Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/10/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. G., bývajúceho v Č., R.,

zastúpeného JUDr. Ľ. L., advokátkou so sídlom v P., proti žalovaným 1/ J. P., bývajúcemu

v P., 2/ A., S., a.s., IČO: X., so sídlom v B., o zaplatenie 5.445.000,- Sk

s prísl., vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2006, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra

2006 sp. zn. o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania podanom na Okresnom súde Lučenec (ďalej len „súd

prvého stupňa“) sa žalobca domáhal zaplatenia 5.445.000,- Sk s prísl.titulom mimoriadneho

zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na tom skutkovom základe, že

v dôsledku dopravnej nehody utrpel škodu na zdraví, za ktorú zodpovedá žalovaný 1/ ako

prevádzkovateľ motorového vozidla. Pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ vyvodzoval

z ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 30. mája 2006, č.k. -295, uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 168.850,- Sk

a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 75.517,50 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie sumy 5.276.150,- Sk

zamietol. Zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy

konania v sume 32.629,- Sk a súdny poplatok 8.440,- Sk na účet Okresného súdu v Lučenci,

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 21. septembra

2006, sp. zn. , na odvolanie žalobcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 217.250,- Sk

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy

konania v sume 92.790,- Sk k rukám právnej zástupkyne žalobcu a na účet Okresného súdu

Lučenec trovy konania v celkovej sume 43.489,- Sk (32.629,- Sk + 10.860,- Sk).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len

„dovolateľ“). Uviedol, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí dospel k nesprávnemu

právnemu záveru o potrebe zvýšenia odškodnenia za bolesť len na 3-násobok a v prípade

sťaženia spoločenského uplatnenia na 5-násobok základného bodového hodnotenia

uvedeného v znaleckom posudku. Keďže škoda na zdraví, ktorá nastala v dôsledku dopravnej

nehody, zanechala na jeho zdravotnom a psychickom stave preukázateľne trvalé nepriaznivé

následky, sumu priznanú súdmi nepovažoval za primeranú k utrpenej ujme. Dovolateľ

poukázal aj na vadnosť rozhodnutia týkajúceho sa priznanej náhrady trov konania. Tá mala

spočívať jednak v tom, že odvolací súd (pri určení výšky trov právneho zastúpenia) vychádzal

z nesprávne zisteného základu pre výpočet tarifnej odmeny advokáta, keď za základ pre

výpočet tarifnej odmeny vzal sumu 217.250,- Sk, pričom správne má byť 386.100,- Sk [ktorá

suma tvorí súčet súm priznaných žalobcovi oboma súdmi (168.850 + 217.250)], ako aj v tom,

že neuznal nárok na náhradu cestovných výdavkov a DPH advokátovi.

Vo vyjadrení k dovolaniu žalovaný 2/ uviedol, že mimoriadne zvýšenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia priznané odvolacím súdom je primerané k zraneniam

a následkom, ktoré nastali u žalobcu v súvislosti s jeho úrazom. Z tohto dôvodu považoval

rozsudok krajského súdu za vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok, skúmal bez

nariadenia pojednávania ( ) najskôr jeho prípustnosť.

Pri riešení otázky prípustnosti dovolania žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu

treba vziať na zreteľ, že 1/ ohľadne výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené súd

prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 168.850,- Sk a odvolací súd mu priznal sumu 217.250,-

Sk; 2/ ohľadne výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá súd prvého stupňa neuznal nárok

žalobcu nad sumu 168.850,- Sk, kým odvolací súd považoval za neopodstatnený jeho nárok

nad sumu 217.250,- Sk. Z porovnania rozsudkov oboch súdov vyplýva, že tieto sú zhodné čo

do výroku o priznaní sumy 168.850,-Sk, ako aj do výroku o zamietnutí sumy nad 217.250,-

Sk. V tomto smere treba tieto časti výroku rozsudku odvolacieho súdu, síce formálne

označeného ako „zmeňujúci“ a „zamietajúci“, považovať za výrok potvrdzujúci. Rozdielnosť

rozsudkov súdov nižšieho stupňa sa týka len sumy 48.400,- Sk (rozdiel medzi 217.250,- Sk

a 168.850,- Sk), ktorá bola žalobcovi priznaná, preto len v tomto smere treba považovať

výrok rozsudku odvolacieho súdu za „zmeňujúci“ tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že dovolanie, pokiaľ smeruje

proti výroku rozsudku krajského súdu priznávajúcemu žalobcovi sumu 168.850,- Sk, ako aj

proti výroku, ktorým bol žalobcov návrh nad sumu 217.250,- Sk zamietnutý, napáda také

potvrdzujúce výroky rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je prípustné

podľa Odvolací súd totiž nevyslovil, že dovolanie proti jeho rozsudku je

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Zároveň, dovolací súd ešte v tejto veci nerozhodoval a nevyslovil záväzný právny

názor, z dôvodu ktorého sa nejedná o prípad podľa

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania, ktorým dovolateľ napadol výrok rozsudku

odvolacieho súdu priznávajúci mu 217.750,- Sk, resp. o 48.400,- Sk viac ako mu priznal súd

prvého stupňa, dovolanie je v tomto smere síce procesne prípustné ( ),

avšak preskúmaniu tohto výroku rozsudku bráni jeho subjektívna neprípustnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť,

že prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku

subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a odráža stav jeho procesnej

ujmy (ujmy dopadajúcej na jeho osobné pomery). Tá sa prejavuje v porovnaní

najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací súd pre tohto účastníka mohol založiť svojim

rozhodnutím a výsledku, ktorý rozhodnutím skutočne založil. Z povahy dovolania ako

mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že oprávnenie na jeho podanie svedčí

účastníkovi, v ktorého neprospech toto porovnanie vyznieva, ak je spôsobená ujma na základe

dovolania odstrániteľná tým, že dovolací súd toto rozhodnutie zruší.

V predmetnej veci táto subjektívna stránka prípustnosti dovolania nie je daná, keďže

odvolací súd vo svojom rozhodnutí vo veci samej priznal dovolateľovi viac ako súd prvého

stupňa (o 48.400,- Sk viac – pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), ktorý jeho návrh

v tejto časti zamietol.

Z dovolania žalobcu ďalej vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu aj v časti

týkajúcej sa výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu,

prípustnosť dovolania treba posudzovať podľa , a nie podľa Ide totiž

o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle veta druhá , a to aj

v prípade, že je pojaté do rozsudku vo veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie

o trovách konania povahu uznesenia, a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho

hľadieť ako na uznesenie.

Vzhľadom na uvedené skúmal dovolací súd, či je dovolanie prípustné podľa

ustanovení , ktoré stanovujú podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v procesnej forme uznesenia.

Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie je prípustné aj proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ) alebo

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ), ako aj ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ).

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách

konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa

vo veci samej rozhoduje uznesením.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že i keby rozhodnutie odvolacieho súdu vykazovalo

znaky jedného z uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2

(pripúšťajú možnosť napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním), dovolanie

by nebolo prípustné, ak ide o uznesenie o trovách konania.

V preskúmavanom prípade napadol dovolateľ uznesenie odvolacieho súdu týkajúce sa

trov konania, proti ktorému je podľa prípustnosť dovolania výslovne

vylúčená.

Keďže pripúšťa možnosť podať dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v ustanovení , dovolací

súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí niektorou z vád uvedenou

v predmetnom zákonnom ustanovení (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania, nedostatku návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Dospel

však k záveru, že konanie, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád zakotvenou v Napokon dovolateľ tzv. vadu zmätočnosti konania ani

nenamietal.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v dovolacom konaní nevyšlo

najavo, že by konanie a rozhodnutia súdov nižšieho stupňa boli postihnuté vadou podľa § 237

, a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § a 239 , Najvyšší súd

Slovenskej republiky opravný prostriedok žalobcu odmietol (

v spojení s ), bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Záverom treba ešte dodať, že pokiaľ dovolateľ namietal, že rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, jeho námietku treba považovať za

dovolací dôvod uvedený v ustanovení , ktorý však sám o sebe

prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd preto nemohol v rámci skúmania prípustnosti

dovolania na túto námietku žalobcu prihliadnuť.

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaným

v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: