Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
241/378993.31fbae.pdf
PDF · 75.42 KB
No categories available
1Tošs/8/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tošs 8/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci
obžalovaného R pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 a iné trestné činy,
prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 21. februára 2008 v Bratislave,
sťažnosť obžalovaného R proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku, z 21. januára
2008, sp. zn. PK-1T 14/07, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného R
sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
V trestnej veci obžalovaného R stíhaného pre trestný čin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a pre iné trestné činy, zaslal obžalovaný R dvakrát (17. januára
a 18. januára 2008) námietku zaujatosti senátu Špeciálneho súdu v Pezinku,
zloženom z predsedu JUDr. Igora Králika a členov JUDr. Jána Buvalu
a JUDr. Vladimíra Peteju. Námietku odôvodnil tým, že predseda senátu svojimi
vyjadreniami na hlavnom pojednávaní prejudikuje rozhodnutie v merite veci
a pribratím znalca – psychológa si súd pripravuje podmienky pre uloženie trestu
odňatia slobody na doživotie. Takýto postup súdu je ovplyvnený negatívnym
pomerom medzi ním a konajúcimi sudcami.
Napadnutým uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku z 21. januára 2008,
sp. zn. PK-1T/14/07, boli obidve časti námietky zaujatosti podľa § 32 ods. 3 Tr. por.
zamietnuté s tým, že senát Špeciálneho súdu v Pezinku zložený z predsedu
JUDr. Igora Králika a členov JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Vladimíra Peteju
nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
obžalovaného R, vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1T 14/07.
Uznesenie odôvodnil tým, že prejudikovanie meritórneho rozhodnutia
predsedom senátu je len vlastným výkladom postupu predsedu senátu obžalovaným
R a pokiaľ súd pribral znalca, postupoval tak v záujme doplnenia dokazovania.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
21. januára 2008 podal obžalovaný R sťažnosť, ktorú neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku
napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania
je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ,
u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej
veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto
konaní. Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní
podľa § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru
vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci,
k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom,
splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.
Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu
na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov
na strane druhej, na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré
sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom
pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci
alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného
konania.
Pokiaľ Špeciálny súd ako súd prvého stupňa a po ňom ani Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti nezistili existenciu konkrétnych
osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho v predmetnej
veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou vecou
dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou
o narušení jeho spôsobilosti viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno
rozhodnúť o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov. Iný právny názor, postup
v pojednávaní, či dokonca nevyhovenie konkrétnej požiadavke, ktorej môže
byť následne vyhovené v konaní o opravnom prostriedku, či dokonca v inom konaní,
nemôže bez zistenia pomeru sudcu k veci alebo k osobe viesť k záveru o jeho
zaujatosti.
Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle
ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu
trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr.
spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník,
osoba mu blízka a pod., boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania
bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však
nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán napríklad
vedie hlavné pojednávanie, ako vykonáva dokazovanie, vyslúcha svedkov, či priberá
znalcov, pokiaľ taký postup je formou i obsahom v súlade s požiadavkami Trestného
poriadku na vedenie pojednávania.
So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovažoval tvrdenia uvedené v námietke zaujatosti (v listoch
z 13. a 15. januára 2008, ktoré boli Špeciálnemu súdu v Pezinku doručené
17. a 18. januára 2008) obžalovaného R za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie
záveru o zaujatosti senátu Špeciálneho súdu. Jeho tvrdenia o nesprávnom postupe
senátu Špeciálneho súdu v rámci vykonávania úkonov na hlavnom pojednávaní,
ktorý by mal mať vzťah k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, nemajú žiadnu oporu v relevantnom spisovom materiáli. Preskúmaním veci
neboli zistené ani žiadne iné zákonom predpokladané dôvody pre ich vylúčenie
z vykonávania procesných úkonov v predmetnej trestnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť obžalovaného R ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. februára 2008
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnost vyhotovenia: