Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4bf/378813.367a59.pdf
PDF · 96.51 KB
No categories available
2Tdo/50/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 50/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja
Majchráka a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci proti obvinenému J. P . , vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 1 T 180/2005, prerokoval na neverejnom zasadnutí 19. februára 2008
v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený J. P. prostredníctvom obhajcu JUDr. R.
H. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 6. novembra 2007, sp. zn.
1 To 119/2007 a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného J. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 13. augusta 2007, sp. zn.
1 T 180/04 bol obvinený J. P. uznaný za vinného z trestného činu vydierania podľa
§ 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (v znení účinnom do 1. januára 2006
- ďalej len Tr. zák.), ktorého sa podľa skutkových zistení okresného súdu dopustil
tým, že
dňa 13. októbra 2005 v čase približne o 18.10 hod. ako člen stráže prírody
v lokalite zv. P. (B. P.) v katastri obce L. T., okres L. M., s nabitou zbraňou v ruke
mieril na Ing. J. C., nar. X. a pod hrozbou použitia zbrane mu kázal otvoriť kufor
na osobnom motorovom vozidle, či tam nemá niečo ulovené, so zbraňou v ruke
sa vyhrážal Ing. J. C. a J. K., nar. X., že ak sa priblížia, tak na nich vystrelí,
so zbraňou v ruke žiadal povolenku na poľovačku od Ing. J. C., ktorý mu ju
so strachom podal. J. P. vykrikoval, že povolenka na poľovačku je falošná, zbraňou
mieril na pneumatiku vozidla Ing. J. C. so slovami, že ju rozstrieľa, na to Ing. J. C.
a J. K. zo strachu pred ním pristúpili na dohodu, že celú vec pôjdu ihneď vyriešiť
s hospodárom poľovníckeho združenia, nasadli do svojho motorového vozidla a išli
pred vozidlom J. P. do L. T.
Za to bol odsúdený podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere dva roky, ktorého výkon bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Zároveň bol
obvinenému podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti
nosenia a držania zbrane, zbraní a streliva na päť rokov. Súčasne bol obvinenému
podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený trest prepadnutia veci - pištole zn.
G. X., kaliber 9,00, výrobné číslo F.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obvinený J. P. odvolanie, ktoré
Krajský súd v Žiline uznesením zo 6. novembra 2007, sp. zn. 1 To 119/2007
ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Žiline a proti jemu predchádza-
júcemu rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 13. augusta 2007, sp. zn.
1 T 180/2005 podal obvinený J. P. dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. R. H..
Tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371
ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por., t.j., že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré
neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
dovolateľ namietal, že výsluch svedkov – poškodených Ing. J. C. a J. K. nebol
vykonaný v súlade s ustanovením § 209 Tr. por., pretože v zápisnici o hlavnom
pojednávaní nie je uvedené, že by obaja svedkovia opustili pojednávaciu miestnosť
pred tým, než bol vypočutý obvinený a taktiež z tejto zápisnice nie je zrejmé, že by
svedok J. K. nebol prítomný pri výpovedi svedka Ing. J. C. Odôvodnenie krajského
súdu v uvedenom smere, že v zápisnici nie sú zaznamenané žiadne otázky
poškodených navzájom, alebo ich vyjadrenia k ich výpovediam navzájom neobstojí,
ide len o domnienky krajského súdu.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolateľ
poukázal na to, že už okresný súd hodnotil konania obvineného ako člena stráže
prírody, t.j. špeciálneho subjektu - verejného činiteľa, ktorého kompetencie sú určené
v ustanovení § 75 zákona č. 543/2002 Z.z. Obhajoba poukazovala na to, že bolo
oprávnením obvineného ako člena stráže prírody kontrolovať vozidlo, žiadať doklady,
mal oprávnenie nosiť zbraň. Bolo preto povinnosťou súdu skúmať, či nedošlo k pre-
kročeniu právomoci verejného činiteľa, teda či obvinený vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu.
Vzhľadom na to je dovolateľ toho názoru, že nebola preukázaná subjektívna
stránka trestného činu vydierania, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, keď
sa v skutku naviac konštatuje, že napokon došlo k dohode obvineného a Ing. J. C.,
že vec pôjdu vyriešiť za hospodárom poľovníckeho združenia. Krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia naviac nesprávne uviedol, že obvinený konal
protiprávne, keď kontroloval výkon práv poľovníctva, čo je v rozpore nielen s odôvod-
nením rozsudku okresného súdu, ale aj s už citovaným zákonom o ochrane prírody
a krajiny.
Obvinený J. P. preto v podanom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Sloven-
skej republiky ako súd dovolací zrušil rozhodnutia súdov oboch stupňov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.)
predovšetkým zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané
oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373
ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne však zistil, že podané
dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/
Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené uplatnené dôvody dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.
Dovolací súd sa predovšetkým nestotožnil s námietkou dovolateľa, že v kona-
ní pred súdom prvého stupňa nebol dodržaný postup podľa § 209 Tr. por., t.j.,
že predsedníčka senátu nedbala na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol
prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov, o ktorú okolnosť obvinený
opieral dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
V zápisnici o hlavnom pojednávaní síce nie je priamo uvedené, že obvinený
a svedkovia Ing. J. C. a J. K. boli vypočúvaní oddelene, z kontextu ich výsluchov
a ďalších údajov v tejto zápisnici je však zrejmé, že postup podľa § 209 Tr. por. bol
zachovaný. Nemožno totiž prehliadnuť, že tak obvinený, ako aj uvedení svedkovia
pri svojich výpovediach v detailoch uviedli viaceré okolnosti rozdielne, ktoré
nezrovnalosti predsedníčka senátu podľa obsahu zápisnice objasňovala zákonom
predpísaným spôsobom. Rovnako je z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní
zistiteľné, že svedkovia Ing. J. C. a J. K. po podaní svedeckej výpovede zotrvali
v pojednávacej miestnosti. Uvedený záznam by strácal význam, ak by v pojedná-
vacej miestnosti boli po celú dobu priebehu hlavného pojednávania.
Naviac si možno iba ťažko predstaviť, že by prítomní prokurátor a najmä
obhajca obvineného nenamietali v dovolaní predpokladaný postup pri vykonávaní
dôkazov, čo z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva. V tomto smere
odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia výstižne poukázal na to, že po výsluchu
obvineného neboli zaznamenané žiadne pripomienky alebo otázky poškodených
k tomuto výsluchu, rovnako po výpovedi svedka Ing. J. C. (bol vypočutý
bezprostredne po výsluchu obvineného) neboli zaznamenané žiadne výhrady svedka
k výpovedi obvineného, hoci z kontextu jeho výpovede je zrejmé, že by ich musel
mať celý rad.
Dovolací súd v dôsledku toho uzavrel, že nie je namieste tvrdenie dovolateľa,
že pri výsluchu obvineného a svedkov Ing. J. C. a J. K. nebol dodržaný v ustanovení
§ 209 Tr. por. predpísaný postup, hoci treba pripustiť, že okresný súd mal v zápisnici
o hlavnom pojednávaní uviesť, že sa postupovalo tak, ako to už spomínané
ustanovenie zákona predpokladá.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhod-
nutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných
a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z usta-
novenia § 374 ods. 3 Tr. por. Tento mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii
a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Svedčí
tomu aj dikcia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie
možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení ziste-
ného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd nie je
všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu
druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť dokazovania dovolací súd nemôže
skúmať už aj z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti
v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku uvedeného iba s poukazom na ne-
správne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov
nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Naznačený dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nes-
právnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych
chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení
skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku
z toho vyplýva, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je
rozhodnutie založené.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skut-
kovému stavu, zistenému súdmi nižších súdov. Skutkový stav je v rámci rozhodo-
vania o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej
povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera
existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákon-
nému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak
nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upra-
vujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho podstatou sú námietky správnosti skutko-
vých zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi nižšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré
je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
V posudzovanej veci súdy oboch stupňov (Okresný súd Liptovský Mikuláš ako
súd prvého stupňa a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací) zhodne skutkovo uza-
vreli, že obvinený sa dopustil skutku právne posúdeného ako trestný čin vydierania
podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Dôvodne v tomto smere akceptovali,
že obvinený ako člen stráže prírody nepostupoval v súlade so svojimi oprávneniami.
V tomto smere bol dovolací súd viazaný skutkovými zisteniami prvostupňového
a odvolacieho súdu (§ 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por.).
Pre úplnosť treba dodať, že podľa § 75 ods. 1 písm. s/ zákona č. 543/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov člen stráže prírody je oprávnený vo svojom obvode
pôsobnosti nosiť zbraň, ak je držiteľom zbrojného preukazu a použiť ju za tam
stanovených podmienok, čo však súdy oboch stupňov nevzali za preukázané. Naviac
podľa § 75 ods. 2 cit. zákona prehliadka podľa odseku 1 písm. o/ nesmie sledovať
iný záujem, ako zistiť výskyt neoprávnene nadobudnutých jedincov chránených
druhov, zveri alebo rýb, ako na to správne poukázal v odôvodnení svojho rozhod-
nutia Krajský súd v Žiline.
Z uvedeného v konečnom dôsledku vyplýva, že rozhodnutie napadnuté dovo-
laním obvineného J. P. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani
na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení, pretože skutok, tak ako bol súdmi
oboch stupňov zistený, vykazuje znaky trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák., z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.
Preto ani dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. nie je podľa dovolacieho súdu daný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené
pre zjavné nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por.
dovolanie obvineného J. P. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci
na neverejnom zasadnutí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. februára 2008
JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: