Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
54a/380269.5078a6.pdf
PDF · 114.84 KB
No categories available
2Obdo/1/2008
Najvyšší súd 2 Obdo 1/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka
a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: S. proti
žalovanému: M., o zaplatenie 141 548,40 Sk s prísl. na dovolanie žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. apríla 2007 č.k. 21 Cob 48/2007-83, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave zo dňa 30. apríla 2007 č.k. 21 Cob 48/2007-83 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 2.11.2006 č.k. 22 Cb 100/2005-72 zastavil
odvolacie konanie podľa § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov pre
nezaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu
trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie s tým, že odvolanie smeruje proti trovám
konania, ktoré poplatkovej povinnosti nepodliehajú.
Krajský súd v Trnave dovolaním napadnutým uznesením odvolaním napadnuté uznesenie
potvrdil.
Podľa odôvodnenia uznesenia odvolací súd výzvou zo dňa 16.8.2006 doručenou
žalobcovi, odvolací súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 2 000 Sk
v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Vo výzve bol žalobca poučený o následkoch nezaplatenia
súdneho poplatku.
Žalobca súdny poplatok nezaplatil a súd prvého stupňa, ktorému odvolací súd v súlade
s ust. § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. postúpil na rozhodnutie o zastavení konania správne konanie
zastavil. Súdny poplatok žalobca nezaplatil ani v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu
o zastavení konania.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 1 Co 10/97, z ktorého vyvodil, že ak odvolanie smeruje proti výroku o trovách konania
sa súdny poplatok neplatí.
Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uznáva, že pôvodne sa poplatok
z odvolania vyberal iba z odvolania vo veci samej, čo vyplývalo z bodu 4 k položke 1
sadzobníka, v ktorej bolo uvedené, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia aj v odvolacom
konaní vo veci samej. Podľa neho však zák.č. 162/2001 Z.z. znenie tohto bodu vypustila, čo
znamená, že zákonodarca spoplatnil i odvolanie voči trovám.
Odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., ktorý definuje čo je
príslušenstvo pohľadávky, v spojení s § 7 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch podľa ktorého
cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným
predmetom poplatkového úkonu.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dovolanie a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
1. stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania oprel o § 237 písm. f/ OSP a tvrdí, že mu bola
odobratá možnosť konať pred súdom.
Podľa neho trovy konania nie sú príslušenstvom pohľadávky a zo žiadneho ustanovenia
poplatkového zákona nevyplýva, že by poplatkovej povinnosti podliehalo tiež konanie
(prvostupňové alebo odvolacie) o trovách konania.
Poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového zákona, prvá veta spoločnej
poznámky k položkám 1 a 2 sadzobníka súdnych poplatkov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
zákonodarca si uvedomil, že novelizácia poplatkového zákona, ktorou bolo zmenené, resp. bez
náhrady zrušené znenie položky č. 4 k položke č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov, môže
vyvolať, resp. vyvoláva výkladové problémy, pričom zákonodarca nemal cieľ spoplatniť aj
konanie o trovách súdneho konania.
V ďalšej časti dovolania dovolateľ polemizuje s výkladom § 12 ods. 1 a § 14 zákona
o súdnych poplatkoch, pokiaľ ide o otázku kto má vyzývať na vyrúbenie súdneho poplatku za
odvolanie a kto má konanie zastavovať, pokiaľ ide o kompetencie okresného a krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) preskúmal
dovolanie v súlade s ust. § 242 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 3 OSP
predovšetkým zo zreteľa prípustnosti a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné podľa § 237
písm. f/ OSP.
Aj dovolateľ oprel prípustnosť dovolania o ust. § 237 písm. f / OSP a tvrdí, že mu súd
odňal možnosť konať pred súdom: konkrétne odňal mu ju tým, že zastavil konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku, hoci jeho podanie poplatkovej povinnosti nepodliehalo.
Tento dovolateľov výklad ust. § 7 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. je správny. Podľa tohto
ustanovenia cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo
samostatným predmetom poplatkového úkonu. Z ust. § 7 ods. 1 vyplýva, že príslušenstvo sa
musí týkať predmetu poplatkového úkonu, teda napr. pohľadávky, nehnuteľnosti, ktorej sa súdne
konanie týka. V súdnom konaní účastníkom priznaná náhrada trov konania nie je príslušenstvom
predmetu poplatkového úkonu aj keď účastníci sporu sa v konaní domáhajú aj priznania náhrady
trov konania a súd o tomto ich návrhu kladne rozhodne.
Základnou spornou otázkou pre riešenie veci je otázka, či podanie žalobcu zo dňa
27.6.2006, ktorým sa odvolal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 18.5.2006 č.k.
22 Cb 100/2005-57 zastavujúcemu konanie na základe späťvzatia žaloby a zaväzujúcemu
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 7 075 Sk a 10 600 Sk v časti žalovanému
priznanej náhrady trov konania žalobcom, teda otázka, či odvolanie do časti uznesenia týkajúcej
sa náhrady trov konania v čase jeho podania podliehalo poplatkovej povinnosti.
Zatiaľ čo 1. stupeň i odvolací súd interpretovali novelizovanú poznámku č. 4 k položke
č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov tak, že poplatkovej povinnosti podlieha aj odvolacie konanie,
predmetom ktorého sú len trovy konania, pričom vychádzali z ust. § 7 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb.
a ust. § 121 ods. 1 Obč. zák. dovolateľ sa domnieva, že tento výklad pojmu príslušenstva v ust.
§ 7 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. v spojení s ust. § 121 Obč. zák. je povrchný, nezohľadňuje
skutočnosť, že trovy, ktorých sa odvolanie týkalo neboli príslušenstvom uplatnenej pohľadávky,
ale trovami súvisiacimi s ochranou proti veriteľom v spore uplatnenej pohľadávky, teda trovami
súdneho konania, ktoré žiadne ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch nespoplatňuje.
Na tomto základe Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že dovolanie je
prípustné podľa § 237 písm. f/ OSP, preto podľa § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou OSP
napadnuté rozhodnutie súdu 1. stupňa i odvolacieho súdu zrušil a vec v súlade s ust. § 243b ods.
2 OSP vrátil súdu 1. stupňa, teda Okresnému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 243b ods. 4 a § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. februára 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu