Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/8/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci

obžalovaného R pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 a iné trestné činy,

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 21. februára 2008 v Bratislave,

sťažnosť obžalovaného R proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku, z 21. januára

2008, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obžalovaného R

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného R stíhaného pre trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a pre iné trestné činy, zaslal obžalovaný R dvakrát (17. januára

a 18. januára 2008) námietku zaujatosti senátu Špeciálneho súdu v Pezinku,

zloženom z predsedu JUDr. Igora Králika a členov JUDr. Jána Buvalu

a JUDr. Vladimíra Peteju. Námietku odôvodnil tým, že predseda senátu svojimi

vyjadreniami na hlavnom pojednávaní prejudikuje rozhodnutie v merite veci

a pribratím znalca – psychológa si súd pripravuje podmienky pre uloženie trestu

odňatia slobody na doživotie. Takýto postup súdu je ovplyvnený negatívnym

pomerom medzi ním a konajúcimi sudcami.

Napadnutým uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku z 21. januára 2008,

sp. zn. , boli obidve časti námietky zaujatosti podľa

zamietnuté s tým, že senát Špeciálneho súdu v Pezinku zložený z predsedu

JUDr. Igora Králika a členov JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Vladimíra Peteju

nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

obžalovaného R, vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. .

Uznesenie odôvodnil tým, že prejudikovanie meritórneho rozhodnutia

predsedom senátu je len vlastným výkladom postupu predsedu senátu obžalovaným

R a pokiaľ súd pribral znalca, postupoval tak v záujme doplnenia dokazovania.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní

21. januára 2008 podal obžalovaný R sťažnosť, ktorú neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku

napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ,

u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej

veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto

konaní. Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní

podľa prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru

vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci,

k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom,

splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.

Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu

na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov

na strane druhej, na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré

sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom

pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci

alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného

konania.

Pokiaľ Špeciálny súd ako súd prvého stupňa a po ňom ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti nezistili existenciu konkrétnych

osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho v predmetnej

veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou vecou

dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou

o narušení jeho spôsobilosti viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno

rozhodnúť o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov. Iný právny názor, postup

v pojednávaní, či dokonca nevyhovenie konkrétnej požiadavke, ktorej môže

byť následne vyhovené v konaní o opravnom prostriedku, či dokonca v inom konaní,

nemôže bez zistenia pomeru sudcu k veci alebo k osobe viesť k záveru o jeho

zaujatosti.

Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle

ustanovenia treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu

trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr.

spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník,

osoba mu blízka a pod., boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania

bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však

nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán napríklad

vedie hlavné pojednávanie, ako vykonáva dokazovanie, vyslúcha svedkov, či priberá

znalcov, pokiaľ taký postup je formou i obsahom v súlade s požiadavkami Trestného

poriadku na vedenie pojednávania.

So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovažoval tvrdenia uvedené v námietke zaujatosti (v listoch

z 13. a 15. januára 2008, ktoré boli Špeciálnemu súdu v Pezinku doručené

17. a 18. januára 2008) obžalovaného R za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie

záveru o zaujatosti senátu Špeciálneho súdu. Jeho tvrdenia o nesprávnom postupe

senátu Špeciálneho súdu v rámci vykonávania úkonov na hlavnom pojednávaní,

ktorý by mal mať vzťah k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo

dotýka, nemajú žiadnu oporu v relevantnom spisovom materiáli. Preskúmaním veci

neboli zistené ani žiadne iné zákonom predpokladané dôvody pre ich vylúčenie

z vykonávania procesných úkonov v predmetnej trestnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť obžalovaného R ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. februára 2008

JUDr. Peter H a t a l a , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnost vyhotovenia: