Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
499/379721.eb1cbf.pdf
PDF · 93.93 KB
No categories available
4Cdo/28/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 28/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne G. Č., bývajúcej v M.,
zastúpenej JUDr. D. Č., advokátom, Advokátska kancelária M., N., proti žalovanému J. S.,
bývajúcemu v M., zastúpenému JUDr. M. H., advokátom, Advokátska kancelária, M.,
o povinnosť vrátiť nehnuteľnosť a vydať potvrdenie o splatení dlhu, vedenej na
Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 10 C 96/2003, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo 7. marca 2006 sp.zn. 3 Co 9/2005 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d ne n i e :
Okresný súd Michalovce rozsudkom zo 16. júna 2004 č.k. 10 C 96/03-118 žalobu
žalobkyne o vrátenie nehnuteľnosti, o vydanie kvitancie o splatení dlhu a určení neplatnosti
dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 3 000 Sk a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 127 292 Sk do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalovaného
JUDr. M. H.. Rozhodol tak po zistení, že z vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť
neplatnosť dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 25. marca 2003. Pretože zo strany
žalobkyne nebol dodržaný dohodnutý termín splatnosti záväzku zo zmluvy o pôžičke,
márnym uplynutím doby určenej na splnenie záväzku nastali právne následky prevodu
vlastníckeho práva z dlžníka na veriteľa zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa
§ 553 Občianskeho zákonníka. Žalobu žalobkyne preto nepovažoval súd prvého stupňa za
dôvodnú a preto ju v celom rozsahu zamietol.
Na základe podaného odvolania žalobkyňou, Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo
7. marca 2006 sp.zn. 3 Co 9/2005 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému na trovách odvolacieho konania 35 968,50 Sk do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu JUDr. M. H., advokáta so sídlom v M..
V dôvodoch rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa, z ktorých mal preukázané, že dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 25.
marca 2003 podpísala žalobkyňa tak, ako toto vyplynulo z vykonaného znaleckého
dokazovania. Odvolací súd bol toho názoru, že nebol dôvod nariaďovať kontrolné znalecké
dokazovanie, pretože neboli preukázané také dôvody, z ktorých by bolo možné
pochybovať o záveroch znaleckého posudku znalca. Skutkový stav zistený súdom prvého
stupňa považoval za dostatočný a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne
správne.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Ako dôvod prípustnosti
dovolania použila ustanovenie § 237 písm.f/ O.s.p., teda že postupom súdu jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pričom odňatie tejto možnosti videla v tom, že súd prvého stupňa
nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie a pochybenie odvolacieho súdu v tom, že tento
dokazovanie v tomto smere nedoplnil. Týmto spôsobom nebol dostatočne zistený skutkový
stav veci a vec bola potom zo strany odvolacieho súdu aj nesprávne právne posúdená.
Poukazovala tiež na to, že prvostupňový súd sa náležite nezaoberal jej rozšíreným návrhom
o neplatnosť dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 25. marca 2003. Nevyhodnotil riadne
dôkazy, ktoré nasvedčovali tomu, že podpis žalobkyne na tomto dodatku nie je pravým
podpisom žalobkyne. Toto bolo možné overiť len ďalším znaleckým dokazovaním a pokiaľ
toto nebolo vykonané, tak treba považovať rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne.
Žalovaný v podanom vyjadrení na dovolanie žalobkyne uviedol, že v prípade
žalobkyne nie sú splnené podmienky pre dovolanie podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm.f/
O.s.p., lebo nevykonaním znaleckého dokazovania nebola žalobkyni odňatá možnosť konať
pred súdom. Keďže tak prvostupňový súd ako aj odvolací súd na základe vykonaného
znaleckého dokazovania dospeli k záveru, že nie sú dané pochybnosti o závere znalca, že
podpis na dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 25. marca 2003 nie je pravým podpisom
žalobkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru,
že dovolanie žalobkyne nie je prípustné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania
proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dovolanie proti potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu.
Z výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že by odvolací súd vo
svojom rozsudku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Vo veci nejde ani o zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.) a ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd vo veci
právny názor pokiaľ ide o vec samu nevyslovil (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p. teda
neboli dané.
Ustanovenie § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku
alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté
niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád. Žalobkyňa v dovolaní
namieta, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom procesnou vadou
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., t.j. že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých
jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov. V danej veci žalobkyňa prostredníctvom jej
splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní pred odvolacím súdom 7. marca 2006
predkladala návrhy na dokazovanie a zaujala aj právny názor k prejednávanej veci. Odvolací
súd jej tak neznemožnil realizáciu jej procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok
priznáva.
Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka nie je postupom,
ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré
dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak
súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým
záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu
možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne
odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. So zreteľom na
právnu úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovaného vzniknuté v súvislosti s jeho
vyjadrením k dovolaniu nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné
bránenie práva.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :