Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/10/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Paludu v trestnej

veci obžalovaného R, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 a iné

trestné činy, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 21. februára 2008

v Bratislave sťažnosť obhajkyne JUDr. K a obžalovaného R proti uzneseniu

Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. januára 2008, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obhajkyne JUDr. K

a obžalovaného R sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného R stíhaného pre trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a pre iné trestné činy podala obhajkyňa obžalovaného R, JUDr. K

na hlavnom pojednávaní konanom 24. januára 2008 po výsluchu svedka P, námietku

2

zaujatosti voči celému senátu Špeciálneho súdu v Pezinku, zloženom z predsedu

JUDr. Igora Králika a členov JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Vladimíra Peteju, vrátane

náhradného sudcu JUDr. Emila Klemaniča. Námietku odôvodnila tým, že namieta

spôsob, akým sa viedlo hlavné pojednávanie v tejto časti.

Napadnutým uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. januára 2008,

sp. zn. , bola námietka zaujatosti podľa zamietnutá

s tým, že senát Špeciálneho súdu v Pezinku zložený z predsedu JUDr. Igora Králika

a členov JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Vladimíra Peteju, vrátane náhradného sudcu

JUDr. Emila Klemaniča nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania

v trestnej veci obžalovaného R, vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn.

PK-1T 14/07.

Uznesenie prvostupňový súd odôvodnil tým, že nevzhliadol spôsob vedenia

výsluchu svedka P za postup v rozpore so zákonom, ktorý by zakladal vylúčenie

ktoréhokoľvek z členov alebo predsedu senátu 1 T Špeciálneho súdu v Pezinku.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní

24. januára 2008 podala obhajkyňa JUDr. K sťažnosť aj za obžalovaného R, ktorú

však neodôvodnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku

napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

3

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ,

u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej

veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto

konaní. Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní

podľa prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru

vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci,

k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom,

splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.

Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu

na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov

na strane druhej, na vedenie hlavného pojednávania a spôsob vykonávania

konkrétnych úkonov na hlavnom pojednávaní, nemôže byť v zásade bez ďalšieho,

podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho

pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka

úkonu trestného konania.

Pokiaľ Špeciálny súd ako súd prvého stupňa a po ňom ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti, nezistili existenciu konkrétnych

osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho v predmetnej

veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou vecou

dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou

o narušení jeho spôsobilosti viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno

rozhodnúť o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov. Iný právny názor, postup

v pojednávaní, či dokonca nevyhovenie konkrétnej požiadavke, ktorej môže byť

následne vyhovené v konaní o opravnom prostriedku, či dokonca v inom konaní,

4

nemôže bez zistenia pomeru sudcu k veci alebo k osobe viesť k záveru o jeho

zaujatosti.

Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle

ustanovenia treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu

trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže

napr. spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný

príslušník, osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného

konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer

k veci však nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán

napríklad vedie hlavné pojednávanie, ako vykonáva dokazovanie, vyslúcha svedkov,

pokiaľ taký postup je formou i obsahom v súlade s požiadavkami

na vedenie pojednávania.

So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovažoval tvrdenia uvedené v námietke zaujatosti za opodstatnené a spôsobilé

na vyvodenie záveru o zaujatosti senátu Špeciálneho súdu. Tvrdenia o nesprávnom

postupe senátu 1 T Špeciálneho súdu v Pezinku v rámci vykonávania úkonov

na hlavnom pojednávaní, ktorý (postup) by mal mať vzťah k prejednávanej veci alebo

osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, nemajú žiadnu oporu v relevantnom

spisovom materiáli. Preskúmaním veci neboli zistené ani žiadne iné zákonom

predpokladané dôvody pre vylúčenie predsedu a členov senátu 1 T Špeciálneho

súdu v Pezinku z vykonávania procesných úkonov v predmetnej trestnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť obhajkyne JUDr. K a obžalovaného R

ako nedôvodnú zamietol.

5

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. februára 2008

JUDr. Peter H a t a l a , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnost vyhotovenia: