Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
226/400698.56bc28.pdf
PDF · 92.29 KB
No categories available
1ObdoV/26/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 26/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu
S., proti žalovaným 1/ Ing. M., 2/ R., 3/ Dr. A., 4/ S., o zaplatenie 11 348 985,46 Sk
s prísl., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 61 Cb 10/97,
na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 19. júla 2005 č. k. 5 Obo 163/04-231 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej Dr. V. náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 10.5.2004 č. k. 61 Cb 10/97-223
konanie proti žalovaným v 3. a 4. rade zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal. Proti žalovanej v 3. rade konanie zastavil z dôvodu späťvzatia
žaloby voči nej.
Na odvolanie žalovanej v 3. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením z 19.7.2005 č. k. 5 Obo 163/04-231 v napadnutej časti zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej v 3. rade trovy kona-
nia vo výške 56 812 Sk na účet jej právnej zástupkyne. Odvolací súd vychádzal
z toho, že žalobca zavinil, že došlo k zastaveniu konania voči žalovanej v 3. rade.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol, že o trovách
21 Obdo V 26/2006
konania bolo rozhodnuté už rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
61 Cb 10/97 zo dňa 20.11.1997 v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 5 Obo 329/99 zo dňa 23.8.2000.
V danom prípade ide teda o prekážku rozsúdenej veci a odvolanie žalovanej
nebolo v súlade s ust. § 201 a nasl. O.s.p. Odvolanie je možné podať len proti
rozhodnutiam prvostupňového súdu a nie proti právoplatným rozhodnutiam
odvolacieho súdu.
Druhostupňový súd zmenil rozhodnutie krajského súdu v rozpore s ust. § 104,
§ 218 a § 220 O.s.p. aj napriek skutočnosti, že odvolanie mal odmietnuť.
Dovolateľ podáva dovolanie z dôvodu porušenia ust. § 237 písm. d/
Občianskeho súdneho poriadku v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia
súdu druhého stupňa. Prípustnosť dovolania je v súlade s ust. § 237 O.s.p. Dovolateľ
vystupuje v konaní ako účastník, ktorého práva boli porušené a žalovanej nevznikli
voči žalobcovi žiadne finančné nároky. Prípadnú náhradu škody si môže uplatňovať
voči svojej právnej zástupkyni.
Naliehavým právnym záujmom dovolateľa je docielenie vydania spravodlivého
rozhodnutia vo veci určenia povinnosti uhradiť žalovanej trovy konania vo výške
56 812 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí pochybil nielen
po procesnej stránke, ale aj pri určení výšky náhrady trov konania, pretože nie je
pravdivou odvolateľkou uvádzaná skutočnosť, že žalobca žaloval žalovanú o zaplate-
nie celej žalovanej sumy. Pôvodne podaná žaloba bola zmenená podaním zo dňa
14.7.1997, v ktorom došlo ku zmene petitu a žalobca žiadal od žalovanej uhradiť len
čiastku 100 000 Sk. Táto časť žaloby bola súdom zamietnutá a výrok rozsudku
krajského súdu nadobudol právoplatnosť 15 dní po jeho doručení žalovanej
a žalobcovi, ktorí proti rozsudku odvolanie nepodali.
31 Obdo V 26/2006
Z uvedených dôvodov dovolateľ žiada, aby dovolací súd rozhodol
o prípustnosti dovolania, pretože je toho názoru, že ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu nielen pre dovolateľa a napadnutým rozhodnutím došlo
k porušeniu ust. § 104 Občianskeho súdneho poriadku, pretože Najvyšší súd
Slovenskej republiky mal uznesením zastaviť konanie o odvolaní žalovanej. Žalobca
žalobu voči žalovanej nemohol vziať späť z dôvodu, že o nej už bolo právoplatne
rozhodnuté. Procesné vady konania na prvom stupni by musel odvolací súd vziať
do úvahy v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. len za predpokladu, že tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Prvostupňový súd však po vrátení
veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky o podanej žalobe nerozhodol a voči
žalovanej v 3. rade už ani nemôže rozhodovať.
Uznesením Najvyššieho súdu v Bratislave č. k. 5 Obo 163/05 zo dňa
19.7.2005 bol porušený zákon, a preto je potrebné, aby iný senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky dovolaním dotknuté uznesenie zrušil. Krajský súd v Bratislave
svojím rozhodnutím len prevzal výrok rozsudku krajského súdu zo dňa 20.11.1997
a výrok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 23.8.2000
časť výroku dotýkajúceho sa trov konania nemohol zmeniť, pretože odvolanie bolo
podané len žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaná v 3. rade sa proti výroku rozsudku
neodvolala a táto časť rozhodnutia nadobudla právoplatnosť. Právna zástupkyňa
žalovanej v 3. rade mala predvolanie účastníka konania vrátiť súdu z dôvodu,
že žaloba voči nej bola právoplatne zamietnutá a ďalší priebeh konania sa jej už
netýka.
Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že navrhuje
dovolanie zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania vo výške 6545 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez naria-
denia dovolacieho pojednávania, preskúmal uznesenie odvolacieho súdu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že proti tomuto uzneseniu
odvolacieho súdu dovolanie nie je prípustné.
41 Obdo V 26/2006
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20.11.1997 č. k. 61 Cb 10/97-74
zaviazal žalovaných v 1. a 4. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
6 000 000 Sk s 29% úrokmi od 31.3.1994 do zaplatenia. Žalovaného v 2. rade
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 40 000 000 Sk s 29% úrokom od 31.3.1994
do zaplatenia.
Žalobu proti žalovanej v 3. rade, t.j. voči Dr. V., zamietol.
Žalovaných v 1., 2. a 4. rade zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania.
Na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo výroku uznesenia z 23.8.2000 č. k. 5 Obo 329/99-139 uviedol, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 61 Cb 10/97 z 20.11.1997 v napadnutej časti
zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou
bolo žalobe vyhovené, nie je preskúmateľný. Z jeho výroku, aj odôvodnenia ďalej
vyplýva, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým žaloba voči žalovanej
Dr. V. bola zamietnutá, odvolaním napadnutý nebol, odvolací súd ho nepreskúmaval,
a teda nadobudol právoplatnosť. Súd prvého stupňa túto skutočnosť si zrejme
neuvedomil (§ 159 ods. 3 OSP) a v konaní ďalej pokračoval aj so žalovanou v 3.
rade, ktorú predvolal aj na pojednávanie nariadené na deň 29.9.2003 (č.l. 203).
Následne (č.l. 205) žalovaná v 3. rade udelila plnomocenstvo advokátke JUDr. Z.
Táto žalovaná bola predvolaná aj na pojednávanie nariadené na deň 4.12.2003,
8.4.2004 a 10.5.2004. Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2004 (č.l. 222) zástupca
žalobcu uviedol, že žalobu voči žalovanému v 3. a 4. rade berie späť. Tiež si zrejme
neuvedomil, že voči žalovanej v 3. rade bolo konanie už právoplatne skončené,
a teda, že právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei indicatae.
Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa uznesením z 10.5.2004 č. k.
61 Cb 10/97-223 konanie voči žalovaným v 3. a 4. rade zastavil a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
51 Obdo V 26/2006
Proti tomuto uzneseniu odvolanie podala iba žalovaná v 3. rade, pričom
odvolaním napadla iba výrok, ktorým vo vzťahu ku nej bolo rozhodnuté o trovách
konania.
Z uvedeného vyplýva, že výrok uznesenia súdu prvého stupňa z 10.5.2004,
ktorým konanie voči žalovanej bolo zastavené, nadobudol právoplatnosť, a preto
odvolací súd (a v rámci dovolacieho konania ani dovolací súd) jeho správnosť
nemohol preskúmať a naviac musel z neho vychádzať. Za tohto procesného stavu
dôvodne odvolací súd preskúmal správnosť iba výroku, ktorým súd prvého stupňa
rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 3. rade a na tom
základe uznesením z 19.7.2005 č. k. 5 Obo 163/04-231 tento výrok súdu prvého
stupňa zmenil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej v 3. rade trovy konania vo výške
56 812 Sk. Odvolací súd v zmysle ust. § 239 ods. 2 písm. a/ OSP prípustnosť
dovolania nevyslovil. Dovolací súd týmto spôsobom o prípustnosti dovolania
rozhodnúť nie je oprávnený, a preto požiadavka dovolateľa v tomto smere je právne
irelevantná.
Inak dovolanie by bolo prípustné podľa ust, § 239 ods. 1 OSP, keďže ide
o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, avšak v zmysle ust. § 239 ods. 3
dovolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách
konania. Pritom odvolací súd dovolaním napadnutým uznesením rozhodol výlučne
o náhrade trov konania.
Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania v tejto veci prichádza do úvahy
iba podľa ust. § 237 OSP. Dovolateľ v tomto smere poukazuje na § 237 písm. d/
OSP, teda, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pričom poukazuje na výrok
rozsudku súdu prvého stupňa z 20.11.1997.
Dovolací súd s uvedeným právnym názorom dovolateľa sa nestotožňuje.
V tomto prípade nemôže ísť o prekážku už právoplatne rozhodnutej veci, pretože
rozsudkom súdu prvého stupňa z 20.11.1997 (č.l. 74) o trovách konania vo vzťahu
žalobca a žalovaná v 3. rade vo výroku rozhodnuté nebolo. Naviac, aj pokiaľ by
takýto výrok existoval, pochybením súdu prvého stupňa došlo k procesnej situácii,
61 Obdo V 26/2006
že tento aj po právoplatnom zamietnutí žaloby voči žalovanej v 3. rade s ňou naďalej
konal a táto dôvodne poverila svojím zastupovaním advokátku, čím nepochybne jej
vznikli ďalšie trovy konania. Advokátka však nenamietala skutočnosť, že ide
o konanie, ktoré voči jej klientke už bolo právoplatne skončené. Zo strany žalobcu už
neboli dané podmienky na späťvzatie žaloby. Ak aj napriek týmto pochybeniam súd
prvého stupňa právoplatne konanie voči žalovanej v 3. rade zastavil, potom
nepochybne bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu
a žalovanej v 3. rade, a preto v tomto smere nejde o prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, ako to tvrdí žalobca v podanom dovolaní.
Dovolací súd nezistil prípustnosť dovolania ani podľa iných ustanovení § 237
OSP, a preto dovolanie podľa ust. § 243b ods. 4 OSP odmietol.
Žalovaná v 3. rade v dovolacom konaní bola úspešná a aj si uplatnila náhradu
trov dovolacieho konania. Dovolací súd však z dôvodu osobitného zreteľa (§ 150
OSP) jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Dovolací súd dôvody
osobitného zreteľa videl v tom, že nebolo by spravodlivé, keby žalobca, aj keď
zavinil, že konanie voči žalovanej v 3. rade bolo zastavené, znášal aj ďalšie trovy, t.j.
trovy dovolacieho konania, keďže na vzniku vyššie uvedenej neobvyklej procesnej
situácie sa nepodieľal len žalobca, ale aj žalovaná v 3. rade, keď aj súc zastúpená
advokátkou, v prvostupňovom konaní nenamietala procesné relevantné skutočnosti,
teda predovšetkým to, že žaloba voči nej bola právoplatne zamietnutá, na čo inak
správne poukazuje žalobca v podanom dovolaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. februára 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu