Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/80/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobcu: M. C., bývajúci v B., občan Slovenskej republiky, v dovolacom konaní

zastúpený JUDr. P. K., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., proti žalovaným:

1/ Slovenská republika – Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, B.

a 2/ P. A., bývajúca v B., občianka Slovenskej republiky, o náhradu škody

321 800,- Sk spolu s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 12. decembra 2006 sp.zn. a rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica z 23. augusta 2006 č.k. -254, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 23. augusta 2006

č.k. -254 z a s t a v u j e .

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2006

sp.zn. , ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený vo vzťahu

k žalovanej 2/ a bolo rozhodnuté o trovách konania, o d m i e t a .

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2006

sp.zn. , ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba bola

vo zvyšku zamietnutá, z a m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zmenenou v priebehu konania domáhal, aby súd uložil žalovaným

povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 321 800,- Sk spolu s úrokom z omeškania.

Splnenia povinnosti sa domáhal z titulu náhrady škody; proti žalovanej 1/ podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom a proti žalovanej 2/ podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka o predchádzaní škodám a o všeobecnej zodpovednosti, v spojení s ustanovením

Okresný súd Banská Bystrica (súd prvého stupňa), po zrušení jeho predchádzajúceho

rozsudku odvolacím súdom, medzirozsudkom („medzitýmnym rozsudkom“) z 12. novembra

2004 č.k. -134 rozhodol tak, že: „Žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú za škodu

žalobcovi v rozsahu jednej polovice všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetu darovacej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade č. X. ku dňu právoplatnosti

rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní , t.j. k 11. 08. 2003, v pomere žalovaný

v 1/ rade 50 % a žalovaná v 2/ rade 50 %. Nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade

je premlčaný.“

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) rozsudkom z 22. marca 2005 sp.zn.

medzirozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu

nadobudol právoplatnosť 4. apríla 2005.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (dovolací súd) uznesením z 13. októbra 2005 sp.zn.

dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

medzirozsudok súdu prvého stupňa, odmietol.

Súd prvého stupňa, po doplnení dokazovania posudkom znalca z odboru stavebníctva,

odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, rozsudkom z 23. augusta 2006 č.k. -254

uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní 142 500,- Sk s 13 %-ným

úrokom z omeškania od 10. septembra 2003 do zaplatenia; žalobu proti nej v prevyšujúcej

časti zamietol. Zamietol aj žalobu proti žalovanej 2/. O trovách konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súd prvého stupňa, vychádzajúc zo

zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a zo svojho medzirozsudku, dospel k záveru, že

žalobcovi patrí náhrada škody v jednej polovici hodnoty daru, pričom spoluzavinenie

žalovaných na vzniku škody je 50 %-né. Žalobcovi tak patrí náhrada vo výške jednej štvrtiny

z hodnoty nehnuteľnosti ustálenej znalcom v sume 570 000,- Sk. V takom istom rozsahu by

patrilo žalobcovi právo na náhradu škody proti žalovanej 2/, ktorá ale úspešne uplatnila

námietku premlčania.

Odvolací súd, konajúci o odvolaní účastníkov, rozsudkom z 12. decembra 2006 sp.zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žalovanej 1/ uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi 142 500,- Sk spolu s príslušenstvom tak, že žalovanej 1/ uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní 80 450,- Sk s 13 %-ným úrokom z omeškania od

10. septembra 2003 do zaplatenia; žalobu proti žalovanej 1/ vo zvyšku zamietol. Rozsudok

súdu prvého stupňa v častiach, ktorými bola žaloba proti žalovanej 2/ zamietnutá a bolo

rozhodnuté o trovách konania, potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolací súd vychádzal z toho, že o miere

účasti žalovaných na vzniknutej škode a o tom, že právo žalobcu proti žalovanej 2/ sa

premlčalo, bolo rozhodnuté právoplatným medzirozsudkom súdu prvého stupňa. Súd prvého

stupňa preto správne zamietol žalobu proti žalovanej 2/. Pochybil však pri určení rozsahu

náhrady škody žalovanou 1/, keď vychádzal z hodnoty veci určenej znalcom (570 000,- Sk);

sám žalobca považoval za predmet sporu iba sumu 312 800,- Sk. Žalovaná 1/ je preto povinná

zaplatiť z titulu náhrady škody jednu štvrtinu hodnoty predmetu zmluvy, teda 80 450,- Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie.

Uviedol, že „v číselnom vyjadrení sa dovolaním napáda len tá časť uplatneného nároku, ktorá

nebola priznaná pozmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu a predstavuje rozdiel medzi

sumou 312 800,- Sk a sumou 80 450,- Sk, čo je 241 350,- Sk vrátane príslušenstva

predstavujúceho 13 % úrok z omeškania od 10. 9. 2003 do zaplatenia. Pokiaľ by aj hodnota

spôsobenej škody presahovala výšku uplatneného nároku, dovolateľ uplatňuje len toľko

koľko uplatnil v žalobnom návrhu – 321 800,- Sk.“ Žalobca žiadal dovolaním aj o „revíziu“

časti „uznesenia“ odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o trovách

jeho právneho zastúpenia. Uviedol, že jeho dovolanie je prípustné podľa a

je odôvodnené dovolacími dôvodmi podľa a Navrhol rozsudky

súdov nižších stupňov zrušiť a prikázať im vo veci opätovne konať a rozhodnúť v duchu

žalobného návrhu na priznanie náhrady škody v sume 321 800,- Sk s príslušenstvom, za ktorú

zodpovedajú žalované solidárne. Podľa žalobcu iná vada konania spočíva v tom, že odvolací

súd nevykonal zákonným spôsobom dokazovanie, na základe ktorého by bol oprávnený

zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vychádzal tak z iného skutkového základu než

vychádzal súd prvého stupňa, a to najmä v otázke výšky vzniknutej škody, čím nerešpektoval

zásadu dvojinštančnosti civilného konania. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na nutnosť rešpektovať právoplatný medzirozsudok, „neurobil tak

v plnom obsahovom význame uvedeného výroku, ale len čiastočne, jednostranne a bez

akéhokoľvek logického zdôvodnenia.“ Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, odvolací súd bol

viazaný medzirozsudkom aj v časti, v ktorej „rámcove odkazoval“ na výšku spôsobenej

škody, t.j. v rozsahu polovice všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetu darovacej zmluvy.

Pokiaľ sa teda odvolací súd cítil byť viazaný právoplatným medzirozsudkom, nevysvetlil,

prečo potom zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade škody. „Z uvedeného dôvodu

vykazuje úvaha odvolacieho súdu smerujúca k pozmeňujúcemu výroku znaky vnútornej

protirečivosti a zmätočnosti“. Žalobca v ďalších častiach svojho dovolania podrobne uviedol

dôvody, z ktorých mal za to, že sú „procesnoprávne neprijateľné“ výroky medzirozsudku

o premlčaní práva voči žalovanej 2/ a o delenej zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/. Uviedol, že

vyslovenie premlčania práva v medzirozsudku sa javí nadbytočným a nevhodným, pretože

premlčanie má za následok zamietnutie žaloby a je o ňom možné rozhodnúť len v konečnom

rozhodnutí. Podľa žalobcu nie je opodstatnený ani záver v medzirozsudku o delenej

zodpovednosti žalovaných, pretože ten neopodstatnene vychádza iba z akceptácie vznesenej

námietky premlčania práva a neprihliada „na ďalšie potrebné a zákonné dôvody“.

Nesprávneho právneho posúdenia veci sa súdy dopustili aj pri špecifikácii spôsobenej škody,

keď za škodu, v rozpore so skutočnosťou, považovali iba hodnotu jednej polovice

spoluvlastníckeho podielu pôvodne v celosti nadobudnutej nehnuteľnosti.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach

proti rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas na tento procesný úkon oprávnenou osobou (§ 240 ods. 1

), prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru,

že o časti dovolania žalobcu smerujúcej proti rozsudku súdu prvého stupňa nemôže konať

a rozhodnúť a že jeho dovolanie v ďalších častiach smeruje proti takým častiam rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým zákon dovolanie nepripúšťa, resp. ktoré sú správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či vôbec môže konať

o mimoriadnom opravnom prostriedku žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa

z 23. augusta 2006 č.k. -254, ktoré v dovolaní tiež výslovne napáda. Dospel

k záveru, že konanie o jeho dovolaní treba v tejto časti zastaviť podľa

v spojení s

Podľa ustanovenia účastník konania môže dovolaním napadnúť iba

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje

o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa

( ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom

dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy,

ak by konanie okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanovení § 237

písm. a/ až g/

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky

súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho

proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie

veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania, ktoré musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (

v spojení s ).

Z týchto dôvodov o dovolaní žalobcu v časti týkajúcej sa rozsudku súdu prvého stupňa

rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalobcom napadnutý rozsudok vo veci samej v časti týkajúcej sa žalovanej 2/

nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania

a nepredchádza mu ani rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd v tejto časti len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde

o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad

nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Také vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu v časti

smerujúcej proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa vo vzťahu k žalovanej 2/ treba odmietnuť podľa

v spojení s

Pokiaľ žalobca v dovolaní uviedol, že vyslovenie premlčania práva proti žalovanej 2/

v medzirozsudku sa javí nadbytočným a nevhodným, pretože premlčanie má za následok

zamietnutie žaloby a je o ňom možné rozhodnúť len v konečnom rozhodnutí a že nie je

opodstatnený ani záver prezentovaný v medzirozsudku o delenej zodpovednosti žalovaných,

treba uviesť, že ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo

len o jej základe. Rozsudok, ktorý rieši iba otázku základu nároku a ponecháva pritom

otázku rozsahu nároku ďalšiemu rozsudku, sa nazýva medzirozsudkom (v súdnej praxi

„medzitýmnym rozsudkom“). Predpokladom použitia medzirozsudku je deliteľnosť predmetu

konania na dve zložky; podľa základu a výšky. Pri žalobách zo zodpovednostných nárokov je

potrebné základom prejednávanej veci rozumieť vyriešenie otázky zodpovednosti žalovaného,

vrátane otázky spoluzavinenia žalobcu (ak prichádza do úvahy), prípadne aj ďalšieho

žalovaného na vzniku škody, aby tak po právoplatnosti medzirozsudku zostala na vyriešenie

len otázka výšky nároku poškodeného zodpovedajúca miere zistenej zodpovednosti (Zborník

IV, str. 747). Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzirozsudkom,

treba teda spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku,

ktoré musí posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Tak je to napríklad

vtedy, keď súd na podklade žaloby o náhradu škody posúdi, či ku škode došlo, či žalovaný

škodu spôsobil a či za ňu zodpovedá, či škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného,

prípadne či nárok nie je premlčaný (ak bola vznesená námietka premlčania) alebo či

nezanikol.

Medzirozsudkom súdu prvého stupňa, potvrdeným odvolacím súdom, bolo rozhodnuté

tak, že: „Žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú za škodu žalobcovi v rozsahu jednej polovice

všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetu darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom

a žalovanou v 2/ rade č. X. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní

, t.j. k 11. 08. 2003, v pomere žalovaný v 1/ rade 50 % a žalovaná v 2/ rade 50 %.

Nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade je premlčaný.“ Medzirozsudok nadobudol

právoplatnosť a dosiaľ nebol zrušený príslušným orgánom; dovolací súd odmietol dovolanie

žalobcu proti nemu.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.

Nadobudnutím právoplatnosti súdne rozhodnutie získava vlastnosť, ktorá spočíva v tom,

že rozhodnutie (okrem niektorých zákonom ustanovených výnimiek) sa stáva nezmeniteľným

a záväzným pre účastníkov, štát, orgány verejnej moci, právnické osoby a fyzické osoby.

Právoplatnosťou nadobúda súdne rozhodnutie vlastnosť bez ktorej by sa nedali vyriešiť

spory ani ostatné právne veci. Súdnemu riešeniu by chýbalo určenie okamihu, v ktorom štát

(súdne a nesúdne orgány) považuje vec za rozhodnutú s účinkami, ktoré zamedzia vývoju

ďalšieho sporu v tej istej veci alebo zabránia v právnej neistote v právnych vzťahoch,

v ktorých vývoj vyžaduje súdne rozhodnutie.

Všetky uvedené vlastnosti právoplatného rozsudku sa v plnej miere vzťahujú aj

na medzirozsudok, ktorým bola v danej veci ustálená delená zodpovednosť žalovaných za

vzniknutú škodu s tým, že právo žalobcu proti žalovanej 2/ sa premlčalo.

Vzhľadom na uvedené, akékoľvek úvahy žalobcu o „procesnoprávnej neprijateľnosti“

výroku medzirozsudku o premlčaní práva voči žalovanej 2/ a o delenej zodpovednosti

žalovaných 1/ a 2/ pre ďalšie konanie sú bez právneho významu.

Pokiaľ ide o časť rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania, prípustnosť

dovolania proti tejto časti rozsudku treba posudzovať podľa , a nie podľa

Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle , a to

aj v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade totiž nezmení

rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti

dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie ale

výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Z uvedených dôvodov bolo podľa v spojení s

odmietnuté dovolanie žalobcu aj v časti napádajúcej výrok odvolacieho súdu o trovách

konania.

Žalobca napadol dovolaním aj výrok odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa v časti týkajúcej sa vzťahu žalobcu a žalovanej 1/. Dovolanie žalobcu v časti

napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa tak, že žaloba bola vo zvyšku zamietnutá, je síce prípustné ( ), nie je

však dôvodné. Napadnutá časť rozhodnutia odvolacieho súdu je totiž vecne správna.

Ako už bolo vyššie uvedené, právoplatným medzirozsudkom súdu nižšieho stupňa

z 12. novembra 2004 č.k. -134 bola v danej veci už ustálená delená

zodpovednosť žalovaných za polovicu vzniknutej škody s tým, že právo žalobcu proti

žalovanej 2/ sa premlčalo. Rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa žalobcu

a žalovanej 1/ striktne vychádza z uvedeného právoplatného medzirozsudku a z rozsahu

náhrady škody žiadanej žalobcom. Žalobu z 12. augusta 2003, ktorou sa domáhal zaplatenia

321 800,- Sk v priebehu konania nezmenil (podaním z 2. júna 2004 navrhol, aby do konania

pristúpila žalovaná 2/). Žalobu, pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, nezmenil ani po vykonaní

dokazovania znalcom na ustálenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností.

Na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom 23. augusta 2006 zástupca žalobcu iba uviedol,

že „my vo vzťahu ku žalovanej istine trváme na návrhu s tým, že súhlasíme so závermi

znaleckého posudku a sme si vedomí toho, aj v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu,

že máme nárok na náhradu škody, ktorá predstavuje de facto polovicu z polovice celej

nehnuteľnosti, to znamená v rozsahu 285 000,- Sk“.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Platí teda, že súd je viazaný

žalobou; nemôže preto žalobcovi priznať viac než požadoval v žalobnom petite a žalovanému

nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore

s ustanovením a nasl.

Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než

čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi účastníkmi.

Pre rozhodnutie súdu o plnení vo väčšom rozsahu než o aké bolo žiadané v žalobe

nepostačovalo, že v medzirozsudku bol ustálený podiel a miera zodpovednosti žalovaných

v rozsahu jednej polovice „všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetu darovacej zmluvy“.

K tomu, aby súd mohol v ďalšom konať a rozhodnúť o náhrade škody vo väčšom rozsahu

musel tu byť dispozitívny úkon žalobcu schválený súdom. K tomu v priebehu konania

nedošlo. Naostatok žalobca i v dovolaní uviedol, že „v číselnom vyjadrení sa dovolaním

napáda tá časť uplatneného nároku, ktorá nebola priznaná pozmeňujúcim rozsudkom

odvolacieho súdu a predstavuje rozdiel medzi sumou 321 800,- Sk a sumou 80 450,- Sk,

čo je 241 350,- Sk vrátane príslušenstva“.

Ak teda odvolací súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

že žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 80 450,- Sk [321 800,- Sk : 2 = 160 900,-

Sk (t.j. polovica hodnoty predmetu daru), 160 900,- Sk : 2 = 80 450,- Sk (t.j. delená

zodpovednosť žalovaných s tým, že právo proti žalovanej je premlčané)] rozhodol podľa

žaloby a právoplatného medzirozsudku z 12. novembra 2004 č.k. -134.

Napravil tak pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý v rozpore s tým rozhodol o povinnosti

zaplatiť časť škody určenej vo všeobecnej hodnote nehnuteľnosti bez toho, že by tu bol

dospozitívny úkon žalobcu o zmene žaloby a rozhodnutie súdu o jej pripustení, čím zaťažil

svoje konanie inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ žalobca v dovolaní tvrdí, že mu bola odňatá reálna a efektívna možnosť skutkovo

a právne argumentovať ohľadne nového právneho názoru odvolacieho súdu o výške škody

a teda, že zmena v právnom názore mala byť dôvodom kasačného rozhodnutia odvolacieho

súdu, robí tak bezdôvodne.

Kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu má zabezpečiť účastníkom možnosť v súvislosti

so zmenou právneho názoru na vec vyjadriť sa k právnej stránke a k dokazovaniu podľa

stanovenia , prípadne v súvislosti s touto zmenou predložiť súdu nové

dôkazy. V danej veci ale nejde o takú zmenu v právnom posúdení veci odvolacím súdom,

ktorá mala mať za následok zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie

konanie. K tomu, aby odvolací súd dospel k ním prezentovanému záveru o výške škody,

nepotreboval vykonanie ďalšieho dokazovania; pre svoj postup mal oporu v dôkazoch už

vykonaných súdom prvého stupňa a v jeho medzirozsudku. Svoje rozhodnutie odvolací súd

tak neoprel o nové skutkové zistenia, ku ktorému by sa účastníci mohli vyjadriť podľa

ustanovenia V napadnutom rozhodnutí tak nešlo o rozhodnutie, ktoré by

viedlo k porušeniu procesných práv žalovaného skutkovo argumentovať, prípadne navrhnúť

dôkazy a ktoré by bolo prekvapujúce.

Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalobcu i v jeho prípustnej časti bezdôvodne vytýkalo

odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie nie je správne. Keďže dovolací súd nezistil ani vady

konania podľa , ani iné (v neuvedené) vady, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok v tejto časti

rozsudkom zamietol ( časť vety pred bodkočiarkou ).

Úspešným žalovaným vzniklo síce právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 4, § 224

ods. 1 a ). Dovolací súd napriek tomu náhradu trov dovolacieho konania

im nepriznal, pretože im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za spravnost vzhotovenia: