Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/15/2006

Najvyšší súd 1 Obdo V 15/2006–272

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T., zastúpeného

JUDr. J., advokátom, H., proti žalovanému I., správcovi podstaty úpadcu S., ktorá

sa viedla na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , na dovolanie

žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2005,

č. k. –244, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 7. marca 2005 č. k. 3 Cb 535/01–161

zamietol žalobu v časti o určenie pravosti pohľadávky 15 893 185 Sk, uplatnenej

v konkurznom konaní na majetok úpadcu S. a jej zaradení na oddelené uspokojenie.

V časti o určenie pravosti pohľadávky 4 708 362 Sk konanie zastavil po tom, ako

žalobca v uvedenej časti vzal žalobu späť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, rozsudkom

z 9. novembra 2005 č. k. 2 Obo 219/2005–244 rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 7378 Sk náhrady trov konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval zo skutočnosti, že odvolací súd, ktorý rozhodoval o odvolaní,

mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd síce potvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa, avšak v rozpore s konštatovaním súdu prvého stupňa považoval

zmluvu o postúpení pohľadávky, v spojení so zmluvou o výške odplaty, za neplatnú,

21 Obdo V 15/2006

pretože postúpiť možno len existujúcu pohľadávku. Podľa odvolacieho súdu žalobca

odvodzuje svoju pohľadávku z dvoch dohôd s dlžníkom o uznaní záväzku po lehote

splatnosti. Tieto dohody však nespĺňajú náležitosti platného uznania záväzku, z čoho

vyplýva, že pohľadávka voči dlžníkovi v uplatnenej výške, ktorá bola podľa žalobcu

postúpená, neexistovala, resp. jej existenciu nepreukázal. Dôvody odvolacieho súdu

uvedené v potvrdzujúcom rozsudku sú v rozpore s vykonanými dôkazmi, vo vykona-

ných dôkazoch nemajú oporu a sú aj v rozpore s konštatovaním a závermi

prvostupňoveho súdu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú

neurčité a zmätočné. Súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval, že ak by bola

zmluva o postúpení platná, tak by sa žalobca stal veriteľom a tým osobou

oprávnenou na vymáhanie pohľadávky. Záver odvolacieho súdu, že pohľadávka

neexistuje, je v rozpore so závermi prvostupňového súdu, ktorý jednoznačne

uznával, že pohľadávka vo výške 2 364 377 Sk a úroky z omeškania 760 216 Sk

a 1 582 162 Sk existovali na základe platnej hospodárskej zmluvy. Odvolací súd

potvrdil prvostupňový rozsudok z dôvodu, ktorý vychádzal zo skutočností, ktoré

žalovaný netvrdil a ktoré netvrdil ani súd prvého stupňa v rozsudku. Ten v rozsudku

naopak konštatoval, že pohľadávka existovala. Ku skutočnosti, že pohľadávka

neexistovala, a preto nemohla byť postúpená, sa žalobca nemal možnosť vyjadriť,

ani k tomu nemal dôvod, keďže odvolací súd ju ani nespomenul. Žalobca sa túto

skutočnosť dozvedel až z rozhodnutia odvolacieho súdu. V tomto štádiu už žalobca

nemal možnosť k tomu zaujať stanovisko a poukázať na dôkazy, ktoré svedčia

o opaku. Odvolací súd mu tak znemožnil realizáciu jeho procesných práv

v odvolacom konaní uvedených v a Jeho postup nerešpektoval

ústavný princíp dvojinštančnosti konania odvolacím súdom, lebo žalobcovi odoprel

možnosť prieskumu nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznam-

ných, avšak z hľadiska právneho posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich

skutkových zistení. Ak odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého

stupňa je správny, avšak z dôvodov, ktoré nebolo tvrdené a ani súd prvého stupňa

sa nimi preto nezaoberal, bol povinný zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, avšak iba dôkazy, ktoré boli vykonané pred súdom zákonným spôsobom.

Dovolateľ ďalej obšírne uvádza dôvody, pre ktoré je rozhodnutie súdu prvého stupňa,

i odvolacieho súdu vecne nesprávne. Skutkový stav, z ktorého rozhodnutie

vychádza, je v rozpore s vykonanými dôkazmi a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

31 Obdo V 15/2006

právnom posúdení veci. Odvolací súd najmä nerozlišoval jednotlivé uplatnené

nároky, ani ich právny základ, nesprávne posúdil celý proces postúpenia pohľadávky,

jeho podmienky a účinky a nesprávny je aj právny záver oboch súdov o neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s dobrými mravmi. Žiadal, aby dovolací

súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. decembra 2005.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či sa ním

napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ak smeruje proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého

stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238

ods. 3 ). Žalobcom napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v

ods. 1 až 3 , preto prípustnosť dovolania proti nemu podľa uvedeného

ustanovenia nie je daná.

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v Jedným z dôvodov zakladajúcich vždy

prípustnosť dovolania je aj prípad, keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom ( ), ktorého sa žalobca dovoláva. Pod

odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup

41 Obdo V 15/2006

súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. K takémuto postupu v prejednávanej veci nedošlo.

Zdrojom porušenia procesných práv žalobcu v odvolacom konaní je podľa

dovolateľa postup odvolacieho súdu, ktorý síce rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil, ale vychádzal pritom z iných skutkových a právnych záverov, ako súd

prvého stupňa. Tvrdeniu dovolateľa nemožno prisvedčiť. Súd prvého stupňa

sa predovšetkým zaoberal otázkou, či je zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je

predmetom žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky, platná. Podľa

odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

V odôvodnení rozhodnutia uvádza, že i keď postúpenie pohľadávok považuje

za neplatné, skúmal, či v prípade, že by bolo postúpenie platné, bola by pohľadávka

žalobcu uplatnená v konkurznom konaní oprávnená. V tejto otázke dochádza

na str. 9 a na str. 10 ods. 2 k jednoznačnému záveru, že úpadca neprevzal platne dlh

za dlžníka J., preto žalobcovi nevznikla proti úpadcovi pohľadávka vo výške

15 893 185 Sk, ktorá bola prihlásená do konkurzu. Žalobu na určenie jej pravosti

preto zamietol. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožňuje

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa (str. 6 prvý ods.). V ďalšom texte

uvádza ďalší dôvod, pre ktorý považuje dohody o uznaní záväzku za neplatné – ich

nejasnosť a neurčitosť a ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky -

neexistencia pohľadávky. Napokon uvádza, že rozsudok súdu prvého stupňa je

vecne správny, jeho dôvody však presahujú potreby pre vyhodnotenie jednotlivých

právnych úkonov. V rozhodnutí reaguje aj na tvrdenia a argumenty žalobcu. Žiada sa

poznamenať, že pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku uvádza, že pohľadávka

žalobcu existovala, nehovorí, že je to pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ale proti

J. Žalovaný tento dlh J. neprevzal. Aj s týmto konštatovaním sa odvolací súd

stotožnil.

Z porovnania rozhodnutí oboch súdov vyplýva, že oba súdy vychádzali

z rovnakých skutkových zistení a z ich rovnakého právneho zhodnotenia. Odvolací

súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa považoval dohodu

o postúpení pohľadávky za neplatnú a s dôvodmi, pre ktoré na žalovaného neprešiel

51 Obdo V 15/2006

dlh J. Ak popri dôvodoch, pre ktoré súd prvého stupňa zamietol žalobu a s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje, odvolací súd uvádza aj ďalšie dôvody, pre ktoré považuje

rozhodujúce právne úkony za neplatné, nemožno to považovať za porušenie zásady

dvojinštančnosti, ani za prekvapujúce rozhodnutie, pri ktorom sa až v rozhodnutí

súdu objavujú skutočnosti a argumenty, ktoré dovtedy neboli v priebehu konania

spomenuté, neboli predmetom pojednávania, takže účastníci nemali možnosť

sa k nim vyjadriť a zaujať stanovisko.

Žalobca proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie, v ktorom

uviedol, v čom vidí jeho nesprávnosť. Odvolací súd preskúmal napadnuté

rozhodnutie a dospel k záveru, že je vecne správne a správne je aj jeho

odôvodnenie. Tým, že rozhodnutie potvrdil, neuprel žalobcovi žiadne jeho procesné

právo. Dôvod, z ktorého žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania (§ 247 písm. f/

), nebol naplnený. Keďže dovolací súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by

opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení ,

dovolanie podľa v spojení s ustanovením ,

ako neprípustné odmietol bez toho, aby skúmal jeho vecnú správnosť.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, má preto podľa § 243b ods. 4

v spojení s ustanovením a právo na náhradu trov

dovolacieho konania. Keďže mu v dovolacom konaní trovy nevznikli, dovolací súd

mu náhradu nepriznal.

Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. februára 2008

JUDr. Peter Dukes ,v. r.

predseda senátu