Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/2/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Anny Elexovej a členov senátu JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Soni

Langovej v právnej veci žalobcu: B. spol. s r.o., B. 214, X. K., IČO: X., zastúpeného

advokátkou JUDr. M. M., H. 870, K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/13553-

89854/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 a rozhodnutia č. I/224/13545-

89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. -58 zo dňa 7. novembra 2006 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č.k. -58 zo 7. novembra 2006 m e n í tak, že napadnuté

rozhodnutia žalovaného č. I/224/13553-89854/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005

a č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 r u š í a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal zrušenia rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom

v Banskej Bystrici č. I/224/13553-89854/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 a

rozhodnutia č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005. Uvedenými

rozhodnutiami daňový orgán zrušil sankčný úrok vo výške 63.586,- Sk a 31.793,- Sk

z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov žalobcu, priznaných

rozhodnutiami Daňového úradu v Komárne č. 621/230/218/05/Tišo a

č. 621/230/219/05/Tišo, obe zo dňa 4.1.2005.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia

v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré predchádzalo

vydaniu rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa

zamietol.

Rozhodnutiami č. 621/230/218/05/Tišo a č. 621/230/219/05/Tišo, vydanými

Daňovým úradom v Komárne, bol žalobcovi priznaný sankčný úrok za obdobie

neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov žalobcu v celkovej sume

95.379,-Sk, uhradených žalobcom v prospech správcu dane dňa 3.12.2003

na základe dodatočných platobných výmerov č. /Tišo zo dňa

30.10.2002, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty vo výške

415.122,- Sk a platobného výmeru č. /Tišo zo dňa 30.10.2002,

ktorým mu bola zvýšená uvedená daň o 207.561,-Sk za obdobie september 2000

na základe vykonanej daňovej kontroly. K úhrade súm 415.122,- Sk a 207.561,- Sk

došlo po potvrdení daných rozhodnutí v rámci odvolacieho konania Daňovým

riaditeľstvom Slovenskej republiky, pracovisko Nitra, rozhodnutiami

č. III/2500/957/03/Ťr a III/2500/956/03/Ťr zo dňa 30.1.2003.

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -44,

zo dňa 26.5.2004 boli vyššie uvedené rozhodnutia zrušené a vrátené na ďalšie

konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.8.2004.

Sankčný úrok bol žalobcovi priznaný Daňovým úradom v Komárne v zmysle

,,, zák č. o správe daní a poplatkov v znení

3

neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania správcu dane o priznaní

sankčného úroku zo základu predstavujúceho rozdiel medzi daňou určenou

právoplatným a vykonateľným rozhodnutím správcu dane a daňou zníženou

na základe rozhodnutia súdu za obdobie od 3.12.2003 do 28.9.2004.

Na základe podnetu správcu dane boli rozhodnutiami I/224/13553-

89854/2005/990055-r a č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005

predchádzajúce rozhodnutia o priznaní sankčného úroku v prospech žalobcu

zrušené z dôvodu, že neboli naplnené predpoklady pre jeho priznanie podľa § 35b

ods.5 v znení neskorších predpisov vzhľadom na okolnosť, že

pôvodné rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty a jej zvýšenie boli vydané

pred 1.1.2004 podľa o dani z pridanej hodnoty. Daň bola

zaplatená po nadobudnutí vykonateľnosti príslušných rozhodnutí pred 1.1.2004.

Prvostupňový súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správcu dane

dospel k záveru, že vyrubenie dane z pridanej hodnoty ako i navýšenie dane boli

vyrubené v čase účinnosti o dani z pridanej hodnoty, ktorý

bol účinný do 30.04.2004. Tento zákon neupravoval možnosť priznať sankčný úrok

ako sankciu za neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky. V čase účinnosti

citovaného zákona žalobca uhradil vyrubenú daň a v tomto čase, dňa 13.2.2003

nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.1.2003. Súd upozornil

na skutočnosť, že predmetom jeho skúmania podľa piatej časti druhej hlavy

bolo právoplatné rozhodnutie daňového orgánu, čo však nemalo za následok

posunutie lehoty právoplatnosti daňových rozhodnutí.

Rozsudkom č. -44, zo dňa 26.5.2004 boli

právoplatné rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.1.2003 zrušené, vec mu bola vrátená

na ďalšie konanie, pričom správca dane dňa 28.9.2004 vrátil žalobcovi zaplatené

finančné prostriedky a následne mu rozhodnutiami zo dňa 4.1.2005 priznal sankčný

úrok za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov.

Podľa názoru súdu sa správca v prípade vydania rozhodnutí o priznaní

sankčného úroku neriadil dôsledne prechodnými a záverečnými ustanoveniami zák.

č. v znení účinnom od 1.1.2004. Podľa jeho ust. totiž

4

vyplýva, že ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 (t.j. zaplatenie sankčného úroku za

obdobie zadržiavania peňažných prostriedkov) sa do 1.5.2004 nevzťahuje na daň

z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Žalovaný preto postupoval správne, keď

chybné rozhodnutia mimo odvolacieho konania v rámci ich preskúmania zrušil.

Názor, že žalobcovi nevznikol nárok na sankčný úrok, je správny a korešponduje

s právnou úpravou platnou v posudzovanom období. V danom prípade nedošlo

k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu, a preto bolo potrebné jeho žalobu

zamietnuť.

Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu v zmysle

nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

Podľa jeho názoru , ktorým bol doplnený zákon

č. v znení neskorších predpisov, zaviedol do praxe sankčný úrok

a spôsob jeho použitia vo svojom ustanovení § 35b. Žalobca nesúhlasí

s argumentáciou súdu. Podľa jeho názoru je potrebné v danom prípade brať

do úvahy čas nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu zo dňa 26.5.2004

a tento termín je smerodajný pre posúdenie nároku žalobcu na sankčný úrok.

Z uvedeného dôvodu nemožno brať do úvahy ust. cit.

a nepriznať nárok žalobcu na satisfakciu za neoprávnene zadržiavané finančné

prostriedky. Rozhodujúcim pre posúdenie nároku žalobcu nie je čas vykonateľnosti

a právoplatnosti rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko

Nitra č. III/2500/957/03/Ťr a III/2500/956/03/Ťr zo dňa 30.1.2003, ale rozhodnutie

Krajského súdu v Nitre č. -44, zo dňa 26.5.2004.

Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukazoval na svoje podanie

zo dňa 26.4.2006, v ktorom uviedol, že jeho rozhodnutia č. I/224/13553-

89854/2005/990055-r a č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 boli

vydané v súlade so zákonom.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal vec podľa a , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 250ja ods. 4 O.s.p zmeniť a napadnuté

rozhodnutia žalovaného zrušiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na základe uvedeného rozhodnutia

Krajského súdu v Nitre, ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovaného zo dňa

30.1.2003 ako aj platobné výmery správcu dane zo dňa 30.10.2002, požiadal podľa

v znení neskorších predpisov žalovaného dňa

19.11.2004 o zaplatenie sankčných úrokov za neoprávnene zadržiavané finančné

prostriedky v období od 3.12.2003 do 28.9.2004.

Na základe tohto návrhu príslušný správca dane rozhodnutiami zo dňa

4.1.2005 č. 621/230/218/05/Tišo a č. 621/230/219/05/Tišo v súlade s uvedeným

zákonným ustanovením priznal žalobcovi uplatnený sankčný úrok vo výške

63.586,- Sk a 31.793,- Sk.

Napadnutými rozhodnutiami č. I/224/13553-89854/2005/990055-r zo dňa

12.12.2005 a č. I/224/13545-89837/2005/990055-r zo dňa 12.12.2005 žalovaný zrušil

uvedené rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa po preskúmaní uvedených

rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť vrátiť

priznané sankčné úroky na účet žalovaného v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutí.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov,

rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán

príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný

na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a

rozhodnutie, ak sú na to dôvody.

Keďže základom rozhodovania v tomto konaní je oprávnenosť žiadosti

o priznanie sankčného úroku uplatnenej žalobcom dňa 19.11.2004, a vzhľadom

6

k tomu, že znenie ustanovenia od prijatia bolo

dotknuté viacerými podstatnými zmenami, je každý jednotlivý prípad nevyhnutné

posudzovať podľa znenia platného a účinného v tom čase, kedy došlo ku skutočnosti

zakladajúcej nárok v spojení s právnou úpravou platnou v čase uplatnenia nároku

daňovým subjektom a v čase rozhodovania o uplatnenom nároku daňovým orgánom.

Z uvedeného skutkového stavu v zmysle uvedeného vyplýva, že pri posúdení

zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného je nevyhnutné vychádzať z rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. -44, zo dňa 26.5.2004, ktorým

bol zrušený základ oprávňujúci zadržiavanie peňažných prostriedkov žalobcu

daňovým úradom. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.8.2004.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2004

ak bola rozhodnutím daň znížená, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške aj

sankčný úrok, ktorý bol pôvodne vyrubený.

Podľa ods. 5 uvedeného zákonného ustanovenia ak daň zníženú podľa

odseku 4 daňový subjekt zaplatil v pôvodnej nezníženej výške, považuje sa rozdiel

medzi pôvodne zaplatenou daňou vyrubenou rozhodnutím a daňou zníženou podľa

odseku 4 za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu.

Podľa odseku 6 správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných

prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný

úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS platný v deň, keď daňový

subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú výšku dane. Sankčný úrok sa vypočíta

zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a

počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú

výšku dane, do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné

prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní

nezapočítava.

Podľa odseku 7 správca dane zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok

vo výške podľa odseku 6 aj v prípade oneskoreného vrátenia dane alebo

nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona.

7

V zmysle § 110c ods. 5 citovaného zákona sa do nadobudnutia právoplatnosti

zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii ( t.j. 1.5.2004) ustanovenia

§35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty

a spotrebné dane.

Uvedené ustanovenia § 35b nadobudli účinnosť dňom 1.1.2004 a k ich zmene

došlo od 1.1.2005 účinnosťou .

Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy potom v nadväznosti na skutkový

stav, ktorého základom je rozhodnutie o nároku uplatnenom dňa 19.11.2004,

je potom podstatné, že ide o DPH, že právoplatnosťou rozhodnutia krajského súdu

zo dňa 24.5.2004 došlo k zrušeniu rozhodnutí, ktorými bola DPH spolu so sankčnou

prirážkou vyrubená, teda k stavu, ktorý je totožný so stavom upraveným v uvedenom

odseku 4 zákona. Vzhľadom na zaplatenie dane v pôvodnej (nezníženej) výške,

je nutné považovať v zmysle odseku 5 vzniknutý rozdiel medzi pôvodne zaplatenou

daňou a povinnosťou, akú mal žalobca po zrušení platobných výmerov (t.j. nulovú),

za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky a teda daňovému subjektu vznikol

nárok podľa odseku 6 zákona.

Niet pochybností, že zmena prijatá sa dovtedy

vzniknutých nárokov nedotkla, preto i keď správny orgán rozhodoval po 1.1.2005,

rozhodoval o nároku vychádzajúcom z právnej úpravy platnej v čase jeho uplatnenia.

Na základe uvedeného potom je nutné uzavrieť, že správca dane rozhodol

správne, ak priznal žalobcovi sankčný úrok vo výške a za obdobie v súlade s platnou

právnou úpravou. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia záver žalovaného

nebol správny a naviac, nevychádzal zo znenia platného v čase uplatnenia nároku

a preto bolo rozhodnutie nezákonné.

Ak teda krajský súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, pretože nezistil

nesprávnosť rozhodnutia, bol napadnutý rozsudok vecne nesprávny.

8

Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie krajského

súdu zmeniť, napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2

písm. a) .

Podľa ust. sú správne orgány viazané právnym názorom

súdu.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že

účastníkom nepriznal náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa,

ktorým je okolnosť, že žalobcom napadnuté rozhodnutie síce bolo zrušené, avšak

z iného ako v odvolaní uvedeného dôvodu.

Žalovaný nemal právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2008

JUDr. Anna Elexová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: