Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0e6/375018.82f866.pdf
PDF · 87.55 KB
No categories available
3Tdo/15/2007
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 25/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Jána Mihala
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 23. mája 2007 v trestnej veci obvineného L. G.
pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. zák.) a iné, vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn.
2 T 57/04, o dovolaní, ktoré podal obvinený L. G., zastúpený obhajkyňou JUDr. E. B.,
advokátkou v B., proti uzneseniu Krajského súdu z 21. marca 2006, sp. zn.
3 To 18/2006, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného L. G.
sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede z 31. októbra 2005,
sp. zn. 2 T 54/04, obvinený L. G. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 202 ods. 1 Tr. zák. a trestného
činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1 Tr. zák.
Tieto delikty obvinený spáchal v podstate tak, že
v obci O. 22. novembra 2003 spolu s ďalšími nezistenými osobami fyzicky
napadli T. C., pričom údermi do hlavy a celého tela mu spôsobili pomliaždenie nosa
a tržnú ranu ľavého obočia; jeho liečenie bolo spojené s práceneschopnosťou
od 23. novembra do 9. decembra 2003.
Okresný súd za to obvinenému podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., s použitím
§ 35 ods. 1 Tr. zák., uložil úhrnný trest odňatia slobody na sedem mesiacov; podľa
§ 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák., výkon trestu
bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na dvadsaťštyri mesiacov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný na náhradu škody v prospech
T. C. v sume 1 050 Sk.
Odvolanie obvineného proti rozsudku okresného súdu uznesením Krajského
súdu v Trnave z 21. marca 2006, sp. zn. 3 To 18/2006, podľa § 256 Tr. por.
bolo zamietnuté.
Proti rozhodnutiu krajského súdu obvinený zastúpený obhajkyňou podal
dovolanie s uplatnením jeho dôvodov podľa § 371 písm. c/, písm. g/ a písm. i/
Obvinený v dovolaní namietal, že podľa jeho názoru nebol súdmi riadne
zistený skutkový stav veci, pričom rozobral a komentoval jednotlivé dôkazy
a ich hodnotenie.
Obvinený v dovolaní namietal tiež nezákonné vykonanie dôkazov spočívajúce
v tom, že zápisnice o výpovediach svedkov L. H., G. H. a A. N. v prípravnom konaní
boli spísané v jazyku slovenskom, hoci na hlavnom pojednávaní uviedli,
že vypovedali po maďarsky; slovenský jazyk údajne neovládajú dostatočne. Napriek
tomu súdy výpovede týchto svedkov prijali za podklad pre svoje rozhodnutia,
čo obvinený v dovolaní namietal.
Obvinený napokon v dovolaní namietal porušenie svojho práva na obhajobu,
lebo súd nevykonal ním (obhajobou) navrhované dôkazy a neodstránil
tiež nezrovnalosti vyplývajúce najmä z výpovedí poškodeného. Porušenie tohto
práva však obvinený videl hlavne v tom, že rozhodnutie súdov je údajne založené
na nesprávnom právnom posúdení skutku.
Dovolateľ preto navrhol, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona
„v príslušných ustanoveniach“, aby rušil napadnuté rozhodnutia súdov a „prikázal vec
na nové prerokovanie“.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), že bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), že bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Trestného poriadku) a že boli splnené
aj ďalšie podmienky dovolania (§ 372 až § 373 Trestného poriadku); podmienky
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku však splnené neboli.
Tvrdenia dovolateľa o porušení jeho práva na obhajobu sú uvedené absolútne
všeobecne a právne irelevantne, takže nie je možné ich prijať ako základ
pre dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Okrem toho uvedené
zákonné ustanovenie vyžaduje, aby právo na obhajobu bolo porušené zásadným
spôsobom, čo v rozhodovanej veci netvrdí ani dovolateľ.
Tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku),
taktiež nie je možné akceptovať. Namietané dôkazy boli jednak vykonané
v prípravnom konaní a jednak dovolateľom uvádzané pochybenia
nie sú až tak dramatické. Svedkovia L. a G. H., ako aj A. N., u ktorých sú uvedené
nedostatky obvineným tvrdené, totiž na hlavnom pojednávaní nepopreli obsah
ich výpovedí v prípravnom konaní, ale priamo sa na tieto odvolali.
Najvyšší súd okrem toho nemôže prijať uvádzané okolnosti ako základ
pre dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Trestného poriadku,
lebo boli použité oneskorene. V zmysle § 371 ods. 3 Trestného poriadku totiž tieto
dôvody nemožno použiť, ak tieto boli dovolateľovi známe už v pôvodnom konaní
a nenamietal ich najneskôr v konaní pred odvolacím (krajským) súdom. Okolnosti
vypočúvania spomínaných svedkov v prípravnom konaní boli obvinenému známe
najneskôr od hlavného pojednávania vykonaného (etapovite) okresným súdom,
ako o tom svedčí text dovolania; v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa
však tieto okolnosti neboli namietané, rovnako ako údajné porušenie práva
na obhajobu.
Z dovolania explicitne nevyplýva, v akom smere zistený skutok
mal byť nesprávne právne posúdený, len z kontextu je možné vyvodiť, že namietaný
je vôbec záver súdov o spáchaní predmetných trestných činov (skutku) obvineným.
V tomto smere sa namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci s poukazom
na jednotlivé dôkazy; v podstate však dovolaním je namietané hlavne ich hodnotenie
súdom prvého stupňa, resp. súdom odvolacím.
Najvyšší súd nemôže prijať ani tieto okolnosti zakladajúce podľa dovolania
jeho dôvod, v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Podľa toho totiž
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Pokiaľ teda súdy nižšieho stupňa legálnym spôsobom zistili skutkový stav, dovolaním
nie je možné skutkové závery skúmať či meniť, resp. domáhať sa toho; predmetom
dovolacieho konania môžu byť len okolnosti právne.
Najvyšší súd na tomto základe preto rezultuje, že v rozhodovanej veci je stav
zrejmého nesplnenia dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/,
písm. i/ Trestného poriadku, ako ich uvádza tento podaný mimoriadny opravný
prostriedok; v zmysle § 385 ods 1 Trestného poriadku pritom dovolací súd je viazaný
dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Najvyšší súd preto po predbežnom preskúmaní dovolania a predložených
spisov (§ 378 Trestného poriadku) na neverejnom zasadnutí dovolanie odmietol
(§ 382 písm. c/ Trestného poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je
prípustný.
v Bratislave 23. mája 2007
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v.r.
predseda senátu
Za správnosť: