Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/210/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,

v právnej veci navrhovateľa Ing. E, správca konkurznej podstaty úpadcu V, zast.

JUDr. Z, proti odporcovi T, zast. JUDr. J, o vydanie veci do konkurznej podstaty

so 17,6 % úrokom z omeškania, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 23. mája 2007 č. k. -114 v znení doplňujúceho

rozsudku zo dňa 29. mája 2007 č. k. -117 a opravného uznesenia

zo dňa 29. mája 2007 č. k. -118, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v znení doplňujúceho rozsudku a opravného

uznesenia sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v znení doplňujúceho

rozsudku a opravného uznesenia rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť vydať

do konkurznej podstaty úpadcu V, navíjačku cievok WAFIOS, v. č. 0210501

a súčasne ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi Sk 9225,- súdneho poplatku a trovy

právneho zastúpenia vo výške Sk 50 662,10. V časti 17,6% úroku z omeškania

od 16.8.2001 do zaplatenia žalobu zamietol. Uviedol, že Spoločnosť V, uzatvorila

dňa 15.8.2001 kúpnu zmluvu so spoločnosťou T, predmetom ktorej bol predaj

navíjačky cievok Wafios v. č. 0210501 za kúpnu cenu 184 500,- Sk. V konaní bolo

preukázané, že spoločnosť V, vystavila faktúru č. 9108004 vo výške

Sk 184 500,- a že odporca vyfakturovanú sumu zaplatil do pokladne spoločnosti V

Keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol už v konaní o vyhlásenie konkurzu

ustanovený predbežný správca a dlžník V, si od neho súhlas na predaj nevyžiadal, je

preto zmluva o predaji navíjačky cievok s poukazom na ust. § 9c ZKV neplatná.

Poukázal na ust. § 451 ods. 2 a § 458 Obč. zák., v zmysle ktorých súd odporcu

k vydaniu veci do konkurznej podstaty zaviazal. Uviedol tiež, že po právoplatnosti

rozhodnutia je odporca oprávnený prihlásiť si svoju pohľadávku zaplatenú za kúpnu

cenu vo výške Sk 184 500,- u správcu konkurznej podstaty úpadcu V, ako

pohľadávku proti podstate.

Proti rozsudku v časti, v ktorej návrhu bolo vyhovené, sa odvolal odporca

a žiadal jeho zmenu. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne,

pretože na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym právnym

záverom. Odporca neplatnosť právneho úkonu nerozporuje, namieta však, že súd pri

vyhovení návrhu opomenul aplikovať ust. § 457 Obč. zák., ktoré ustanovenie sa

výlučne vzťahuje na daný prípad a je pre jeho správne posúdenie prvotné a zásadné.

Je toho názoru, že zaplatenie kúpnej ceny v konaní preukázal, a preto súd prvého

stupňa pri rozhodnutí o povinnosti vydania stroja mal súčasne rozhodnúť

i o povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcovi zaplatenú kúpnu cenu, v ktorom smere

poukázal na platnú a jednoznačnú súdnu prax. Tvrdí, že od počiatku bol ochotný

vrátiť požadovaný stroj, ktorého vrátenie podmieňoval vrátením kúpnej ceny,

z ktorého dôvodu považuje spor za zbytočne vyvolaný, pre ktorú skutočnosť by mal

trovy konania hradiť navrhovateľ. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zmeniť tak, aby súd uložil odporcovi vydať stroj do troch dní

po tom, čo navrhovateľ vráti odporcovi Sk 184 500,-.

Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že odporca neberie

do úvahy skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, a preto použitie

niektorých ustanovení právnych predpisov je vylúčené. Medzi takéto ustanovenia

v konkurze možno podľa názoru navrhovateľa zaradiť aj ustanovenie § 457 Obč.

zák., ktorého uplatnenie v tomto prípade je potrebné vykladať v kontexte zákona

o konkurze a vyrovnaní. Vychádzajúc z uvedeného je neaplikovateľná aj odporcom

v odvolaní tvrdená judikatúra. Odporca si môže svoju pohľadávku z titulu kúpnej ceny

prihlásiť do konkurzu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na ust. § 66e ods. 2

ZKV. Navrhuje preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejedal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 1 Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti, v medziach dôvodov

odvolania, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vydať

do konkurznej podstaty úpadcu V, navíjačku cievok WAFIOS, v. č. 0210501.

Vychádzal pritom z právnej skutočnosti, že kúpna zmluva, ktorou odporca uvedenú

vec nadobudol od terajšieho úpadcu, je neplatná, a preto je túto povinný

do konkurznej podstaty vydať z titulu bezdôvodného obohatenia. Konštatoval tiež, že

odporca je oprávnený prihlásiť svoju pohľadávku – zaplatenú kúpnu cenu –

u správcu konkurznej podstaty, ako pohľadávku proti podstate.

Odporca v odvolaní proti tomuto rozsudku zistenú neplatnosť právneho úkonu

v zásade nerozporuje, namieta však, že súd prvého stupňa pochybil, keď pri

vyhovení návrhu v časti vydania veci do konkurznej podstaty, neaplikoval ust. § 457

Obč. zák., a teda neuložil navrhovateľovi proti vydaniu veci do konkurznej podstaty

vrátiť odporcovi zaplatenú kúpnu cenu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého stupňa

v danom prípade úplne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny

záver.

Ako vyplýva z ust. , ktorým sa tento konkurz

spravuje, do konkurznej podstaty patria okrem iného veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň

vyhlásenia konkurzu.

Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že pred vyhlásením konkurzu na majetok

terajšieho úpadcu V, uzavrela táto spoločnosť s odporcom kúpnu zmluvu

z 15.8.2001, predmetom ktorej bol predaj navíjačky cievok WAFIOS za dohodnutú

kúpnu cenu Sk 150 000,- s 23% DPH.

Nesporne bolo tiež zistené, že uvedená zmluva bola uzavretá terajším

úpadcom bez súhlasu, v konkurznom konaní ustanoveného, predbežného správcu

v rozpore s ust. , z ktorého dôvodu súd prvého stupňa

správne konštatoval, že tento právny úkon je neplatný.

Keďže ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, táto pôsobí od počiatku,

čo znamená, že uvedeným právnym úkonom nedošlo k zmene vlastníctva k veci,

ktorá bola predmetom kúpy, z ktorého dôvodu táto v čase vyhlásenia konkurzu

patrila terajšiemu úpadcovi, a teda patrí i do konkurznej podstaty.

Súd prvého stupňa preto rozhodol v súlade s právnym predpisom, keď

odporcovi uložil uvedenú vec vydať do konkurznej podstaty.

Za správny považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky i postup súdu prvého

stupňa v tom, že pri rozhodnutí o vydaní veci do konkurznej podstaty neprihliadol

k odporcom namietanému ust. § 457 Obč. zák. a tohto odkázal na oprávnenie

uplatniť pohľadávku, ktorá mu vznikla z neplatného právneho úkonu, u správcu

konkurznej podstaty ako pohľadávku proti podstate.

Takýto postup vyplýva jednoznačne zo zákona o konkurze a vyrovnaní

a výlučne ním upraveného spôsobu, za akých podmienok a kedy môžu byť

pohľadávky veriteľov v konkurze uspokojené a ktorá právna úprava vylučuje použitie

ust. § 457 Obč. zák. v danom prípade.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

Krajského súdu v Bratislave v znení doplňujúceho a opravného rozhodnutia

v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému

navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko, ako vyplýva z navrhovateľom

dodatočne predloženého vyčíslenia uplatnených trov odvolacieho konania,

navrhovateľ tieto vyčíslil len ako trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že

účastníkom konania na strane navrhovateľa je správca konkurznej podstaty, ktorému

s poukazom na ust. vyhl. č. za vedenie sporov neprislúcha právo

na odmenu podľa osobitných predpisov, nemožno preto ním vyčíslené trovy konania

považovať za vynaložené účelne.

Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. januára 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu