Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/29/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. V., bývajúceho v P.,

proti žalovanej Mgr. V. V., bývajúcej v P., o zaplatenie 73.798 Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. mája 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. mája 2006

sp. zn. o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 12. októbra 2005 č.k. -95

v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo 7. decembra 2005 č.k. -99 a opravným

uznesením zo 7. decembra 2005 č.k. -98 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi 52.300 Sk a trovy konania v sume 1.548 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca

sa opodstatnene domáhal úhrady polovice ním vynaložených nákladov spojených s nájmom

bytu (nájomné, poplatky za káblovú televíziu, plyn, elektrinu, televíziu, rozhlas) za obdobie

od mája 2001 do apríla 2004. Tým, že počas celého žalovaného obdobia každý z manželov

hospodáril samostatne a tieto náklady uhrádzal výlučne žalobca, žalovaná sa na jeho úkor

bezdôvodne obohatila, hoci žalobca ich hradil v podstatnej časti počas trvania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (počas trvania manželstva). Keďže nárok za obdobie od 1.5.2001

do 31.5.2002 v sume 21.489,40 Sk považoval za premlčaný a žalovaná sa premlčania

dovolala, nároku vyhovel len do sumy 52.300 Sk a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 9. mája 2006 sp. zn. na odvolanie

žalovanej rozsudok okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom a opravným

uznesením zmenil tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 32.843 Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa

vychádzal z právneho názoru, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

sa nemôže jeden z manželov úspešne domáhať voči druhému úhrady toho, čo pri obstaraní

bežných vecí, ktorou je aj úhrada nájmu a platieb súvisiacich s užívaním bytu, platil voči

iným subjektom. Bývalý manžel získa bezdôvodné obohatenie len vtedy, ak v čase po zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy ešte obaja účastníci majú právo spoločného

nájmu a byt spoločne užívajú, platí celú úhradu iba jeden z manželov. Nárok žalobcu

považoval preto za dôvodný len za obdobie od 11.10.2003 do 30.4.2004, t.j. od zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov do dátumu, kedy žalovaná opustila spoločnú

domácnosť a odsťahovala sa z bytu. Rozsudok súdu prvého stupňa preto zmenil a žalobe

vyhovel len do sumy 32.843 Sk a vo zvyšnej časti nárok ako neopodstatnený zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná. Rozsudok

napadla v rozsahu, v ktorej jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.843 Sk

a vo výroku o trovách konania. Žiadala rozsudok odvolacieho súdu a tiež rozsudok okresného

súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. K prípustnosti

dovolania uviedla, že ide o zmeňujúci rozsudok krajského súdu, z ktorého dôvodu je

dovolanie proti nemu prípustné v zmysle Navyše dovolanie je prípustné

aj z hľadiska ustanovenia (v čase podania návrhu bola výška minimálnej

mzdy 6 080 Sk). Dovolanie odôvodnila tým, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže odvolací súd

nepreskúmal jej odvolanie v súlade s (nezaoberal sa vôbec jej námietkami

uvedenými v III. a IV. časti jej odvolania a v zostávajúcej sa obmedzil len na skúmanie

rozsahu obdobia a nie aj výšky plnenia).

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedol, že tiež nie je spokojný

s rozsudkom krajského súdu. Trval na tom, aby ostal v platnosti rozsudok okresného súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku upravujú ustanovenia

Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ).

Z obsahu dovolania žalovanej je zrejmé, že jeho prípustnosť proti napadnutej časti

rozsudku odvolacieho súdu vyvodzuje z ustanovenia

V zmysle tohto zákonného ustanovenia je prípustnosť dovolania založená na

rozdielnosti (odlišnosti) rozsudku odvolacieho súdu v porovnaní s rozsudkom súdu prvého

stupňa. O rozdielnosť ide v takom prípade, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli

posúdené oboma súdmi rozdielne tak, že práva a povinnosti určené účastníkom sú podľa

záverov týchto rozsudkov odlišné. To znamená, že ide o rozdielne konštituovanie alebo

deklarovanie práv a povinností v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide

o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd

sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne označil ako zmeňujúci, hoci

v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia

, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa

alebo ). Za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom

možno teda považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd po vecnej stránke

zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a nahrádza ho svojim iným (rozdielnym)

rozhodnutím o veci samej.

V posudzovanej veci z porovnania výrokových častí, rozsudku súdu prvého stupňa

a rozsudku odvolacieho súdu, ktorými žalobe vyhoveli, vyplýva, že napriek použitej

formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd fakticky v časti, v ktorej

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.843 Sk, rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil a zmenil ho iba v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (nad túto sumu

do súdom prvého stupňa priznanej sumy 52.300 Sk.).

Keďže žalovaná dovolaním napáda rozsudok odvolacieho súdu len vo výroku, ktorým

bolo žalobe vyhovené, treba v zmysle vyššie uvedeného, dovolaním napadnutú časť výroku

rozsudku odvolacieho súdu považovať za potvrdzujúcu. Prípustnosť jej dovolania bolo

preto potrebné posudzovať podľa ustanovení upravujúcich možnosť podať tento opravný

prostriedok proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku preto skúmal

podľa a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa preto

neprichádza do úvahy. Zároveň sa nejedná ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého

by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ), z ktorého dôvodu podľa tohto zákonného

ustanovenia dovolanie nie je prípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa a , ale sa komplexne zaoberal otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Existenciu žiadneho dôvodu obsiahnutého v jeho taxatívnom výpočte však nezistil. Napokon

existencia týchto vád žalovanou namietaná ani nebola.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že uvedená

námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietka účastníka konania,

ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady, treba považovať za dovolací dôvod podľa

, ktorý však sám o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.

Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, môže byť len odôvodnením

dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalovaná napáda dovolaním aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku,

ale nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia ( , v spojení

s veta prvá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia, treba prípustnosť

dovolania žalovanej smerujúceho proti výroku o trovách konania, posudzovať podľa

ustanovení , ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu. V treťom

odseku tohto zákonného ustanovenia sú však vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť

dovolania. Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takémuto

rozhodnutiu preto nie je prípustné.

Keďže v prejednávanej veci dovolanie žalovanej smerovalo proti tej časti rozsudku

odvolacieho súdu, proti ktorej podľa a prípustné nie je a neboli

zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jej

dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení s

veta prvá ). Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení

s a ). Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: