvedeným právnym úkonom nedošlo k zmene vlastníctva k veci,
ktorá bola predmetom kúpy, z ktorého dôvodu táto v čase vyhlásenia konkurzu
patrila terajšiemu úpadcovi, a teda patrí i do konkurznej podstaty.
Súd prvého stupňa preto rozhodol v súlade s právnym predpisom, keď
odporcovi uložil uvedenú vec vydať do konkurznej podstaty.
Za správny považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky i postup súdu prvého
stupňa v tom, že pri rozhodnutí o vydaní veci do konkurznej podstaty neprihliadol
k odporcom namietanému ust. § 457 Obč. zák. a tohto odkázal na oprávnenie
uplatniť pohľadávku, ktorá mu vznikla z neplatného právneho úkonu, u správcu
konkurznej podstaty ako pohľadávku proti podstate.
Takýto postup vyplýva jednoznačne zo zákona o konkurze a vyrovnaní
a výlučne ním upraveného spôsobu, za akých podmienok a kedy môžu byť
pohľadávky veriteľov v konkurze uspokojené a ktorá právna úprava vylučuje použitie
ust. § 457 Obč. zák. v danom prípade.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok
Krajského súdu v Bratislave v znení doplňujúceho a opravného rozhodnutia
v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému
navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko, ako vyplýva z navrhovateľom
dodatočne predloženého vyčíslenia uplatnených trov odvolacieho konania,
navrhovateľ tieto vyčíslil len ako trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že
účastníkom konania na strane navrhovateľa je správca konkurznej podstaty, ktorému
s poukazom na ust. § 8 vyhl. č. 493/1991 Zb. za vedenie sporov neprislúcha právo
na odmenu podľa osobitných predpisov, nemožno preto ním vyčíslené trovy konania
považovať za vynaložené účelne.
Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 17. januára 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu