Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
aa0/374673.5f7a3f.pdf
PDF · 108.73 KB
No categories available
2Cdo/74/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej
veci žalobcov 1/ Š. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou v B., 2/ A. D.,
bývajúcej v B., 3/ Š. K., bývajúceho v B., proti žalovanému 1/ P. K., bývajúcemu v B.,
zastúpenému JUDr. J. H., advokátom v B., o vrátenie darov a určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a závetu, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 9 C 40/2001, o
dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2006 sp. zn. 9
Co 115/2006
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2006 sp. zn.
9 Co 115/2006 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 21. septembra 2004 sp. zn.
9 C 40/2001 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. septembra 2004 č.k. 9 C 40/2001-302
zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali voči žalovanému vrátenia všetkých darov
uvedených v darovacích zmluvách z 11.12.1996 a z 3.11.1999 zapísaných toho času
na liste vlastníctva X. katastrálne územie R., určenia že kúpno-predajná dohoda
zo dňa 17.5.2000 a jej dodatok z 26.6.2000 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným ohľadne
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva X. katastrálne územie R. a to rodinný dom
2
súpisné č. I., parcelné č. X. o výmere X. mzastavaná plocha a garáž súpisné
č. X. stojacej na parcele č. X. je neplatná a určenia, že závet uzatvorený dňa 3.11.1999 je
neplatný. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa 2/ A. K.
(poznámka dovolacieho súdu t.č. už nebohá) bola pozbavená spôsobilosti na právne
úkony s tým, že od roku 1999 trpí vážnym psychickým ochorením
v dôsledku ktorého nie je schopná vôbec robiť právne úkony. Vzhľadom na tú skutočnosť
je potom potrebné posúdiť platnosť právnych úkonov vykonaných žalobkyňou 2/ a to
najneskôr od roku 1999. Nemohol však určiť neplatnosť darovacích zmlúv uzavretých
11.12.1996 a 3.11.1999 bez samotného návrhu v tomto smere aj keď okolnosť absolútnej
neplatnosti v tomto konaní z vykonaného dokazovania zistil. Čo sa týka návrhu na určenie
neplatnosti kúpno-predajnej dohody uzavretej medzi účastníkmi 17.5.2000 vrátane dodatku
z 26.6.2000 nemožno návrhu ani v tejto časti vyhovieť rovnako z dôvodu ako je uvedený
vyššie keď k odstúpeniu od nej nedošlo zo strany žalobkyne 2/ platným spôsobom, keďže táto
je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Aj návrh na určenie neplatnosti závetu, ktorý
spísala A. K., žalobkyňa 2/ 3.11.1999 pred svedkami i na tento pre prípad smrti sa vzťahuje
rovnaký dôvod absolútnej neplatnosti.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. októbra 2006 č.k. 9 Co 115/2006-370
na odvolanie žalobcov potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Stotožnil sa so závermi súdu
prvého stupňa, a to i pokiaľ ide o poukázanie na morálnu a spoločenskú neprijateľnosť
správania sa tak opatrovníčky žalobkyne 2/, ako aj zástupcu žalobcov z hľadiska štátom
mimoriadne chránených rodinných a spoločenských vzťahov.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/, ktorého
prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p. Žiadal ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na formálny (arbitrárny) postup okresného súdu,
keď sa nevyrovnal so žalobou na plnenie – vydanie nehnuteľnosti, ktorú treba považovať
za jedine správnu formu žalobného návrhu. Nesprávne okresný súd považoval zastúpenie
splnomocnencom vystavené dvomi splnomocniteľmi za neplatné, pretože opomenul
skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobcov a úkon jedného z nich bol
platný a spôsobilý dotknúť sa celej veci. Posudzovanie platnosti (neplatnosti) kúpnej zmluvy
mal založiť na nedostatkoch vôle a jej prejavu – simulovaný a disimulovaný úkon, keď
namiesto darovacej zmluvy bola uzavretá zmluva kúpna, ale bez vyplatenia ceny, ktoré
ju robili absolútne neplatnou a ku ktorej súd prihliadne ex officio. V uvedenom postupe
nižších súdov treba vidieť odopretie súdnej ochrany tvrdenému majetkovému právu, kedy
žalobcom sa v dôsledku absolútne formálneho postupu vnucuje podanie novej žaloby, hoci
súdom nič nebránilo, aby o tomto práve rozhodli na podklade existujúcej žaloby. Tento
nesprávny myšlienkový postup súdov založil dovolací dôvod podľa ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. (tzv. denegatio iustitiae).
Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu 1/ žiadal dovolanie zamietnuť
s poukazom na správnosť skutkových a právnych záverov oboch súdov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok, skúmal
najskôr splnenie procesných podmienok, ktoré mu odôvodňujú preskúmať vecnú stránku
napadnutého rozhodnutia. Dospel k záveru, že tie sú splnené, preto pristúpil k meritórnemu
preskúmaniu napadnutých rozhodnutí (§ 242 ods. 1 O.s.p).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa
(§ 236 ods. 1 O.s.p).
Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. možno rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmať len z dôvodov uplatnených v dovolaní. Z tejto zásady viazanosti použitými
dovolacími dôvodmi predstavujú výnimku vady konania podľa § 237 O.s.p. a – ak je
dovolanie prípustné – iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ku ktorým dovolací súd prihliadne z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli
v dovolaní uplatnené. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. dovolateľ namietal
a podávajú sa aj z obsahu spisu, preto je aj dovolanie v tejto veci prípustné.
V zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných pod
písmenom a/ až g/ tohto ustanovenia. Prípustnosť dovolania nie je však daná už tým, že
dovolateľ takúto vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie je takouto vadou skutočne
postihnuté.
Podľa § 237 písm. g/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa § 14 ods. 2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí
rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí ak ide o rozhodovanie
o dovolaní.
Zo záhlavia dovolaním napadnutého rozsudku ako i zápisnice o pojednávaní
odvolacieho súdu vyplýva, že členom senátu, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcov proti
rozsudku súdu prvého stupňa z 21. septembra 2004 bol JUDr. R. H.. Ten ako je zrejmé
z obsahu spisu bol samosudcom súdu prvého stupňa, ktorý na začiatku konania vykonával
prvé procesné úkony tohto súdu. Ide o vydanie uznesenia z 23. apríla 2001,
č.k. 9 C 40/2001-39, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie zákazu scudzenia
nehnuteľnosti a o uznesenie z 11. marca 2002 č.k. 9 C 40/2001-122, ktorým súd prvého
stupňa konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.
25 Nc 1112/2001. JUDr. R. H. ako sudca prvostupňového súdu dokonca dňa 30.10.2002
nariadil ústne pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov konania a uznesením pripustil
rozšírenie pôvodného žalobného návrhu. I keď teda JUDr. R. H. ako samosudca súdu prvého
stupňa o veci meritórne nerozhodol, vydal vo veci rozhodnutia,
hoci nemeritórne, to však postačí k záveru o tom, že bol vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci na odvolacom súde. Konanie je tak postihnuté vadou uvedenou
v § 237 písm. g/ O.s.p., a k nej je dovolací súd povinný prihliadnuť napriek tomu, že
žalobca 1/ v dovolaní ju nenamietal.
Ohľadne námietky zaujatosti sudcu Okresného súdu Bratislava III JUDr. Ľ. S., ktorú
žalobcovia vzniesli v odvolacom konaní podaním z 12.10.2005 (č.l. 344 predmetného spisu)
je potrebné uviesť nasledovné:
Ak je námietka vylúčenia sudcu vznesená až v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
(ako tomu bolo v prejednávanej veci) zaoberá sa ňou odvolací súd v rámci prieskumu
napadnutého rozhodnutia ako predbežnou otázkou. Ak urobí záver, že námietka je dôvodná,
t.j. že v konaní pred súdom prvého stupňa konal a rozhodoval sudca vylúčený v zmysle
§ 14 ods. 1 O.s.p., nemôže prvostupňové rozhodnutie ani potvrdiť ani ho zmeniť, ale
také rozhodnutie musí byť zrušené (§ 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.) a vec vrátená tomuto súdu
k ďalšiemu konaniu. Okolnosť, že o veci rozhodol vylúčený sudca, je totiž vadou konania
pôsobiacou zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Ak však dôjde odvolací súd k záveru,
že námietka vylúčenia sudcu je neopodstatnená, nevydáva o tom samostatné rozhodnutie;
svoj záver (riešenie predbežnej otázky) o nezaujatosti sudcu súdu prvého stupňa odôvodní
v písomnom vyhotovení rozhodnutia o odvolaní, či už rozhodnutie prvého stupňa potvrdzuje
ako vecne správne (§ 219 O.s.p.), mení ho (§ 220 O.s.p.) alebo ho zrušuje (§ 221 O.s.p.)
z niektorého iného dôvodu než pre tvrdenú zmätočnosť spôsobenú rozhodovaním vylúčeného
sudcu. V predmetnej veci odvolací súd pochybil, keď o námietke zaujatosti obsiahnutej
v podaní z 12.10.2005 urobenej v odvolacom konaní vôbec nerozhodol (ani samostatným
výrokom ani neriešil otázku ako predbežnú), čo je zrejmé z potvrdzujúceho rozsudku
odvolacieho súdu, ako aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Konanie je tak postihnuté vadou
uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. na ktorú je dovolací súd povinný prihliadnuť napriek
tomu, že ju žalobca 1/ v dovolaní neuplatnil.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť zrealizovať tie procesné práva, ktoré mu
zákon priznáva. Pritom však nie je rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá možnosť konať
postupom odvolacieho súdu, alebo či sa tak stalo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa
a odvolací súd neurobil v tom nápravu. Práve o taký prípad vady konania ide aj
v posudzovanej veci, keď na základe formálneho (arbitrárneho) postupu okresného súdu
sa tento nevyrovnal so žalobou na plnenie – vydanie nehnuteľností, ktorú treba považovať
za správnu formu žalobného návrhu. Nesprávne okresný súd považoval zastúpenie
splnomocnencom vystavené dvomi splnomocniteľmi za neplatné, pretože pominul
skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobcov a úkon jedného z nich
(manžela) bol platný a spôsobilý dotknúť sa celej veci. Právo na súdnu ochranu je
nielen právom procesným ale aj právom ústavným, na ktoré sa vzťahuje poučovacia
povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. V uvedenom postupe nižších súdov treba vidieť odopretie
súdnej ochrany tvrdenému majetkovému právu opierajúcemu sa o ustanovenie § 123
Občianskeho zákonníka. Tento nesprávny postup súdov založil dovolací dôvod podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (tzv. denegatio iustitiae).
Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 243b ods. 1, 2
O.s.p.) s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je preň záväzný.
Z týchto dôvodov sa dovolací súd už nemohol zaoberať ostatnými vecno-právnymi
námietkami dovolateľov, lebo tieto bude riešiť v ďalšom konaní okresný či krajský súd.
Naostatok je potrebné uviesť, že žalobkyňa 2/ A. K. zomrela dňa X.. Ako univerzálni
sukcesori prichádzajú po nej do úvahy okrem žalovaného P. K. aj A. D., ktorá je v záhlaví
uvedená ako žalobkyňa 2/ a Š. K., ktorý je uvedený v záhlaví ako žalobca 3/.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: