Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/213/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. V. Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza, v právnej

veci navrhovateľov 1/ P. V., bývajúceho v Z., 2/ M. V., bývajúcej v Z., zastúpených JUDr. P.

K., advokátom v N., proti odporcom 1/ J. B., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. R. S.

CSc., advokátom, Advokátska kancelária S. k.s., so sídlom v B., 2/ M. B., bývajúcemu v Z.,

3/ A. H., bývajúcej v T., 4/ V. B., bývajúcemu v Z., 5/ B. S. bývajúcej v T., 6/ K. Z.,

bývajúcemu v Z., 7/ M. V., bývajúcej v Ž., 8/ A. Z., bývajúcej v T., 9/ A. K., bývajúcemu

v H., 10/ R. K., bývajúcemu v L., 11/ maloletej H. B., narodenej X., bývajúcej v H., 12/

maloletej A. B., narodenej X., bývajúcej v H., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktorá vec je vedená na Okresnom súde v Nitre pod sp.zn. ,

o dovolaní odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre 28. februára 2005, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 28. februára

2005, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nitre rozsudkom z 27. januára 1999 č.k. -19 určil, že

navrhovatelia 1/, 2/ sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,

nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z. M., tak ako sú uvedené vo výkaze výmer

2

geometrického plánu č. X. ako parc.č. X. – vinica vo výmere 1391 ma parc.č. X. –

2

zastavaná plocha (iná stavba) vo výmere 14 m, pričom geometrický plán tvorí neoddeliteľnú

súčasť rozhodnutia. Odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov

konania v sume 2 130 Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľov.

Krajský súd v Nitre na odvolanie odporcu 1/ uznesením z 28. februára 2005, sp.zn.

, jeho odvolanie odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil

v spojení s , Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že písomné

vyhotovenie napadnutého prvostupňového rozsudku bolo odporcovi 1/ doručované na adresu

bydliska dňa 5.3.2001 a následne dňa 6.3.2001, kedy bola zásielka uložená na pošte. Zásielku

považoval za doručenú tretím dňom od uloženia. Postup súdu prvého stupňa, ktorý doručoval

opätovne rozsudok odporcovi 1/ cestou polície považoval za nesprávny a v rozpore s § 47

ods. 2 Rozsudok bol doručený odporcovi 1/ políciou dňa 28.11.2001. Keďže odporca

podal odvolanie až dňa 10.12.2001 (takmer po 8 mesiacoch od doby, kedy došlo

k náhradnému doručeniu), odvolanie ako oneskorene podané v zmysle § 218 ods. 1 písm.a/

odmietol.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 10. mája 2005 dovolanie

odporca 1/, ktorý ho navrhol zrušiť, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, a vec vrátiť tomuto

súdu na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzoval z toho, že rozhodnutie, proti ktorému

smeruje, bolo vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v Súd mu

odňal možnosť konať tým, že ním včas podané odvolanie odmietol, hoci pre takýto procesný

postup nemal zákonný dôvod. Pri doručovaní rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nebol

dodržaný zákonný postup v zmysle ustanovenia , nakoľko zo zásielky nie je

možné preukázať, že bol upovedomený, že mu doručovateľ príde zásielku opätovne doručiť.

Namietal celé konanie prvostupňového súdu ako zmätočné, keď po údajnej strate súdneho

spisu, bol tento rekonštruovaný tak, že v ňom absentujú podstatné náležitosti, bez ktorých nie

je možné postup prvostupňového súdu preskúmať v odvolacom konaní.

Navrhovatelia 1/, 2/ žiadali dovolanie odporcu 1/ zamietnuť a priznať náhradu trov

dovolacieho konania. Mali za to, že rozsudok súdu prvého stupňa bol odporcovi 1/ riadne

doručený v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky ( ).

Odporcom 1/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania

a preto dovolanie podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo

namietanej ( ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať

len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom

tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa v prípade, že

podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené.

V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal

jednak z ustanovenia , podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť

písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak tak nariadi súd, jednak

z ustanovenia , v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má

doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne

zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po

náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.

Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,

ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka

zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2

, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento

dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ

doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či

táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo

doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase

doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť

preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení

bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania

zdržoval.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej k č.l. 23 spisu zrejmé, že

obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie

bol vykonaný dňa 5.3.2001, opakované doručenie bolo vykonané 6.3.2001 a zásielka bola

uložená na pošte 6.3.2001. Okolnosť, že odporca 1/ sa v mieste doručenia (B., S.č. X.) dňa

5.3.2001 zdržoval, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej

uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia

zdržuje“).

Odporca 1/ v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia

namietal, a preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia odporcu 1/ (č.l. 125 spisu), čestného

vyhlásenia a výsluchu svedka V. M., bývajúceho v N. (č.l. 143) ustálil, že odporca 1/ sa

nezdržiaval preukázateľne v mesiaci marci 2001 v mieste doručovania rozhodnutia

prvostupňového súdu, ktorým bola S.č. X., B.

Dovolací súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo

na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide

o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť

alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že by

uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú zlučiteľné

s článkom 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak nesledujú

legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a cieľom,

ktorý má byť dosiahnutý (viď H. proti Slovenskej republike – právo na prístup k súdu).

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup určený

ustanovením , len v prípade dodržania ktorého môže byť na pošte uložená

zásielka považovaná za doručenú. Odporca 1/, ktorému mala byť zásielka s prvostupňovým

rozhodnutím doručená do vlastných rúk, sa v mieste doručenia v čase doručovania uvedenej

písomnosti nezdržiaval, preto nedošlo k platnému doručeniu tejto písomnosti. Preto

nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho uloženia

a odvolanie odporcu, ktoré tento podal až po faktickom doručení zásielky (č.l. 23 spisu) bolo

podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ preto odvolací súd jeho opravný

prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, odňal mu možnosť pred súdom konať (§ 237

písm.f/ ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :