Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
aec/378757.a51b4c.pdf
PDF · 88.48 KB
No categories available
1ObdoV/15/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 15/2006–272
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T., zastúpeného
JUDr. J., advokátom, H., proti žalovanému I., správcovi podstaty úpadcu S., ktorá
sa viedla na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3 Cb 535/01, na dovolanie
žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2005,
č. k. 2 Obo 219/2005–244, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom zo 7. marca 2005 č. k. 3 Cb 535/01–161
zamietol žalobu v časti o určenie pravosti pohľadávky 15 893 185 Sk, uplatnenej
v konkurznom konaní na majetok úpadcu S. a jej zaradení na oddelené uspokojenie.
V časti o určenie pravosti pohľadávky 4 708 362 Sk konanie zastavil po tom, ako
žalobca v uvedenej časti vzal žalobu späť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, rozsudkom
z 9. novembra 2005 č. k. 2 Obo 219/2005–244 rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 7378 Sk náhrady trov konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval zo skutočnosti, že odvolací súd, ktorý rozhodoval o odvolaní,
mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd síce potvrdil rozhodnutie súdu
prvého stupňa, avšak v rozpore s konštatovaním súdu prvého stupňa považoval
zmluvu o postúpení pohľadávky, v spojení so zmluvou o výške odplaty, za neplatnú,
21 Obdo V 15/2006
pretože postúpiť možno len existujúcu pohľadávku. Podľa odvolacieho súdu žalobca
odvodzuje svoju pohľadávku z dvoch dohôd s dlžníkom o uznaní záväzku po lehote
splatnosti. Tieto dohody však nespĺňajú náležitosti platného uznania záväzku, z čoho
vyplýva, že pohľadávka voči dlžníkovi v uplatnenej výške, ktorá bola podľa žalobcu
postúpená, neexistovala, resp. jej existenciu nepreukázal. Dôvody odvolacieho súdu
uvedené v potvrdzujúcom rozsudku sú v rozpore s vykonanými dôkazmi, vo vykona-
ných dôkazoch nemajú oporu a sú aj v rozpore s konštatovaním a závermi
prvostupňoveho súdu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú
neurčité a zmätočné. Súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval, že ak by bola
zmluva o postúpení platná, tak by sa žalobca stal veriteľom a tým osobou
oprávnenou na vymáhanie pohľadávky. Záver odvolacieho súdu, že pohľadávka
neexistuje, je v rozpore so závermi prvostupňového súdu, ktorý jednoznačne
uznával, že pohľadávka vo výške 2 364 377 Sk a úroky z omeškania 760 216 Sk
a 1 582 162 Sk existovali na základe platnej hospodárskej zmluvy. Odvolací súd
potvrdil prvostupňový rozsudok z dôvodu, ktorý vychádzal zo skutočností, ktoré
žalovaný netvrdil a ktoré netvrdil ani súd prvého stupňa v rozsudku. Ten v rozsudku
naopak konštatoval, že pohľadávka existovala. Ku skutočnosti, že pohľadávka
neexistovala, a preto nemohla byť postúpená, sa žalobca nemal možnosť vyjadriť,
ani k tomu nemal dôvod, keďže odvolací súd ju ani nespomenul. Žalobca sa túto
skutočnosť dozvedel až z rozhodnutia odvolacieho súdu. V tomto štádiu už žalobca
nemal možnosť k tomu zaujať stanovisko a poukázať na dôkazy, ktoré svedčia
o opaku. Odvolací súd mu tak znemožnil realizáciu jeho procesných práv
v odvolacom konaní uvedených v § 122 a § 133 O.s.p. Jeho postup nerešpektoval
ústavný princíp dvojinštančnosti konania odvolacím súdom, lebo žalobcovi odoprel
možnosť prieskumu nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznam-
ných, avšak z hľadiska právneho posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich
skutkových zistení. Ak odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je správny, avšak z dôvodov, ktoré nebolo tvrdené a ani súd prvého stupňa
sa nimi preto nezaoberal, bol povinný zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 132 O.s.p. hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, avšak iba dôkazy, ktoré boli vykonané pred súdom zákonným spôsobom.
Dovolateľ ďalej obšírne uvádza dôvody, pre ktoré je rozhodnutie súdu prvého stupňa,
i odvolacieho súdu vecne nesprávne. Skutkový stav, z ktorého rozhodnutie
vychádza, je v rozpore s vykonanými dôkazmi a rozhodnutie spočíva na nesprávnom
31 Obdo V 15/2006
právnom posúdení veci. Odvolací súd najmä nerozlišoval jednotlivé uplatnené
nároky, ani ich právny základ, nesprávne posúdil celý proces postúpenia pohľadávky,
jeho podmienky a účinky a nesprávny je aj právny záver oboch súdov o neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s dobrými mravmi. Žiadal, aby dovolací
súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. decembra 2005.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr, či sa ním
napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia
§ 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné, ak je ním
napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ak smeruje proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého
stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238
ods. 3 O.s.p.). Žalobcom napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238
ods. 1 až 3 O.s.p., preto prípustnosť dovolania proti nemu podľa uvedeného
ustanovenia nie je daná.
Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Jedným z dôvodov zakladajúcich vždy
prípustnosť dovolania je aj prípad, keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorého sa žalobca dovoláva. Pod
odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup
41 Obdo V 15/2006
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. K takémuto postupu v prejednávanej veci nedošlo.
Zdrojom porušenia procesných práv žalobcu v odvolacom konaní je podľa
dovolateľa postup odvolacieho súdu, ktorý síce rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil, ale vychádzal pritom z iných skutkových a právnych záverov, ako súd
prvého stupňa. Tvrdeniu dovolateľa nemožno prisvedčiť. Súd prvého stupňa
sa predovšetkým zaoberal otázkou, či je zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je
predmetom žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky, platná. Podľa
odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
V odôvodnení rozhodnutia uvádza, že i keď postúpenie pohľadávok považuje
za neplatné, skúmal, či v prípade, že by bolo postúpenie platné, bola by pohľadávka
žalobcu uplatnená v konkurznom konaní oprávnená. V tejto otázke dochádza
na str. 9 a na str. 10 ods. 2 k jednoznačnému záveru, že úpadca neprevzal platne dlh
za dlžníka J., preto žalobcovi nevznikla proti úpadcovi pohľadávka vo výške
15 893 185 Sk, ktorá bola prihlásená do konkurzu. Žalobu na určenie jej pravosti
preto zamietol. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožňuje
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa (str. 6 prvý ods.). V ďalšom texte
uvádza ďalší dôvod, pre ktorý považuje dohody o uznaní záväzku za neplatné – ich
nejasnosť a neurčitosť a ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky -
neexistencia pohľadávky. Napokon uvádza, že rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny, jeho dôvody však presahujú potreby pre vyhodnotenie jednotlivých
právnych úkonov. V rozhodnutí reaguje aj na tvrdenia a argumenty žalobcu. Žiada sa
poznamenať, že pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku uvádza, že pohľadávka
žalobcu existovala, nehovorí, že je to pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ale proti
J. Žalovaný tento dlh J. neprevzal. Aj s týmto konštatovaním sa odvolací súd
stotožnil.
Z porovnania rozhodnutí oboch súdov vyplýva, že oba súdy vychádzali
z rovnakých skutkových zistení a z ich rovnakého právneho zhodnotenia. Odvolací
súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa považoval dohodu
o postúpení pohľadávky za neplatnú a s dôvodmi, pre ktoré na žalovaného neprešiel
51 Obdo V 15/2006
dlh J. Ak popri dôvodoch, pre ktoré súd prvého stupňa zamietol žalobu a s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje, odvolací súd uvádza aj ďalšie dôvody, pre ktoré považuje
rozhodujúce právne úkony za neplatné, nemožno to považovať za porušenie zásady
dvojinštančnosti, ani za prekvapujúce rozhodnutie, pri ktorom sa až v rozhodnutí
súdu objavujú skutočnosti a argumenty, ktoré dovtedy neboli v priebehu konania
spomenuté, neboli predmetom pojednávania, takže účastníci nemali možnosť
sa k nim vyjadriť a zaujať stanovisko.
Žalobca proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie, v ktorom
uviedol, v čom vidí jeho nesprávnosť. Odvolací súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, že je vecne správne a správne je aj jeho
odôvodnenie. Tým, že rozhodnutie potvrdil, neuprel žalobcovi žiadne jeho procesné
právo. Dôvod, z ktorého žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania (§ 247 písm. f/
O.s.p.), nebol naplnený. Keďže dovolací súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by
opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O.s.p.,
dovolanie podľa § 218 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 243b ods. 4 O.s.p.,
ako neprípustné odmietol bez toho, aby skúmal jeho vecnú správnosť.
Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, má preto podľa § 243b ods. 4
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
dovolacieho konania. Keďže mu v dovolacom konaní trovy nevznikli, dovolací súd
mu náhradu nepriznal.
Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. februára 2008
JUDr. Peter Dukes ,v. r.
predseda senátu