Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/30/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Krajské

riaditeľstvo PZ v Žiline, Kuzmányho č. 26, Žilina, proti povinnému R. S., bývajúcemu vo

V., o vymoženie 500 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo

6. marca 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok uznesením z 13. novembra 2006 č.k. -30,

EX 497/2006, exekučné konanie zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť exekútorovi trovy

exekúcie vo výške 1 080 Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Mgr. V. L., N..

Na odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo

rozhodnuté o náhrade trov konania Krajský súd v Prešove uznesením zo 6. marca 2007 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ( ). So

závermi súdu prvého stupňa o použití ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri

rozhodovaní o trovách exekúcie v danej veci sa stotožnil. Poukázal na to, že je nepochybné,

že 5. júna 2006 márne uplynula trojročná prekluzívna lehota stanovená v ustanovení § 88

ods. 1 o priestupkoch. Pri tomto uplynutí prekluzívnej lehoty už potom

súd nie je povinný sa zaoberať tým, či bola dodržaná pätnásťdňová lehota na vykonanie

exekúcie a kto spôsobil márne uplynutie prekluzívnej lehoty. Uviedol, že došlo k uplynutiu

doby, počas ktorej bolo možné nárok vymáhať, došlo zároveň k zániku práva oprávneného

domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia alebo exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z ustanovenia Poukázal na to, že odňatím možnosti

konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie. Výrok rozhodnutia

musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov. Uviedol, že dôvody

rozhodnutia majú byť jasné a presvedčivé, čo rozhodnutie krajského súdu nespĺňa. Má ďalej

za to, že k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie

pohľadávky nedochádza zavinením oprávneného a preto nemožno o úhrade trov exekúcie

rozhodnúť podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný si svoju povinnosť nesplnil

a treba mať za to, že návrh, či na výkon rozhodnutia alebo na výkon exekúcie bol dôvodný,

preto prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 197 Exekučného poriadku. K zastaveniu

exekučného konania z dôvodu márneho uplynutia prekluzívnej lehoty teda v žiadnom prípade

nemohlo dôjsť zavinením oprávneného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239

ods. 2 písm.a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm.b/ ), alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ). Podľa však ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom a tlmočnom

a o trovách konania, ako aj v tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania dovolateľa z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Dovolací súd poukazuje na to, že prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237

nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Dovolanie je prípustné

iba vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou z vád uvedených v ustanovení § 237

skutočne postihnuté.

Vzhľadom na námietky dovolateľa sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti jeho tvrdenia, že v prejednávanej veci mu bola nesprávnym rozhodnutím

súdu odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Z obsahu dovolania nepochybne vyplýva, že dovolateľ namieta, že napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, i keď

konkrétne tento dovolací dôvod v dovolaní neuvádza. Dovolateľ totiž vyčíta odvolaciemu

súdu, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne vychádzal z ustanovenia § 203

ods. 1 Exekučného poriadku, keď v danej veci prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia

Exekučného poriadku. Treba zdôrazniť, že ustanovenie dáva

odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, nie

s jeho právnym posúdením. Nesprávne právne posúdenie je vo všeobecnosti prípustný

dovolací dôvod ( ), možno ho však úspešne uplatniť len vtedy, ak je

dovolanie procesne prípustné. Samo nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ale

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť ani z ustanovenia ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ako neprípustné podľa v spojení s

písm.c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :