Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/20/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci navrhovateľa B.. D. P., B.č. X., B., proti odporcovi V. H., bývajúcemu v B.,

P.č. X., o privolenie k výpovedi z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. októbra 2005 č.k. -46

a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra

2006 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 27. októbra 2005 č.k.

-46 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 27. októbra 2005 č.k. -46 privolil

k výpovedi z nájmu 3-izbového bytu č. X., nachádzajúceho sa na X.. poschodí P. ulici č. X.

v B. odporcovi. Zároveň určil, že nájomný pomer sa ukončí uplynutím 3-mesačnej lehoty,

ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Odporcovi uložil povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní po

zabezpečení náhradného ubytovania a zaviazal ho zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo

výške 1.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že odporca ako nájomca predmetného bytu, si nesplnil svoje povinnosti

vyplývajúce z nájmu bytu tým, že neplatil nájomné a služby spojené s užívaním bytu za

obdobie dlhšie ako tri mesiace. Navrhovateľ mu preto oprávnene dal výpoveď z nájmu

predmetného bytu, ktorá má všetky formálne a obsahové náležitosti a bola mu doručená

20.11.2000. Prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že odporca ku dňu rozhodovania

súdu neuhradil celkový nedoplatok, ktorý mal u navrhovateľa. Preto s poukazom na

ustanovenie , účinného od 1.8.2000 do

31.7.2001 návrhu navrhovateľa vyhovel. O bytovej náhrade rozhodol podľa § 712a ods. 2

účinného do 31.7.2001, podľa ktorého nájomca má právo len na

náhradné ubytovanie. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 25. októbra 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že odporca si svoje povinnosti nájomcu nesplnil ani

do rozhodnutia odvolacieho súdu, keď jeho nedoplatok (na poplatku z omeškania) predstavuje

čiastku vyše 88.000,- Sk.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, ako aj proti rozsudku súdu prvého stupňa,

podal na základe podnetu odporcu s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení

s mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie. Nesúhlasil s tým, že výpoveď z nájmu bytu bola odporcovi riadne doručená

20.11.2000. V návrhu na začatie konania navrhovateľ síce uviedol, že táto bola odporcovi

v uvedený deň doručená, ale túto skutočnosť v konaní žiadnym relevantným spôsobom

nepreukázal. Súdu predložil návratku doručenky (č.l. 7 spisu), ktorá je však podpísaná inou

osobou ako odporcom (zrejme jeho synom) a ako dátum prijatia písomnosti je na nej uvedený

deň 20.6.2000. Súdy túto skutočnosť prehliadli a v priebehu konania neustálili, kedy bola

skutočne výpoveď z nájmu odporcovi doručená. Nepochybne sa však stala účinnou

27.12.2001, kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania. Namietal, že navrhovateľ

ani vo výpovedi z nájmu a ani v návrhu konkrétne neuviedol, za ktoré časové obdobie dlhšie

ako tri mesiace odporca ku dňu podania výpovede neuhradil úhrady za plnenia spojené

s užívaním bytu. Bol toho názoru, že v rámci úvahy, či nájomca hrubo porušuje svoje

povinnosti tým, že neplatí úhradu za nájom bytu alebo služby s ním spojené dlhšie ako tri

mesiace, je súd povinný prihliadnuť na to, či nájomca zaplatil alebo spláca bežnú úhradu za

nájom a služby v priebehu konania. Taktiež skúma aj dôvody, pre ktoré nájomca nájomné

neuhradil a prihliadne na jeho pomery. Hoci odporca vo vyjadrení k návrhu (č.l. 11 spisu)

uviedol, že nedoplatky mu vznikli z dôvodu prechodne nepriaznivej finančnej situácie, keď

jeho zamestnávateľ nedodržiaval výplatné termíny, výplaty mu krátil a nedoplatil z dôvodu

zániku likvidáciou, a poukazoval aj na to, že v období od 1.1.2001 do 31.5.2001 bol

nezamestnaný a evidovaný na príslušnom úrade práce, keď v novembri 1999 mu bol

vykradnutý byt neznámym páchateľom so škodou 100.000,- Sk, súdy uvedené skutočnosti

neskúmali. Napriek tomu, že v čase rozhodovania súdov bol už nedoplatok na nájomnom

a službách spojených s nájmom bytu uhradený a zákon spája hrubé porušenie povinností

vyplývajúce z nájmu bytu s nezaplatením nájomného a úhrad s ním spojených, súdy tejto

skutočnosti nevenovali pozornosť, neskúmali okolnosti na strane odporcu vedúce k vzniku

nedoplatku a tieto nevyhodnotili v súvislosti s .

Navrhovateľ navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť. Vo

svojom vyjadrení sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutiami súdov a odôvodnením ich

rozhodnutí. Poukázal na to, že pre rozhodnutie súdu nemusí byť smerodajné, či odporca

v čase rozhodnutia má nedoplatky a v akej výške, pretože ani tá skutočnosť, že tento

eventuálne vyrovná svoje nedoplatky, ešte sama osebe neznamená, že návrhu nemožno

vyhovieť.

Odporca sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania podaného

generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), preskúmal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že ak generálny prokurátor na základe

podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej

rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f ) a ak

to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti

takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloží. O takýto prípad v prejednávanej veci ide.

Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom prenajímateľa voči

nájomcovi. Pre tento úkon je predpísaná písomná forma a okrem všeobecných náležitostí

právneho úkonu ( a nasl. ), uvedenia lehoty, kedy má nájom

skončiť ( ), musí byť v ňom uvedený aj dôvod výpovede

( ). Ak prenajímateľ nedal nájomcovi písomnú výpoveď

z nájmu bytu skôr, môže ju pojať aj do žaloby. Jej doručením nájomcovi sa táto stáva

účinnou (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. februára 1997 sp. zn.

).

Je potrebné prisvedčiť mimoriadnemu dovolateľovi, že súdy v konaní nevenovali

dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného dátumu doručenia výpovede z nájmu bytu

odporcovi a neodstránili rozpory, ktoré sa vyskytli pri jej doručovaní prostredníctvom pošty.

Ak by však aj táto písomnosť nebola doručená odporcovi poštou, jej doručenie by v zmysle

ustálenej súdnej praxe nastalo doručením návrhu na začatie konania odporcovi. Táto

skutočnosť má rozhodujúci význam pre aplikáciu hmotného práva.

Nezaplatenie nájomného ako dôvod výpovede z nájmu bytu zákonodarca uvádza iba

príkladmo, teda takýmto dôvodom môžu byť aj iné porušenia povinností vyplývajúcich pre

nájomcu z nájomného vzťahu. Nezaplatenie nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované

s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace však nie je obligatórnym dôvodom výpovede

z nájmu bytu, lebo zákonodarca dáva prenajímateľovi iba možnosť (nie aj povinnosť)

vypovedať nájom bytu z tohto dôvodu v prípade, ak táto možnosť bola v čase dania výpovede

viazaná na privolenie súdu. Súd teda nemal povinnosť vyhovieť návrhu o privolenie

k výpovedi z nájmu bytu, aj keď bol tento zákonný dôvod výpovede preukázaný. Súdy však

v takomto prípade museli skúmať príčiny, pre ktoré k nezaplateniu nájomného alebo úhrady

za plnenia poskytované s užívaním bytu došlo. Ako prvé však museli s poukazom na

ustanovenie zistiť konkrétnu výšku nedoplatku na nájomnom alebo úhrade

za plnenia poskytované s jeho užívaním, vrátane konkrétneho časového obdobia. Pritom tieto

skutočnosti nemohli byť medzi účastníkmi konania sporné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že uhradenie celého nedoplatku na

nájomnom a jeho ďalšie riadne platenie je len jednou zo skutočností, na ktorú súd prihliada

pri rozhodovaní o privolení k výpovedi z nájmu bytu z uvedeného zákonného dôvodu. Popri

tejto skutočnosti súd prihliadne aj na dôvody neplatenia nájomného, hospodárske, sociálne

a osobné pomery nájomcu, prechodnú nepriaznivú finančnú situáciu v dôsledku straty

zamestnania, živelnej udalosti, choroby a podobne. Až po zistení všetkých týchto okolností

a po ich komplexnom vyhodnotení môže súd ustáliť, či prenajímateľom použitý dôvod

výpovede z nájmu bytu podľa bol alebo nebol

dôvodný pre rozpor s .

Dovolací súd považuje za potrebné uviesť aj to, že všeobecný súd musí vykladať

a používať uvedené ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.

Pri svojom rozhodovaní súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú

poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti

a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ).

Z dôvodu, že ako odvolací súd, tak aj súd prvého stupňa, v konaní takto vec právne

neposúdili, generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana

práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia ,

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: