Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
691/379930.d2179d.pdf
PDF · 92.82 KB
No categories available
2Cdo/25/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 25/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ A., bývajúcej v T.,
2/ L., bývajúcej v T., oboch zastúpených JUDr. V., advokátom v B., proti odporkyni O.,
zastúpenej JUDr. M., advokátom v M., o neplatnosť kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 10 C 14/2004, o dovolaní navrhovateliek proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline zo 4. apríla 2007 sp. zn. 23 Co 222/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateliek 1/ a 2/ o d m i e t a .
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Martin. rozsudkom zo 16. septembra 2004 č.k. 10 C 14/2004-62 návrh
navrhovateliek o neplatnosť kúpnych zmlúv v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľkám
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkyne
náhradu trov konania 10 681 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľky nepreukázali dôvod neplatnosti uvádzanej
v návrhu na začatie konania a poukázal na ustanovenia §§ 37, 39 ako aj § 46 Občianskeho
zákonníka.
Na odvolanie navrhovateliek 1/ a 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 4. apríla 2007
sp. zn. 23 Co 222/2006 rozsudok okresného súdu potvrdil. Navrhovateľkám 1/ a 2/ uložil
povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania 10 092 Sk, na účet
JUDr. M., advokáta v M., v lehote 3 dní. Stotožnil sa s názorom súdu
prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci správne zistil skutkový stav.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovateľky 1/ a 2/.
Žiadali, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodili z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, že podľa ich
názoru sa odvolací súd nezaoberal s obsahom ich listu, ktorý doručili odvolaciemu súdu ešte
pred pojednávaním 2. apríla 2007. Mali za to, že okresný súd a odvolací súd nezistili dôsledne
skutkový stav veci.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateliek uviedla, že dovolanie nie
je prípustné a zároveň tiež nedôvodné. Postupom odvolacieho súdu neboli porušené procesné
práva navrhovateliek (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Navrhla dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie navrhovateliek nie je
podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238
O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky
prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
K námietke navrhovateliek, že súdy vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili
a nezaoberali sa nimi navrhnutými dôkazmi, resp., že nezistili dôsledne skutkový stav veci,
je potrebné uviesť, že ku skutkovým (nie právnym) záverom, na ktorých súdy založili svoje
hodnotiace závery, dospeli súdy nižších stupňov na základe vyhodnotenia dôkazov.
Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov ale nezakladá procesnú vadu konania v zmysle
§ 237 O.s.p. nesúhlas dovolateľa s tým, ako súd vyhodnotil dôkazy, nie je (ani) spôsobilým
dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. (porovnaj R 42/1993). Neprípustnosť
takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy
nevykonávajú (§ 243a ods. 2 O.s.p.), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby
prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní.
Keďže z ustanovení § 236 až 238 O.s.p. nevyplýva procesná prípustnosť dovolania
navrhovateliek, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol ich mimoriadny opravný
prostriedok podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci
proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie
dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov, na ktorých
odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
V dovolacom konaní neboli navrhovateľky úspešné a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo odporkyni (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporkyni náhradu trov dovolacieho konania,
lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2008
JUDr. Martin.V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: