Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/74/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobcov 1/ Š. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou v B., 2/ A. D.,

bývajúcej v B., 3/ Š. K., bývajúceho v B., proti žalovanému 1/ P. K., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. J. H., advokátom v B., o vrátenie darov a určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a závetu, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o

dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2006 sp. zn. 9

Co 115/2006

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2006 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 21. septembra 2004 sp. zn.

a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. septembra 2004 č.k. -302

zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali voči žalovanému vrátenia všetkých darov

uvedených v darovacích zmluvách z 11.12.1996 a z 3.11.1999 zapísaných toho času

na liste vlastníctva X. katastrálne územie R., určenia že kúpno-predajná dohoda

zo dňa 17.5.2000 a jej dodatok z 26.6.2000 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným ohľadne

nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva X. katastrálne územie R. a to rodinný dom

2

súpisné č. I., parcelné č. X. o výmere X. mzastavaná plocha a garáž súpisné

č. X. stojacej na parcele č. X. je neplatná a určenia, že závet uzatvorený dňa 3.11.1999 je

neplatný. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa 2/ A. K.

(poznámka dovolacieho súdu t.č. už nebohá) bola pozbavená spôsobilosti na právne

úkony s tým, že od roku 1999 trpí vážnym psychickým ochorením

v dôsledku ktorého nie je schopná vôbec robiť právne úkony. Vzhľadom na tú skutočnosť

je potom potrebné posúdiť platnosť právnych úkonov vykonaných žalobkyňou 2/ a to

najneskôr od roku 1999. Nemohol však určiť neplatnosť darovacích zmlúv uzavretých

11.12.1996 a 3.11.1999 bez samotného návrhu v tomto smere aj keď okolnosť absolútnej

neplatnosti v tomto konaní z vykonaného dokazovania zistil. Čo sa týka návrhu na určenie

neplatnosti kúpno-predajnej dohody uzavretej medzi účastníkmi 17.5.2000 vrátane dodatku

z 26.6.2000 nemožno návrhu ani v tejto časti vyhovieť rovnako z dôvodu ako je uvedený

vyššie keď k odstúpeniu od nej nedošlo zo strany žalobkyne 2/ platným spôsobom, keďže táto

je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Aj návrh na určenie neplatnosti závetu, ktorý

spísala A. K., žalobkyňa 2/ 3.11.1999 pred svedkami i na tento pre prípad smrti sa vzťahuje

rovnaký dôvod absolútnej neplatnosti.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. októbra 2006 č.k. -370

na odvolanie žalobcov potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Stotožnil sa so závermi súdu

prvého stupňa, a to i pokiaľ ide o poukázanie na morálnu a spoločenskú neprijateľnosť

správania sa tak opatrovníčky žalobkyne 2/, ako aj zástupcu žalobcov z hľadiska štátom

mimoriadne chránených rodinných a spoločenských vzťahov.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/, ktorého

prípustnosť odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm. a/ Žiadal ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na formálny (arbitrárny) postup okresného súdu,

keď sa nevyrovnal so žalobou na plnenie – vydanie nehnuteľnosti, ktorú treba považovať

za jedine správnu formu žalobného návrhu. Nesprávne okresný súd považoval zastúpenie

splnomocnencom vystavené dvomi splnomocniteľmi za neplatné, pretože opomenul

skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobcov a úkon jedného z nich bol

platný a spôsobilý dotknúť sa celej veci. Posudzovanie platnosti (neplatnosti) kúpnej zmluvy

mal založiť na nedostatkoch vôle a jej prejavu – simulovaný a disimulovaný úkon, keď

namiesto darovacej zmluvy bola uzavretá zmluva kúpna, ale bez vyplatenia ceny, ktoré

ju robili absolútne neplatnou a ku ktorej súd prihliadne ex officio. V uvedenom postupe

nižších súdov treba vidieť odopretie súdnej ochrany tvrdenému majetkovému právu, kedy

žalobcom sa v dôsledku absolútne formálneho postupu vnucuje podanie novej žaloby, hoci

súdom nič nebránilo, aby o tomto práve rozhodli na podklade existujúcej žaloby. Tento

nesprávny myšlienkový postup súdov založil dovolací dôvod podľa ustanovenia § 237

písm. f/ (tzv. denegatio iustitiae).

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu 1/ žiadal dovolanie zamietnuť

s poukazom na správnosť skutkových a právnych záverov oboch súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok, skúmal

najskôr splnenie procesných podmienok, ktoré mu odôvodňujú preskúmať vecnú stránku

napadnutého rozhodnutia. Dospel k záveru, že tie sú splnené, preto pristúpil k meritórnemu

preskúmaniu napadnutých rozhodnutí (§ 242 ods. 1 O.s.p).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa

(§ 236 ods. 1 O.s.p).

Podľa ustanovenia možno rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len z dôvodov uplatnených v dovolaní. Z tejto zásady viazanosti použitými

dovolacími dôvodmi predstavujú výnimku vady konania podľa a – ak je

dovolanie prípustné – iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ku ktorým dovolací súd prihliadne z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli

v dovolaní uplatnené. Vady konania uvedené v ustanovení dovolateľ namietal

a podávajú sa aj z obsahu spisu, preto je aj dovolanie v tejto veci prípustné.

V zmysle ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných pod

písmenom a/ až g/ tohto ustanovenia. Prípustnosť dovolania nie je však daná už tým, že

dovolateľ takúto vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie je takouto vadou skutočne

postihnuté.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí ak ide o rozhodovanie

o dovolaní.

Zo záhlavia dovolaním napadnutého rozsudku ako i zápisnice o pojednávaní

odvolacieho súdu vyplýva, že členom senátu, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcov proti

rozsudku súdu prvého stupňa z 21. septembra 2004 bol JUDr. R. H.. Ten ako je zrejmé

z obsahu spisu bol samosudcom súdu prvého stupňa, ktorý na začiatku konania vykonával

prvé procesné úkony tohto súdu. Ide o vydanie uznesenia z 23. apríla 2001,

č.k. -39, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie zákazu scudzenia

nehnuteľnosti a o uznesenie z 11. marca 2002 č.k. -122, ktorým súd prvého

stupňa konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

25 Nc 1112/2001. JUDr. R. H. ako sudca prvostupňového súdu dokonca dňa 30.10.2002

nariadil ústne pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov konania a uznesením pripustil

rozšírenie pôvodného žalobného návrhu. I keď teda JUDr. R. H. ako samosudca súdu prvého

stupňa o veci meritórne nerozhodol, vydal vo veci rozhodnutia,

hoci nemeritórne, to však postačí k záveru o tom, že bol vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci na odvolacom súde. Konanie je tak postihnuté vadou uvedenou

v , a k nej je dovolací súd povinný prihliadnuť napriek tomu, že

žalobca 1/ v dovolaní ju nenamietal.

Ohľadne námietky zaujatosti sudcu Okresného súdu Bratislava III JUDr. Ľ. S., ktorú

žalobcovia vzniesli v odvolacom konaní podaním z 12.10.2005 (č.l. 344 predmetného spisu)

je potrebné uviesť nasledovné:

Ak je námietka vylúčenia sudcu vznesená až v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

(ako tomu bolo v prejednávanej veci) zaoberá sa ňou odvolací súd v rámci prieskumu

napadnutého rozhodnutia ako predbežnou otázkou. Ak urobí záver, že námietka je dôvodná,

t.j. že v konaní pred súdom prvého stupňa konal a rozhodoval sudca vylúčený v zmysle

, nemôže prvostupňové rozhodnutie ani potvrdiť ani ho zmeniť, ale

také rozhodnutie musí byť zrušené ( ) a vec vrátená tomuto súdu

k ďalšiemu konaniu. Okolnosť, že o veci rozhodol vylúčený sudca, je totiž vadou konania

pôsobiacou zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Ak však dôjde odvolací súd k záveru,

že námietka vylúčenia sudcu je neopodstatnená, nevydáva o tom samostatné rozhodnutie;

svoj záver (riešenie predbežnej otázky) o nezaujatosti sudcu súdu prvého stupňa odôvodní

v písomnom vyhotovení rozhodnutia o odvolaní, či už rozhodnutie prvého stupňa potvrdzuje

ako vecne správne ( ), mení ho ( ) alebo ho zrušuje ( )

z niektorého iného dôvodu než pre tvrdenú zmätočnosť spôsobenú rozhodovaním vylúčeného

sudcu. V predmetnej veci odvolací súd pochybil, keď o námietke zaujatosti obsiahnutej

v podaní z 12.10.2005 urobenej v odvolacom konaní vôbec nerozhodol (ani samostatným

výrokom ani neriešil otázku ako predbežnú), čo je zrejmé z potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu, ako aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Konanie je tak postihnuté vadou

uvedenou v na ktorú je dovolací súd povinný prihliadnuť napriek

tomu, že ju žalobca 1/ v dovolaní neuplatnil.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi

odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký

postup súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť zrealizovať tie procesné práva, ktoré mu

zákon priznáva. Pritom však nie je rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá možnosť konať

postupom odvolacieho súdu, alebo či sa tak stalo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa

a odvolací súd neurobil v tom nápravu. Práve o taký prípad vady konania ide aj

v posudzovanej veci, keď na základe formálneho (arbitrárneho) postupu okresného súdu

sa tento nevyrovnal so žalobou na plnenie – vydanie nehnuteľností, ktorú treba považovať

za správnu formu žalobného návrhu. Nesprávne okresný súd považoval zastúpenie

splnomocnencom vystavené dvomi splnomocniteľmi za neplatné, pretože pominul

skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobcov a úkon jedného z nich

(manžela) bol platný a spôsobilý dotknúť sa celej veci. Právo na súdnu ochranu je

nielen právom procesným ale aj právom ústavným, na ktoré sa vzťahuje poučovacia

povinnosť súdu podľa V uvedenom postupe nižších súdov treba vidieť odopretie

súdnej ochrany tvrdenému majetkovému právu opierajúcemu sa o ustanovenie § 123

. Tento nesprávny postup súdov založil dovolací dôvod podľa

ustanovenia (tzv. denegatio iustitiae).

Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok okresného

súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 243b ods. 1, 2

) s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je preň záväzný.

Z týchto dôvodov sa dovolací súd už nemohol zaoberať ostatnými vecno-právnymi

námietkami dovolateľov, lebo tieto bude riešiť v ďalšom konaní okresný či krajský súd.

Naostatok je potrebné uviesť, že žalobkyňa 2/ A. K. zomrela dňa X.. Ako univerzálni

sukcesori prichádzajú po nej do úvahy okrem žalovaného P. K. aj A. D., ktorá je v záhlaví

uvedená ako žalobkyňa 2/ a Š. K., ktorý je uvedený v záhlaví ako žalobca 3/.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: