Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/238/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ž, K, IČO: X, proti

žalovanému: JUDr. V, správca konkurznej podstaty úpadcu: S, IČO: X, so sídlom D,

o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 25. septembra 2007 č.k. -41, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dňa 25. septembra 2007 č.k. -41 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa

domáhal uznania nespornosti uplatnenej pohľadávky v 4. triede vo výške 53 794,50 Sk

titulom zaplatenia ceny diela zo zmluvy o dielo č. 14 a príslušenstva zo dňa 6.4.1994

uzavretej medzi úpadcom a navrhovateľom, prihlásenú v konkurznom konaní vedenom na

Krajskom súde v Banskej Bystrici sp.zn. 36-24 K 86/99.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že na úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 36-24 K 86/99 zo dňa 16.4.1999 a žalobca si

uplatnil pohľadávku vo výške 87 144,30 Sk konkurznou prihláškou zo dňa 18.6.1999,

ktorú doplnil ďalším prihlásením pohľadávky zo dňa 25.1.2000 o sumu 9 466,50 Sk. Po

zrušení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu dovolacím súdom Krajský súd

v Banskej Bystrici opätovne uznesením zo dňa 21.1.2001 vyhlásil konkurz na majetok

úpadcu a žalobca si prihlásil konkurznou prihláškou zo dňa 2.4.2001 pohľadávku vo výške

106 968,30 Sk v 4. triede. Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením zo dňa 31.7.2001

sp.zn. opätovne zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu na

majetok úpadcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici následne

uznesením zo dňa 23.1.2004 pod sp.zn. 36-24 K 86/99 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz

a v zmysle uznesenia uverejneného v obchodnom vestníku navrhovateľ opätovne prihlásil

pohľadávku vo výške 59 884,10 Sk, ktorú správca konkurznej podstaty na prieskumnom

pojednávaní z 21.3.2007 poprel vo výške 53 794,50 Sk z dôvodu premlčania. Ďalej

uviedol, že správca konkurznej podstaty pri popretí pohľadávky mal za to, že prihlásením

pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu dochádza k zastaveniu plynutia

premlčacej doby a tento účinok zrušením uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok

úpadcu zaniká, k čomu došlo aj v prípade vyhlásených konkurzov v roku 1999 a 2001 na

majetok úpadcu. Súd prvého stupňa vyslovil v odôvodnení s poukazom na citované ust.

§ 405 Obchod. zák., že žalobca uplatnil právo pred jeho premlčaním, v tomto konaní sa

nerozhodlo vo veci samej, preto platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Na plynutie

premlčacej doby sa preto hľadí ako keby nenastali skutočnosti spôsobujúce spočívanie

premlčania. Do premlčacej doby sa započítava doba, ktorá uplynula pred začatím konania,

doba konania, ako aj doba, ktorá plynie po konaní. Vychádza sa z toho, že pokiaľ sa

nerozhodlo vo veci samej, doba neprestala plynúť, lebo chýba dôvod jej prerušenia.

Z uvedeného mal za to, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. tak, že úspešnému

žalovanému náhradu trov konania nepriznal, napriek jeho úspešnosti v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa zmeniť a určiť pohľadávku vo výške 53 794,50 Sk za nespornú. V odvolaní

namietal súdom prvého stupňa výklad ustanovenia § 405 Obchod. zák., keď má za to, že

o premlčaní podľa tohto ustanovenia mohol súd prvého stupňa posudzovať vec len

v prípade ak by konkurzný súd rozhodol o zrušení konkurzu podľa ust. § 44 ods. 1 zák.č.

Vydané uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu boli zrušené

a vrátené konkurznému súdu pre procesné chyby na strane súdu prvého stupňa, o ktorých

žalobca nevedel a má za to, že nešlo o rozhodnutie vo veci samej, pretože vec bola vrátená

na ďalšie konanie, pričom platnosť a účinnosť úkonov účastníkov zostala zachovaná.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ust. bez nariadenia pojednávaní podľa

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa ust. § 20 ods. 7 ZKV prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej

lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.

Podľa ust. § 402 Obchod. zák. premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za

účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa

považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie

práva v už začatom konaní.

Podľa ust. § 405 ods. 1 Obchod. zák. ak právo bolo uplatnené pred premlčaním

podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia

doba neprestala plynúť.

Podľa ust. § 405 ods. 2 Obchod. zák. ak v čase skončenia súdneho, alebo

rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do

jej skončenia zostáva menej ako rok predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr

než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.

Spočívanie premlčacej doby predstavuje zastavenie plynutia premlčacej doby, ak

nastanú skutočnosti uvedené v zákone. Takýmito skutočnosťami je uskutočnenie takého

úkonu veriteľa za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva, ktorý sa považuje za

začatie súdneho konania alebo uplatnenie práva v už začatom konaní alebo začatie

rozhodcovského konania veriteľom. Za začatie súdneho konania alebo uplatnenie práva

v začatom konaní sa podľa považuje aj prihlásenie

pohľadávky veriteľa do konkurzného konania. Súdne konanie je začaté v deň, keď návrh

bol doručený súdu (alebo bolo súdom vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína

aj bez návrhu). Počas súdneho konania premlčacia doba neplynie. V súdnom konaní

nebolo rozhodnuté vo veci samej, ak konanie bolo zastavené buď pre späťvzatie návrhu,

alebo ak účastník neodstránil procesnú vadu konania. Súd konanie zastaví, ak na námietku

odporcu uplatnenú najneskôr pri prvom jeho úkone zistí, že vec sa má podľa zmluvy

prejednať v konaní pred rozhodcami. V konaní nebolo rozhodnuté vo veci samej ani vtedy,

ak bolo rozhodnutím konanie prerušené, pretože sa obaja účastníci nedostavili bez

predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, alebo to účastníci zhodne navrhnú. Ak

neskončilo začaté konanie rozhodnutím vo veci samej, zákon vytvára fikciu, akoby

premlčacia lehota neprestala plynúť. Do premlčacej doby sa započítava tak doba, ktorá

uplynula pred začatím konania, ako aj doba, ktorá plynula počas konania a aj doba po

konaní. Ustanovenie druhého odseku má umožniť žalobcovi praktickú možnosť v prípade,

ak konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím a premlčacia doba už uplynula alebo do

jej skončenia zostáva menej ako rok, odstrániť procesné vady a uplatniť si svoje právo

v súdnom konaní. V týchto prípadoch sa predlžuje premlčacia doba tak, že sa neskončí

skôr ako jeden rok odo dňa skončenia súdneho, alebo rozhodcovského konania. Súd

prvého stupňa správne citoval ustanovenie § 20 Zákona o konkurze a vyrovnaní a § 405

ods. 1 , ktoré bolo v konaní potrebné na danú vec aplikovať, ale

nesprávne právne citované ustanovenia vyložil. Citované ust. § 405 ods. 1 Obchod. zák.

má na mysli konanie skončené inak ako meritórnym rozhodnutím vo veci a ako napríklad

odvolací súd uviedol, ktoré typy rozhodnutí možno za takéto rozhodnutie považovať, čo

v danom prípade nenastalo. V danej veci sa konanie neskončilo žiadnym uvedeným

spôsobom, pretože v danom prípade konanie, v ktorom si žalobca uplatnil svoju

pohľadávku s účinkom v zmysle § 20 ods. 7 ZKV nebolo skončené. Konkurzné konanie

začalo podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v roku 1999, podaním

konkurznej prihlášky žalobcu v roku 1999 sa plynutie premlčacej doby prerušilo a toto

konanie doposiaľ nebolo skončené vo veci samej, preto neplatí fikcia plynutia premlčacej

doby žalobcovi, keď rozhodnutie odvolacieho súdu o uznesení o vyhlásení konkurzu na

majetok úpadcu bolo zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na

plynutie premlčacej doby nemá vplyv opätovné prihlasovanie pohľadávok po každom

novom vyhlásení konkurzu v tom istom začatom konkurznom konaní. Podanie návrhu na

začatie konania na súd má tie isté právne účinky ako podanie konkurznej prihlášky

v konkurznom konaní (§ 20 ods. 7 ZKV), preto podanie návrhu na súd v tejto istej veci by

bolo nadbytočným právnym úkonom, ak bola podaná prihláška pohľadávky v konkurznom

konaní a za splnenia predpokladu, že konanie (konkurzné) nebolo žiadnym spôsobom, t.j.

vo veci samej skončené.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust.

s tým, že súd prvého stupňa návrh žalobcu vecne prejedná

a o veci rozhodne. V zmysle ust. je súd prvého stupňa viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 21. februára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu