Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
309/377889.848039.pdf
PDF · 113.23 KB
No categories available
5Sžf/2/2007
Najvyšší súd 5Sžf/2/2007 Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Anny Elexovej a členov senátu JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Soni
Langovej v právnej veci žalobcu: B. spol. s r.o., B. 214, X. K., IČO: X., zastúpeného
advokátkou JUDr. M. M., H. 870, K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/13553-
89854/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 a rozhodnutia č. I/224/13545-
89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. 11S/33/2006-58 zo dňa 7. novembra 2006 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/33/2006-58 zo 7. novembra 2006 m e n í tak, že napadnuté
rozhodnutia žalovaného č. I/224/13553-89854/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005
a č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 r u š í a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
2
Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom
v Banskej Bystrici č. I/224/13553-89854/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 a
rozhodnutia č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005. Uvedenými
rozhodnutiami daňový orgán zrušil sankčný úrok vo výške 63.586,- Sk a 31.793,- Sk
z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov žalobcu, priznaných
rozhodnutiami Daňového úradu v Komárne č. 621/230/218/05/Tišo a
č. 621/230/219/05/Tišo, obe zo dňa 4.1.2005.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Rozhodnutiami č. 621/230/218/05/Tišo a č. 621/230/219/05/Tišo, vydanými
Daňovým úradom v Komárne, bol žalobcovi priznaný sankčný úrok za obdobie
neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov žalobcu v celkovej sume
95.379,-Sk, uhradených žalobcom v prospech správcu dane dňa 3.12.2003
na základe dodatočných platobných výmerov č. 621/2100/73229/02/Tišo zo dňa
30.10.2002, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty vo výške
415.122,- Sk a platobného výmeru č. 621/2100/73261/02/Tišo zo dňa 30.10.2002,
ktorým mu bola zvýšená uvedená daň o 207.561,-Sk za obdobie september 2000
na základe vykonanej daňovej kontroly. K úhrade súm 415.122,- Sk a 207.561,- Sk
došlo po potvrdení daných rozhodnutí v rámci odvolacieho konania Daňovým
riaditeľstvom Slovenskej republiky, pracovisko Nitra, rozhodnutiami
č. III/2500/957/03/Ťr a III/2500/956/03/Ťr zo dňa 30.1.2003.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 11 S 18/2003-44, 11 S 29/2004
zo dňa 26.5.2004 boli vyššie uvedené rozhodnutia zrušené a vrátené na ďalšie
konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.8.2004.
Sankčný úrok bol žalobcovi priznaný Daňovým úradom v Komárne v zmysle
§ 35b ods. 5,6,7,10 zák č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení
3
neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania správcu dane o priznaní
sankčného úroku zo základu predstavujúceho rozdiel medzi daňou určenou
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím správcu dane a daňou zníženou
na základe rozhodnutia súdu za obdobie od 3.12.2003 do 28.9.2004.
Na základe podnetu správcu dane boli rozhodnutiami I/224/13553-
89854/2005/990055-r a č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005
predchádzajúce rozhodnutia o priznaní sankčného úroku v prospech žalobcu
zrušené z dôvodu, že neboli naplnené predpoklady pre jeho priznanie podľa § 35b
ods.5 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzhľadom na okolnosť, že
pôvodné rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty a jej zvýšenie boli vydané
pred 1.1.2004 podľa zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Daň bola
zaplatená po nadobudnutí vykonateľnosti príslušných rozhodnutí pred 1.1.2004.
Prvostupňový súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správcu dane
dospel k záveru, že vyrubenie dane z pridanej hodnoty ako i navýšenie dane boli
vyrubené v čase účinnosti zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý
bol účinný do 30.04.2004. Tento zákon neupravoval možnosť priznať sankčný úrok
ako sankciu za neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky. V čase účinnosti
citovaného zákona žalobca uhradil vyrubenú daň a v tomto čase, dňa 13.2.2003
nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.1.2003. Súd upozornil
na skutočnosť, že predmetom jeho skúmania podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p.
bolo právoplatné rozhodnutie daňového orgánu, čo však nemalo za následok
posunutie lehoty právoplatnosti daňových rozhodnutí.
Rozsudkom č. 11S 18/2003-44, 11S 29/2004 zo dňa 26.5.2004 boli
právoplatné rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.1.2003 zrušené, vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie, pričom správca dane dňa 28.9.2004 vrátil žalobcovi zaplatené
finančné prostriedky a následne mu rozhodnutiami zo dňa 4.1.2005 priznal sankčný
úrok za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov.
Podľa názoru súdu sa správca v prípade vydania rozhodnutí o priznaní
sankčného úroku neriadil dôsledne prechodnými a záverečnými ustanoveniami zák.
č. 511/1992 Zb. v znení účinnom od 1.1.2004. Podľa jeho ust. § 110c ods. 5 totiž
4
vyplýva, že ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 (t.j. zaplatenie sankčného úroku za
obdobie zadržiavania peňažných prostriedkov) sa do 1.5.2004 nevzťahuje na daň
z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Žalovaný preto postupoval správne, keď
chybné rozhodnutia mimo odvolacieho konania v rámci ich preskúmania zrušil.
Názor, že žalobcovi nevznikol nárok na sankčný úrok, je správny a korešponduje
s právnou úpravou platnou v posudzovanom období. V danom prípade nedošlo
k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu, a preto bolo potrebné jeho žalobu
zamietnuť.
Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.
nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
Podľa jeho názoru zákon č. 609/2003 Z.z., ktorým bol doplnený zákon
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zaviedol do praxe sankčný úrok
a spôsob jeho použitia vo svojom ustanovení § 35b. Žalobca nesúhlasí
s argumentáciou súdu. Podľa jeho názoru je potrebné v danom prípade brať
do úvahy čas nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu zo dňa 26.5.2004
a tento termín je smerodajný pre posúdenie nároku žalobcu na sankčný úrok.
Z uvedeného dôvodu nemožno brať do úvahy ust. § 110c cit. zákona č. 511/1992 Zb.
a nepriznať nárok žalobcu na satisfakciu za neoprávnene zadržiavané finančné
prostriedky. Rozhodujúcim pre posúdenie nároku žalobcu nie je čas vykonateľnosti
a právoplatnosti rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko
Nitra č. III/2500/957/03/Ťr a III/2500/956/03/Ťr zo dňa 30.1.2003, ale rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre č. 11 S 18/2003-44, 11 S 29/2004 zo dňa 26.5.2004.
Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukazoval na svoje podanie
zo dňa 26.4.2006, v ktorom uviedol, že jeho rozhodnutia č. I/224/13553-
89854/2005/990055-r a č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 boli
vydané v súlade so zákonom.
5
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie prejednal podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 250ja ods. 4 O.s.p zmeniť a napadnuté
rozhodnutia žalovaného zrušiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na základe uvedeného rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre, ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovaného zo dňa
30.1.2003 ako aj platobné výmery správcu dane zo dňa 30.10.2002, požiadal podľa
§ 35 ods. 6 zákona č. 511/1992Zb. v znení neskorších predpisov žalovaného dňa
19.11.2004 o zaplatenie sankčných úrokov za neoprávnene zadržiavané finančné
prostriedky v období od 3.12.2003 do 28.9.2004.
Na základe tohto návrhu príslušný správca dane rozhodnutiami zo dňa
4.1.2005 č. 621/230/218/05/Tišo a č. 621/230/219/05/Tišo v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením priznal žalobcovi uplatnený sankčný úrok vo výške
63.586,- Sk a 31.793,- Sk.
Napadnutými rozhodnutiami č. I/224/13553-89854/2005/990055-r zo dňa
12.12.2005 a č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 žalovaný zrušil
uvedené rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa po preskúmaní uvedených
rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť vrátiť
priznané sankčné úroky na účet žalovaného v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutí.
Podľa ust. § 53 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán
príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný
na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
Keďže základom rozhodovania v tomto konaní je oprávnenosť žiadosti
o priznanie sankčného úroku uplatnenej žalobcom dňa 19.11.2004, a vzhľadom
6
k tomu, že znenie ustanovenia § 35b od prijatia zákonom č. 609/2003 Z.z. bolo
dotknuté viacerými podstatnými zmenami, je každý jednotlivý prípad nevyhnutné
posudzovať podľa znenia platného a účinného v tom čase, kedy došlo ku skutočnosti
zakladajúcej nárok v spojení s právnou úpravou platnou v čase uplatnenia nároku
daňovým subjektom a v čase rozhodovania o uplatnenom nároku daňovým orgánom.
Z uvedeného skutkového stavu v zmysle uvedeného vyplýva, že pri posúdení
zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného je nevyhnutné vychádzať z rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. 11 S 18/2003-44, 11 S 29/2004 zo dňa 26.5.2004, ktorým
bol zrušený základ oprávňujúci zadržiavanie peňažných prostriedkov žalobcu
daňovým úradom. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.8.2004.
Podľa ust. § 35b ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2004
ak bola rozhodnutím daň znížená, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške aj
sankčný úrok, ktorý bol pôvodne vyrubený.
Podľa ods. 5 uvedeného zákonného ustanovenia ak daň zníženú podľa
odseku 4 daňový subjekt zaplatil v pôvodnej nezníženej výške, považuje sa rozdiel
medzi pôvodne zaplatenou daňou vyrubenou rozhodnutím a daňou zníženou podľa
odseku 4 za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu.
Podľa odseku 6 správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných
prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný
úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS platný v deň, keď daňový
subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú výšku dane. Sankčný úrok sa vypočíta
zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a
počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú
výšku dane, do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné
prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní
nezapočítava.
Podľa odseku 7 správca dane zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok
vo výške podľa odseku 6 aj v prípade oneskoreného vrátenia dane alebo
nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona.
7
V zmysle § 110c ods. 5 citovaného zákona sa do nadobudnutia právoplatnosti
zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii ( t.j. 1.5.2004) ustanovenia
§35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty
a spotrebné dane.
Uvedené ustanovenia § 35b nadobudli účinnosť dňom 1.1.2004 a k ich zmene
došlo od 1.1.2005 účinnosťou zákona č. 679/2004 Z.z..
Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy potom v nadväznosti na skutkový
stav, ktorého základom je rozhodnutie o nároku uplatnenom dňa 19.11.2004,
je potom podstatné, že ide o DPH, že právoplatnosťou rozhodnutia krajského súdu
zo dňa 24.5.2004 došlo k zrušeniu rozhodnutí, ktorými bola DPH spolu so sankčnou
prirážkou vyrubená, teda k stavu, ktorý je totožný so stavom upraveným v uvedenom
odseku 4 zákona. Vzhľadom na zaplatenie dane v pôvodnej (nezníženej) výške,
je nutné považovať v zmysle odseku 5 vzniknutý rozdiel medzi pôvodne zaplatenou
daňou a povinnosťou, akú mal žalobca po zrušení platobných výmerov (t.j. nulovú),
za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky a teda daňovému subjektu vznikol
nárok podľa odseku 6 zákona.
Niet pochybností, že zmena prijatá zákonom č. 679/2004 Z.z. sa dovtedy
vzniknutých nárokov nedotkla, preto i keď správny orgán rozhodoval po 1.1.2005,
rozhodoval o nároku vychádzajúcom z právnej úpravy platnej v čase jeho uplatnenia.
Na základe uvedeného potom je nutné uzavrieť, že správca dane rozhodol
správne, ak priznal žalobcovi sankčný úrok vo výške a za obdobie v súlade s platnou
právnou úpravou. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia záver žalovaného
nebol správny a naviac, nevychádzal zo znenia platného v čase uplatnenia nároku
a preto bolo rozhodnutie nezákonné.
Ak teda krajský súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, pretože nezistil
nesprávnosť rozhodnutia, bol napadnutý rozsudok vecne nesprávny.
8
Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie krajského
súdu zmeniť, napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2
písm. a) O.s.p..
Podľa ust. § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom
súdu.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že
účastníkom nepriznal náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa,
ktorým je okolnosť, že žalobcom napadnuté rozhodnutie síce bolo zrušené, avšak
z iného ako v odvolaní uvedeného dôvodu.
Žalovaný nemal právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. februára 2008
JUDr. Anna Elexová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: