Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/9/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci

obžalovaného R pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 a iné trestné činy,

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 21. februára 2008 v Bratislave

sťažnosť svedka Mgr. J proti uzneseniu predsedu senátu 1 T Špeciálneho súdu

v Pezinku z 22. januára 2008, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnuté uznesenie s a z r u š u j e

a Špeciálnemu súdu v Pezinku s a u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného R stíhaného pre trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a pre iné trestné činy na hlavnom pojednávaní konanom

22. januára 2008 uložil predseda senátu 1 T Špeciálneho súdu v Pezinku

uznesením, sp. zn. , svedkovi Mgr. J poriadkovú pokutu vo výmere

10 000 (desaťtisíc) Sk.

Uznesenie odôvodnil tým, že odmietnutie konkretizovania dôvodov odopretia

výpovede svedkom Mgr. J považoval predseda senátu za bezdôvodné odopretie

jeho výpovede, pretože jeho len všeobecné vyjadrenie, že si môže privodiť trestné

stíhanie, bolo totiž súdom nepreskúmateľné. Navyše, tým svedok nevyhovel výzve

predsedu senátu.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom

pojednávaní svedok Mgr. J sťažnosť, ktorú neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a/,

písm. b/ preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku

napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť je dôvodná.

Svedok Mgr. J v prípravnom konaní na č. l. 1054 vypovedal, že: “Odmietam

vypovedať v zmysle , pretože spájaním mojej osoby a mojej

súkromnej bezpečnostnej služby S, s prevádzkou v K, s touto trestnou vecou,

s ktorou som bol pred výsluchom oboznámený, by som mohol poškodiť meno svojej

spoločnosti a mohol by som byť zatiahnutý do tejto veci, s ktorou ja nemám nič

spoločné.“

Vzhľadom na to, že vyšetrovateľ nepovažoval toto zdôvodnenie

za dostatočné, pre možnosť priznať svedkovi právo odoprieť výpoveď, poučil

ho opakovane, že pokiaľ nemá na odopretie svedeckej výpovede niektorý z dôvodov

uvedených v , je povinný vypovedať podľa poučenia a tiež,

že neoprávnené odopretie výpovede môže byť postihnuté poriadkovou pokutou

v zmysle

Svedok Mgr. J na to uviedol: „Podľa využívam svoje

zákonné právo svedka odoprieť vypovedať, lebo by som si výpoveďou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania“. Vyšetrovateľ, ktorý viedol výsluch, takéto

vysvetlenie akceptoval a výsluch ukončil.

Špeciálny súd v Pezinku po skončení prípravného konania podanú obžalobu

prijal a nariadil hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní po poučení svedka a zložení prísahy, svedok

Mgr. J poprosil o možnosť využiť svoje právo podľa , ktoré

uplatnil v prípravnom konaní – odoprieť vypovedať – z dôvodu, aby si neprivodil

nebezpečenstvo trestného stíhania.

Po mnohých upresňujúcich otázkach, ktoré mu predseda senátu položil

a žiadal nimi ozrejmiť a konkretizovať dôvody, pre ktoré by svedkovi malo hroziť

nebezpečenstvo trestného stíhania, sa svedok opakovane vracal k všeobecnej

požiadavke využitia práva odoprieť vypovedať, ktoré mu umožňuje zákon

s poukazovaním na to, že okrem kompletnej dokumentácie firmy, ktorú vlastní a ktorá

bola v celosti odovzdaná orgánom činným v prípravnom konaní nemá, čo by k veci

uviedol. Po opakovanom poučení o následkoch neuposlúchnutia výzvy vypovedať

ako svedok a po skonštatovaní predsedom senátu, že svedok nevysvetlil súdu dôvod

odopretia výpovede v súvislosti s jeho trestným stíhaním, predseda senátu vyhlásil

napadnuté uznesenie o uložení poriadkovej pokuty.

Podľa , veta prvá svedok je oprávnený odoprieť

vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe,

svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi,

manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere,

ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

Podľa kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší

konanie, alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi alebo policajtovi správa urážlivo, alebo

kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve

alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní

prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 50 000 (päťdesiattisíc)

Sk; ak ide o právnickú osobu až do 500 000 (päťstotisíc) Sk. Na možnosť uloženia

poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.

Aj keď podľa ustálenej praxe súdov a podľa teórie trestného práva je v konaní

pred súdmi dokazovanie výpoveďou svedka založené na všeobecnej povinnosti

svedčiť, ktorú možno aj vynucovať podľa ustanovení , nemožno

opomenúť, že právo svedka odoprieť výpoveď, za podmienok určených zákonom,

je dôsledkom ústavnej ochrany proti sebaobviňovaniu uvedenej v článku 37 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd. V právnom štáte by táto zásada mala mať prednosť

pred dosiahnutím účelu trestného konania, a to aj vtedy, ak by mala viesť k dôkaznej

núdzi. Ide totiž o úplne subjektívne – zaručené právo svedka, ktorý

po poučení podľa sám zváži a rozhodne, či svoje právo využije

alebo nie, opierajúc sa o okolnosti, ktoré sám vníma a cíti. V uvedenom smere

nemôže a nesmie byť potenciálne ohrozený svedok vo svojom rozhodovaní

obmedzovaný, či dokonca nútený vypovedať.

V prípadoch, v ktorých sa svedok rozhodol využiť svoje právo odoprieť

výpoveď pre nebezpečenstvo trestného stíhania podľa ,

ide o veľmi citlivú problematiku, najmä ak zveruje orgánom činným

v trestnom konaní a súdom právo rozhodnúť o dôvodnosti odopretia vypovedať.

Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ak má ísť o skutočný rozhodovací proces,

musia mať k dispozícii aspoň v nevyhnutnej miere dostatočné informácie

o dôvodnosti odopretia výpovede. U svedka, ktorý chce využiť toto svoje právo,

to však na druhej strane môže viesť k nebezpečenstvu porušenia jeho práv

na ochranu pred privodením si nebezpečenstva trestného stíhania, berúc tiež

do úvahy, že zneužitie takého práva svedkom bude vždy prítomné.

Právo odoprieť výpoveď podľa sa však nemôže

vzťahovať na výpoveď ako celok, nemôže byť absolútne (na rozdiel od práva

odoprieť výpoveď podľa ), najmä z dôvodov poskytnúť

orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť získať dostatočne potrebné

podklady k zisteniu, či je hrozba nebezpečenstva trestného stíhania svedka reálna,

alebo nie.

Podľa a na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať

na jeho pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné

okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musí

dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel

ním uvádzané skutočnosti. Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej

pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo

na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť

ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté,

ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali

skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene

zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného,

obzvlášť, ak ide o svedka chorého alebo svedka poškodeného trestným činom proti

ľudskej dôstojnosti.

Tento zákonný postup dáva dostatočný rámec a prostriedky (najmä u svedka,

ktorý komunikáciu a priori neodmieta) aj na to, aby orgán činný v trestnom konaní

alebo súd zistil dostatočné podklady pre svoje rozhodnutie o odôvodnenosti

odopretia výpovede pre hrozbu nebezpečenstva trestného stíhania svedkovi alebo

jemu blízkym osobám a svedkovi zároveň ponechal dostatočný priestor,

aby vynechal to, čo považuje pre seba alebo blízke osoby za nebezpečné.

Odôvodnenie práva odoprieť vypovedať z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania

je však výlučne na svedkovi samotnom a nemožno ho viesť, či dokonca nútiť

k svedeckej výpovedi alebo dokonca k ohrozeniu svojho ústavného práva neprivodiť

si nebezpečenstvo trestného stíhania vlastnou výpoveďou.

Špeciálny súd v Pezinku mal preto pri správnej aplikácii ustanovení o vedení

výsluchu svedka najmä zistiť jeho pomer k prerokúvanej veci, k obžalovaným, mal

oboznámiť svedka podrobne s predmetom výsluchu prípadne inak – napríklad

dopytovaním sa na otázky súvisiace s činnosťou firmy svedka, zistiť vzťah k trestnej

veci a osobám, ktorých sa týka, a tak mu poskytnúť dostatok informácií, na základe

ktorých by mohol zvážiť a rozhodnúť, či využije právo uvedené v

alebo nie. Cieleným vedením otázok by súd zároveň získal podklad aj pre svoje

rozhodovanie o tom, či svedok má reálny alebo len fiktívny dôvod odoprieť

vypovedať. Po úvodných otázkach by mali nasledovať otázky procesných strán,

cielené však tiež len na zistenie pomeru svedka k veci a stranám, a až v prípade,

ak by svedok nemohol odpovedať pre hrozbu nebezpečenstva trestného stíhania

ani na ne (pričom by nemal byť nútený na žiadnu z nich odpovedať, ak by odpoveď

považoval za oznámenie skutočností, ktoré by mohli viesť k jeho trestnému stíhaniu,

a o tom by mal byť dopredu poučený), mal by súd rozhodnúť v konečnom dôsledku

o odôvodnenosti, či neodôvodnenosti využitia práva odoprieť výpoveď svedkom

Mgr. J.

Až po vykonaní takéhoto postupu a poskytnutí dostatočného priestoru

svedkovi i súdu na úvahu o použití práva odoprieť výpoveď, i o priznaní takého

práva, bude namieste rozhodnúť o priznaní, či nepriznaní práva odoprieť výpoveď

svedkovi Mgr. J a teda i prípadne rozhodnúť o uložení, či neuložení poriadkovej

pokuty svedkovi. Uloženie pokuty by sa však malo opierať o konkrétne dôvody, ktoré

viedli súd k záveru, že svedkovi právo odmietnuť vypovedať odoprel. Nebude

v žiadnom prípade postačovať, tak ako v prerokúvanej veci, aby sa odôvodnenie

opieralo len o konštatovanie, že svedok poskytol súdu len všeobecné vyjadrenie,

že si môže privodiť trestné stíhanie, ktoré bolo súdom nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považujúc uloženie poriadkovej pokuty

za predčasné, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a napadnuté

uznesenie na základe sťažnosti svedka Mgr. J zrušil a Špeciálnemu súdu v Pezinku

uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. februára 2008

JUDr. Peter H a t a l a , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia:

A : P r á v n e v e t y : Aj keď podľa ustálenej praxe súdov a podľa teórie trestného

práva je v konaní pred súdmi dokazovanie výpoveďou svedka založené na

všeobecnej povinnosti svedčiť ktorú možno aj vynucovať podľa ustanovení Trestného

poriadku, nemožno opomenúť, že právo svedka odoprieť výpoveď, za podmienok

určených zákonom, je dôsledkom ústavnej ochrany proti sebaobviňovaniu uvedenej

v článku 37 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. V právnom štáte by táto zásada

mala mať prednosť pred dosiahnutím účelu trestného konania, a to aj vtedy ak by

mala viesť k dôkaznej núdzi.

Právo odoprieť výpoveď podľa sa však nemôže

vzťahovať na výpoveď ako celok, nemôže byť absolútne (na rozdiel od práva

odoprieť výpoveď podľa ), najmä dôvodov poskytnúť orgánom

činným v trestnom konaní a súdom možnosť získať dostatočne potrebné podklady

k zisteniu, či je hrozba nebezpečenstva trestného stíhania svedka reálna, alebo nie.