Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
515/378565.996a24.pdf
PDF · 92.99 KB
No categories available
1Tdo/4/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 4/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
20. februára 2008 v Bratislave, v trestnej veci obvineného F. H., pre trestný čin
znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 a iné, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline zo 7. augusta 2007, sp. zn. 1 To 82/2007, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. H. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo dňa 27. apríla 2007 sp. zn.
1 T 63/2006 bol obvinený F. H. v bode 1/ rozsudku uznaný za vinného
z pokusu trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z trestného činu vraždy podľa § 219
ods. 1, Tr. zák. účinného do 1.januára 2006, na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 16. augusta 2005 okolo 21.30 hod. pod vplyvom alkoholu v D. K.,
na prízemí ubytovne, nachádzajúcej sa na ul. M.R. Š. č. X. sa vlámal do izby č. X.,
ktorú užívali D. P. a A. D. takým spôsobom, že vytrhol sololitovú dosku o rozmeroch
24x100 cm, tvoriacu výplň uzamknutých dverí, cez vzniknutý otvor vnikol do izby,
kde fyzický napadol A. D. tak, že päsťami ako aj otvorenou dlaňou ju udieral
do oblasti tváre, sácal a kopal do nej, pričom jej strhol nohavičky slovne požadujúc
od nej pohlavný styk, uvedenému konaniu sa poškodená aktívne bránila, v dôsledku
čoho obvinený upustil od ďalšieho konania a z izby ušiel; Poškodená A. D. utrpela
pomliaždenia a mnohopočetné podkožné krvné podliatiny tváre, zlomeninu nosa bez
posunu úlomkov, malú tržnú ranu dolnej pery úst, pomliaždenie a podkožné krvné
výrony hornej a dolnej pery úst, pomliaždenie a podkožný krvný výron na chrbte
vpravo, pomliaždenie a podkožný krvný výron ľavého prsníka, pomliaždenie
a podkožný krvný výron ľavého stehna, ktoré zranenia by si vyžiadali práceneschop-
nosť v trvaní 17 dní,
2/ dňa 17. augusta 2005 okolo 19.00 hod. pod vplyvom alkoholu v D. K.,
na prízemí ubytovne, nachádzajúcej sa na ul. M.R. Š. č. X. v priestoroch chodby sa
s nožom v ruke vyhrážal, že všetkých pozabíja, na čo pristúpil k J. Z., nar. X., ktorý
vyšiel z izby č. X. na chodbu a dvakrát ho bodol kuchynským nožom o dĺžke 33 cm,
s dĺžkou čepele 21,5 cm, do oblasti pravého ramena, od ďalšieho konania upustil
potom, ako mu v ďalších útokoch zabránili D. Ž. a M. B., pričom naďalej sa vyhrážal
zabitím; podľa znaleckého posudku svojím konaním obvinený spôsobil poškodenému
J. Z. bodnú ranu na prednej strane pravého ramena veľkosti 3 cm smerujúcu
bodným kanálom dlhým 10 cm dozadu a do stredu pod kľúčnu kosť, bodnú ranu
na prednej strane pravého ramena veľkosti 3 cm smerujúcu bodným kanálom dlhým
10 cm dozadu zasahujúcu do pravej pohrudničnej dutiny do oblasti kupoly pľúc,
kolaps pravého pľúcneho krídla s prítomnosťou vzduchu v podkoží hrudnej steny
vpravo, poranenie vretenného nervu ťažkého stupňa a lakťového nervu ľahkého
stupňa pravej hornej končatiny, ktoré zranenie si vyžiadalo okamžitý operačný zákrok
z dôvodu kolapsu pravých pľúc, v dôsledku ktorého došlo k ohrozeniu života
poškodeného, predmetné zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní najmenej
12 mesiacov s predpokladanými trvalými následkami v hybnosti pravej končatiny.
Okresný súd za to obvinenému podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35
ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a pre jeho výkon ho podľa § 39a
ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, zaradil do II. (druhej) nápravnový-
chovnej skupine.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu uložil
aj trest prepadnutia veci a to kuchynského noža dĺžky 33 cm, s čepeľou dlhou 5 cm
a šírky 3,5 cm s tým, že vlastníkom tejto veci sa podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, okresný súd
uložil obvinenému aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Súčasne podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodeným A. D. škodu
vo výške 25 320 Sk a J. Z. škodu vo výške 58 560 Sk. Tohto poškodeného podľa
§ 288 ods. 1 Tr. por. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na konanie
o veciach občianskoprávnych.
Obvinený F. H. podal proti tomuto rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 7. augusta 2007, sp. zn. 1 To 82/2007, podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal dňa 19. novembra 2007
obvinený F. H. prostredníctvom zvoleného obhajcu dovolanie, ktoré bolo Okresným
súdom v Žiline predložené na Najvyšší súd Slovenskej republiky
dňa 6. februára 2008.
Predmetné dovolanie bolo podané podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a vytýka
sa v ňom, že v predmetnej veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu oboch
skutkov, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný za vinného už rozsudkom Okres-
ného súdu v Žiline.
K jednotlivým skutkom obvinený v podanom dovolaní sa vyjadril ku skutkové-
mu stavu ustálenému okresným súdom, pričom v podstate zotrval na svojej obhajobe
prednášanej v priebehu celého konania, že sa predmetných skutkov nedopustil.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ rozsudku Okresného súdu v Žiline uviedol,
že nemal žiadny dôvod napadnúť poškodenú D. a pokúsiť sa ju znásilniť,
pričom jediným priamym dôkazom proti nemu bola v tomto smere len výpoveď
poškodenej. Táto bola v inkriminovanom čase pod značným vplyvom alkoholu
a identifikovala ho iba podľa hlasu, pretože na izbe, kde sa nachádzala, bola tma.
Preto okresný súd a následne aj krajský súd pochybili, keď pri ustálení jeho viny
v tomto skutku vychádzali len z výpovede tejto poškodenej. Jej výpoveď bola
čiastočne spochybnená aj závermi znalkyne z odboru psychológie PhDr. T., ktorá
vo svojej výpovedi uviedla, že poškodená sa k veci vyjadrila vágne, nejasne
a náznakovo, pričom sa nevedela ani orientovať v čase. V jeho prospech naopak
vyzneli výpoveď svedka MUDr. B. a lekárske správy založené v spise. Vzhľadom
na všetky tieto skutočnosti ho mal už Okresný súd v Žiline oslobodiť spod obžaloby
podľa § 285 písm. c/ Tr. por. Pretože nebolo jednoznačným a nepochybným
spôsobom preukázané, že dňa 16. augusta 2005 spáchal predmetný skutok.
Ku skutku pod bodom 2/ rozsudku Okresného súdu v Žiline rovnako napadol
skutkové závery tohto súdu, ako aj výrok o jeho vine, pričom zotrval na svojej
prednášanej obhajobe, že v inkriminovanom čase sa on len bránil proti útoku J. Z.
a ďalších osôb a pri tejto obrane spôsobil J. Z. zranenie. Na základe vykonaných
dôkazov sa podľa jeho názoru nedá vylúčiť verzia, že bol na svojej izbe napadnutý
viacerými útočníkmi, ktorí ho udierali do hlavy a pokiaľ spôsobil poškodenému J. Z.
poranenie, tak to bolo len v rámci jeho sebaobrany, na ktorú použil nôž. Konal teda
v nutnej obrane, ktorá bola primeraná útoku viacerých osôb proti nemu, a preto
ho mal okresný súd v tomto prípade podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby
oslobodiť.
Ak by Krajský súd v Žiline pri rozhodovaní o jeho odvolaní postupoval
dôsledne, mal rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec
na nové prejednanie a rozhodnutie. Tým, že jeho odvolanie Krajský súd v Žiline ako
nedôvodné zamietol, porušil podľa jeho názoru zákon v jeho neprospech a to v
ustanoveniach § 319 Tr. por., § 8 ods. 1, § 241 ods. 1, § 238 ods. 1, ods. 2, § 8
ods. 1, § 219 ods. 1, § 13 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v ustanovení § 287
ods. 1 Tr. por.
V závere dovolania preto obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým vysloví, že napadnutým uznesením
Krajského súdu v Žiline a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon
vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach a v jeho neprospech, aby toto uzne-
senie následne zrušil a Krajskému súdu v Žiline aby prikázal vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonnej lehote a na mieste kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však dospel
k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť
na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejmé, že nie sú splnené zákonné dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 371 písm. i/ Tr. por. dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť ziste-
ného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Rozsah preskúmavacieho oprávnenia dovolacieho súdu je teda obmedzený
na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný
posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvod-
nom konaní a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi oboch
stupňov v pôvodnom konaní (ktorých správnosť a úplnosť dovolací súd už nemôže
hodnotiť) bol podradený pod právnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú
v Trestnom zákone. Len opačný prípad by odôvodňoval naplnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolacie námietky obvineného F. H. v predmetnej veci sa vôbec nedotýkajú
právneho posúdenie zistených skutkov, ale naopak spochybňujú skutkové závery
súdov prvého a druhého stupňa vo vzťahu k obom skutkom ustáleným v rozsudku
Okresného súdu v Žiline. Obvinený vo vzťahu k právnemu posúdeniu týchto skutkov
vyvodzuje iba ten záver, že pri inom hodnotení vykonaných dôkazov a inom ustálení
oboch skutkov kladených mu za vinu, mal byť v končenom dôsledku v celom rozsahu
oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora.
Keďže dovolací súd nemôže v danom prípade preskúmavať úplnosť a správ-
nosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní,
je v dovolacom konaní potrebné oba skutky považovať za správne ustálené. Keďže
takto ustálené skutky vykazujú zákonné znaky trestných činov, z ktorých bol pôvod-
ným rozsudkom Okresného súdu v Žiline obvinený F. H. uznaný za vinného je preto
tento rozsudok, ako aj nadväzujúce napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline
založené na správnom právnom posúdení konania obvineného, pričom nebolo
zistené ani nesprávne posúdenie iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením na neverejnom zasadnutí
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. H. odmietol, pretože je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané v ustanovení § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 20. februára 2008
JUDr. Pavol T o m a n ,v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: