Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/2/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Paludu

v trestnej veci obvinenej Mgr. I. S. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2

Tr. zák. (zákon číslo 140/1961 Zbierky v znení neskorších predpisov, účinný

do 1. januára 2006 – v ďalšom len Tr. zák.) prerokoval na neverejnom zasadnutí

22. februára 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podala obvinená Mgr. I. S. proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 2. augusta 2006, sp. zn. ,

a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvinenej Mgr. I. S. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 21. apríla 2006, sp. zn.

, bola obvinená Ing. I. S. uznaná za vinnú z trestného činu sprenevery

podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej tam kde v texte

bude uvedené Tr. zák., alebo alebo bude

sa mať na mysli a účinný do 1. januára 2006, pokiaľ

výslovne nebude uvedené inak), na tom skutkovom základe, že

vystupujúc ako konateľka spoločnosti M., v úmysle získať pre seba

neoprávnený majetkový prospech 16. mája 2003 v Banskej Bystrici uzatvorila Zmluvu

o obstaraní veci medzi obstarávateľom - spoločnosťou M. a objednávateľmi - R., N.

a MUDr. J. K., nar. X., ktorou sa zaviazala pre objednávateľa zabezpečiť kúpu

stavebnej parcely, určenej na stavbu rodinného domu v k. ú. P., v lokalite „P."

2

č. parcely X., vedenú ako orná pôda o výmere 713 m, zapísanú v liste vlastníctva

(LV) č. X. do termínu 31. mája 2003, pričom prevzala od objednávateľa RNDr. J. K.

v hotovosti sumu 100 000 Sk, ako zálohu na kúpnu cenu obstarávanej stavebnej

parcely na stavbu rodinného domu, v stanovenom termíne a ani do dnešného dňa

kúpu stavebného pozemku nezabezpečila a ani napriek odstúpeniu od zmluvy R.

a MUDr. J. K. im zálohu nevrátila, čím spôsobila RNDr. J. K. a MUDr. J. K. škodu

vo výške 100 000 Sk.

Za to bola obvinená Mgr. I. S. odsúdená podľa § 248 ods. 2 Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon je bol podľa § 58

ods. 1, písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. odložený na skúšobnú dobu v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov. Podľa bola odsúdenej uložená

povinnosť nahradiť RNDr. J. K. a MUDr. J. K. škodu vo výške 100 000 Sk a podľa

boli poškodení RNDr. J. K. a MUDr. J. K. so zvyškom nároku

na náhradu škody odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podala obvinená Mgr. I. S. odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. augusta 2006, sp. zn.

, bolo odvolanie obvinenej Mgr. I. S. proti rozsudku Okresného súdu

v Banskej Bystrici z 21. apríla 2006, sp. zn. , podľa

zamietnuté.

V zmysle alinea cc/ rozsudok je právoplatný,

a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané odvolanie

bolo zamietnuté.

Rozsudok okresného súdu sa v dôsledku uvedeného stal právoplatným

zamietnutím odvolania obvinenej Mgr. I. S. uznesením krajského súdu.

Okresný súd v Banskej Bystrici predložil 23. januára 2008 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci dovolanie, podané prostredníctvom

obhajcu obvinenej Mgr. I. S. - JUDr. M. K. proti uvedenému uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa

26. novembra 2007. Dovolateľka s poukazom na dôkaznú situáciu vo veci vyslovila

názor, že napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj odsudzujúci rozsudok

Okresného súdu v Banskej Bystrici boli založené na nesprávnom právnom posúdení

skutku, preto považuje za naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1, písm. i/

( v znení neskorších predpisov).

V odôvodnení uviedla, že od vznesenia obvinenia do právoplatného

rozhodnutia v uvedenej trestnej veci uvádzala, že sa z trestného činu sprenevery

podľa ustanovenia 248 ods. 1, 2 , z ktorého bola uznaná za vinnú,

necíti byt‘ vinná.

S poukazom na skutkový základ obvinenia, ktorý spočíva v tom, „že dňa

16. mája 2003 vystupujúc ako konateľka spoločnosti M. v úmysle získať pre seba

neoprávnený majetkový prospech uzatvorila Zmluvu o obstaraní veci s R.

a MUDr. J. K. na zabezpečenie kúpy stavebnej parcely, určenej na stavbu rodinného

domu v k. ú. P. do termínu 31. mája 2003 za týmto účelom prevzala

od objednávateľa RNDr. J. K. sumu 100 000 Sk ako zálohu, ale do dnešného dňa mu

kúpu predmetného pozemku nezabezpečila a napriek odstúpeniu objednávateľov

od zmluvy zálohu im nevrátila, čím im spôsobila škodu vo výške 100 000 Sk, tvrdila,

že uvedené konanie nie je trestným činom.

Podľa názoru obvinenej Mgr. I. S., napadnuté rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu veci.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že z trestného činu

mala byť usvedčená výpoveďou poškodených a svedkov Ing. Ľ. M., J. K.,

MUDr. E. F., Ing. F. T., P. T. a znaleckým posudkom Ing. Naňovej.

Ďalej vykonaným dokazovaním malo byť preukázané, že jej konaním boli

naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa

, ) nakoľko si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola

zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu nie malú, pričom takéto konanie

je protiprávne a spoločensky nebezpečné.

V trestnom konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku bolo vykonané

dokazovanie v rozsahu podľa návrhov strán a bol zistený skutkový stav veci.

Vo svojom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici

namietala, že výsledky dokazovania súdom prvého stupňa neboli správne a v súlade

s vyhodnotené, v dôsledku čoho súd bez primeraných dôvodov

vyplývajúcich z dokazovania skutok, ktorý je predmetom obžaloby právne kvalifikoval

ako trestný či sprenevery podľa ustanovenia , ) .

Z doslovného znenia skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa

ustanovenia vyplýva, že tohto

trestného činu sa dopustí ten, kto si „prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená

a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú."

Je pravdou, že nikdy nepopierala, že 16. mája 2003 ako konateľka spoločnosti

M., IČO : X., uzatvorila s poškodenými Zmluvu o obstaraní veci a pri podpise zmluvy

prevzala v mene spoločnosti M. od poškodených zálohu vo výške 100 000 Sk.

Na vykonanie uvedeného právneho úkonu za právnickú osobu mala legitímne

oprávnenie, ktoré jej vyplývalo z funkcie konateľa spoločnosti. Ako konateľka

spoločnosti je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici

v oddiele: S., vložka č. X. od 22. apríla 2003 a spôsob konania za spoločnosť M. je

zapísaný v obchodnom registri tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú

konatelia, každý samostatne. Za túto spoločnosť teda v čase uzavretia zmluvy

(16. mája 2003) bola oprávnená konať a podpisovať v plnom rozsahu samostatne.

Na vysvetlenie motívov jej konania uviedla, že konala za spoločnosť, ktorá

prevzala výsledky jej dovtedajšej činnosti v súvislosti s inžinierskou prípravou

výstavby rodinných domov v lokalite „P." v Banskej Bystrici a jej zámerom bolo

plánovanú stavebnú akciu v mene spoločnosti M. vrátane výstavby inžinierskych sietí

realizovať. Sama ako fyzická osoba nemala oprávnenie na podnikanie v predmete

činnosti stavebníctvo, avšak toto oprávnenie mala spoločnosť M., a v obchodnom

registri zapísané mimo iných inžiniersku činnosť v stavebníctve, sprostredkovateľskú

a obchodnú činnosť v stavebníctve, ako aj uskutočňovanie pozemných stavieb a ich

zmien, stavebných úprav a udržiavacích prác. Z uvedených dôvodov sa stala aj

spoločníkom tejto spoločnosti.

Opakovane uviedla, že zmluvu o obstaraní veci všetci účastníci uzavreli

dobrovoľne, slobodne a vážne. Zmyslom tejto zmluvy bolo obstaranie príležitosti

na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k stavebnému pozemku.

Spoločnosť nebola schopná splniť záväzky z tejto zmluvy vyplývajúce, pričom

dôvody uviedla v odvolaní proti odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa.

Jednalo sa o objektívne dôvody, ktoré nebolo možné ani pri vynaložení

všetkého úsilia z jej strany ovplyvniť.

Zmluvu v žiadnom prípade neuzatvárala s úmyslom prisvojiť si cudziu

vec - peniaze, ktoré som ako zálohu na zaplatenie kúpnej ceny prevzala.

Pred uzatvorením zmluvy s poškodenými viedla rokovania o jej jednotlivých

ustanoveniach. Z prejavov vôle poškodených nevyplývali pre prijímateľa peňažnej

zálohy - spoločnosť M. žiadne obmedzenia, resp. zákaz s peniazmi disponovať.

Vychádzajúc z okolností v čase uzavretia predmetnej zmluvy v záujme poškodených

bolo, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k stavebnému

pozemku a bola zaplatená kúpna cena za tento pozemok v plnej výške.

V uvedenej situácii nie je možné považovať zaplatené peniaze za cudziu vec

pre účely právnej kvalifikácie môjho skutku, v ktorom súdy oboch stupňov vidia

trestný čin sprenevery.

Trestný čin sprenevery podľa ustanovenia

č. je trestným činom úmyselným a podľa ustanovenia Trestného

zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem

chránený týmto zákonom, alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,

a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Z rozsudku prvostupňového súdu nijako nevyplýva, akými úvahami sa sám

spravoval, keď dospel k záveru, že moja vina bola preukázaná a z akých skutočností

má byť preukázaný môj úmysel prisvojiť si cudziu vec.

Z odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov vyplýva, že za jednu z rozhodujúcich

usvedčujúcich okolností považovali skutočnosť, že zmluva ktorú uzatvorila

s poškodenými nebola predmetom účtovnej ani obchodnej evidencie spoločnosti

a že suma 100 000 Sk nie je evidovaná v účtovných dokladoch spoločnosti

ako príjem. Preto bolo konštatované, že keď peniaze „nešli na účet spoločnosti,

ani do pokladne tejto spoločnosti", tieto použila pre svoju vlastnú potrebu.

Uvedené konštatovanie však nezodpovedá skutkovým zisteniam

prvostupňového súdu, nakoľko bolo preukázané, že zmienená zmluva bola platne

uzavretá, ktorú skutočnosť potvrdili samotní poškodení, že v rozhodujúcom čase

spoločnosť zaplatila svoje záväzky v sume najmenej 130 000 Sk napriek tomu,

že žiadnymi inými prostriedkami ako predmetnou zálohou v sume 100 000 Sk

a hotovosťou vo výške 30 000 Sk, ktoré spoločnosti poskytla ja, nedisponovala.

Z predložených účtovných dokladov a výpovedí svedkov bolo bez pochýb

preukázané, že spoločnosť M. zaplatila za vypracovaný geometrický plán,

vypracovaný polohopis a výškopis, za znalecký posudok o cene nehnuteľností a iné,

o čom vypovedali vypočutí svedkovia Ing. F. T., P. T., Ing. U., ktorí potvrdili,

že spoločnosť im za vykonané práce zaplatila.

O uvedených úhradách sa z dôvodov, ktoré nemohla ovplyvniť, nevykonali

zákonom predpísané zápisy v účtovnej evidencii spoločnosti, čo však neznamená,

že tieto úhrady neboli realizované.

V danej dôkaznej situácii je podľa obvinenej celkom neodôvodnené

konštatovanie, že tie isté peniaze, resp. ich ekvivalent použila pre svoju vlastnú

potrebu.

Súdy tieto okolnosti nijako nezvážili a rozhodujúce logické súvislosti celkom

prehliadli.

Právne posúdenie zisteného skutku má evidentné vady, ktoré spočívajú v jeho

neodôvodnenej právnej kvalifikácii ako trestného činu sprenevery.

V podaniach, ktoré za účelom svojej obrany proti obžalobe doručila súdu

poukazovala na citáciu , dôvodovej správy, resp. judikatúru

k ustanoveniu , z ktorej vybrala :

Podľa 1, 2 kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola

zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potrestá sa odňatím

slobody až na 2 (dva) roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo

prepadnutím veci, odňatím slobody na šesť mesiacov až 3 (tri) roky alebo zákazom

činnosti alebo peňažným trestom sa páchateľ potretá, ak spôsobí činom uvedeným

v odseku 1 nie malú škodu.

Podľa pre trestnosť činu treba úmyselné

zavinenie, ak neustanovuje zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti.

Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu

sprenevery podľa ustanovenia , zákon vyžaduje úmyselné

konanie páchateľa spočívajúce v prisvojení si cudzej veci na škodu inej osoby.

Objektom tohto trestného činu sú vlastnícke vzťahy a jeho predmetom musí

byť cudzia zverená vec odovzdaná páchateľovi inou osobou so záväzkom nakladať

s ňou podľa vôle oprávneného napr. pôžička určitej veci, úschova, záloh, opatrovanie

veci a pod. Ak bola vec odovzdaná s tým, aby sa s ňou ľubovoľne nakladalo

len so záväzkom vrátiť rovnaké množstvo toho istého druhu (napr. peniaze) nejde

o vec zverenú.

Objektívna stránka trestného činu sprenevery spočíva v tom, že páchateľ

si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, teda nakladá s ňou natrvalo

ako s vlastnou.

Peniaze sú z hľadiska uvedených kritérií vecou druhovo zameniteľnou a pokiaľ

nastanú také okolnosti, je ten ktorý peniaze prijal povinný vrátiť vec rovnakého druhu

a množstva. Oprávnenie nakladať s vecou je pritom natoľko široké, že zahŕňa

možnosť túto vec i spotrebovať.

Trestný čin sprenevery je trestným činom úmyselným, kde zákon

pre naplnenie znakov jeho skutkovej podstaty vyžaduje vnútorný intelektový a vôľový

vzťah páchateľa k následkom činu, teda že páchateľ chcel spôsobom uvedeným

v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel,

že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,

že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Z hľadiska uvedených kritérií zákona, konanie obvinenej Mgr. I. S. nie je

možné považovať za trestné, pričom k jej odsúdeniu pre trestný čin sprenevery došlo

len z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia skutku, ktorý je predmetom

obžaloby.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhla, aby dovolací súd vyslovil podľa

ustanovenia ( v znení

neskorších predpisov) rozsudkom porušenie zákona a podľa § 386 ods. 2 Trestného

poriadku ( v znení neskorších predpisov) zrušil rozsudok

odvolacieho súdu z 2. augusta 2006, ako aj rozsudok prvostupňového

súdu , z 21. apríla 2006 vo výroku o vine, treste a vo výroku

o povinnosti nahradiť škodu.

Po zrušení uvedených rozsudkov navrhla, aby dovolací súd podľa § 388

ods. 1 ( v znení neskorších predpisov)

prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Okresný súd v Banskej Bystrici 28. januára 2008 predložil dovolaciemu súdu

aj vyjadrenie Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici k podanému dovolaniu podľa

( v znení neskorších predpisov).

Z tohto vyjadrenia vyplynulo, že podľa obvinenej právne posúdenie zisteného

skutku ako trestný čin sprenevery je neodôvodnené. Navrhla, aby dovolací súd zrušil

rozhodnutie odvolacieho súdu a rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine,

treste a vo výroku o povinnosti nahradiť škodu a prikázal vec znovu prerokovať

a rozhodnúť.

V uvedenom prípade nie sú podľa okresného prokurátora splnené dôvody

dovolania v zmysle ( v znení neskorších

predpisov). Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Banskej Bystrici správne

vyhodnotili vykonané dôkazy. Ich rozhodnutia sú zákonné. Dokazovaním bolo

preukázané, že Mgr. I. S. skutočne prevzala od poškodených sumu

100 000 Sk. Predmetné peniaze nešli na účet spoločnosti. Zmluvu, ktorú uzatvorila

Mgr. S. s RNDr. K. a MUDr. K., nebola predmetom účtovnej ani obchodnej evidencie

tejto spoločnosti a nebola evidovaná v účtovných dokladoch tejto spoločnosti ako

príjem. Uvedená skutočnosť je zrejmá zo zabezpečených dôkazov, vrátane

vykonaného znaleckého dokazovania. Z trestnej činnosti je Mgr. I. S. usvedčená

výpoveďou poškodených RNDr. K., MUDr. J. K. a Ing. Ľ. M..

S poukazom na vyššie uvedené, keďže nie sú splnené dôvody dovolania

v zmysle ( v znení neskorších predpisov),

dovolanie navrhol podľa ( v znení

neskorších predpisov) odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381

( v znení neskorších predpisov) prerokoval dovolanie

podané obhajcom obvinenej Mgr. I. S. - JUDr. M. K. a zistil, že nie je dôvodné.

Podľa , ( v znení

neskorších predpisov) dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia (zákon

č. v znení neskorších predpisov) a z inštitútu dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade

dvoj inštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom,

ako ho zistil súd prvého a druhého stupňa. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať

spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré

sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným

rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených

procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie

jednotlivých dovolacích dôvodov podľa ods. písm. a/ až písm. l/ (zákon

č. v znení neskorších predpisov), resp. aj z ustanovenia

( v znení neskorších predpisov). Tento mimoriadny

opravný prostriedok neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy

prvého a druhého stupňa. Svedčí tomu aj dikcia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/

( v znení neskorších predpisov), podľa ktorého

dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť. Podľa ( v znení

neskorších predpisov) dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmanie všetkých

rozhodnutí súdu druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd

nemôže skúmať už aj z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku uvedeného

iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením

vykonaných dôkazov nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.

i/ ( v znení neskorších predpisov).

Naznačený dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave

právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom

posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom

dôsledku z toho vyplýva, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1

písm. i/ ( v znení neskorších predpisov) nie je možné

domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu, zistenému súdmi nižších súdov. Skutkový stav je v rámci rozhodovania

o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa

( v znení neskorších predpisov), hodnotený len z toho

hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne

posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

ani skúmať ani meniť.

Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera

existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa (zákon

č. v znení neskorších predpisov). Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody

dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho a jeho podstatou sú námietky správnosti skutkových zistení alebo

hodnotenia dôkazov súdmi nižšieho stupňa, I. o dovolanie, ktoré je potrebné

odmietnuť podľa ( v znení neskorších

predpisov).

V posudzovanej veci je z dôvodov dovolania zrejmé, že obvinená

Mgr. I. S. namieta spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa vyhodnotili v jej

neprospech vykonané dôkazy a tiež ako posúdili skutok, ktorého

sa dopustila. Skutok tak, ako bol zistený Okresným súdom v Banskej Bystrici

a aj Krajským súdom v Banskej Bystrici je pre najvyšší súd záväzný a právne

posúdenie skutku krajským súdom je potom správne a v súlade so zákonom.

Súdy oboch stupňov vecne správne a argumentačne výstižne poukázali

aj na dôvody, ktoré viedli k potrebe posúdiť zistené konanie obvinenej Mgr. I. S..

Existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa

( v znení neskorších predpisov) obvinená vidí zjavne

v skutkových zisteniach prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré považuje

za nesprávne v dôsledku podľa jeho názoru chybného hodnotenia vykonaných

dôkazov.

Z uvedeného v konečnom dôsledku vyplýva, že rozhodnutie napadnuté

dovolaním nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení, pretože skutok, tak ako bol súdmi oboch

stupňov zistený, vykazuje znaky už uvedeného trestného činu sprenevery podľa

§ 248 ods. 1, 2 Tr. zák., z ktorého bola obvinená Mgr. I. S. uznaná

za vinnú. Preto ňou uvádzaný dovolací dôvod podľa

( v znení neskorších predpisov) nie je daný.

Na dôvažok, avšak takmer nadbytočne Najvyšší súd Slovenskej republiky

v zhode so závermi okresného i krajského súdu uvádza, že práve prevzatie sumy

100 000 Sk od objednávateľov manželov K. a ich použitie obvinenou

Mgr. I. S. v rozpore s ich vôľou na iný účel než bolo v zmluve o obstaraní dohodnuté

(bez ohľadu na to, na čo boli použité), je trestným činom sprenevery podľa § 248

ods. 1, 2 Tr. zák. Rovnako prijatie peňazí obvinenou v postavení konateľky

nespôsobuje beztrestnosť jej konania, pretože prijatie peňazí či už v mene právnickej

alebo fyzickej osoby nezbavuje ju povinnosti splniť prijatý záväzok a teda použiť

peniaze v súlade s účelom, pre ktorý boli poskytnuté a prijaté. Na trestnú

zodpovednosť a kvalifikáciu konania také postavenie bez ďalších okolností nemá

vplyv, iba, ak by išlo o predstieranie takého postavenia, čo nie je prerokúvaný prípad.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, keďže dovolací dôvod podľa

( v znení neskorších predpisov)

v posudzovanej veci nie je daný, najvyšší súd dovolanie obvinenej

Mgr. I. S. podľa ( v znení neskorších

predpisov) odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Štefan M i c h á l i k , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: