Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ff9/373189.5ac833.pdf
PDF · 92.96 KB
No categories available
4Cdo/13/2007
Najvyšší súd 4 Cdo 13/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. V., bývajúcej v S.,
proti žalovanému P. V., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. V. K., advokátom so sídlom
v S., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom
súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 6 C 238/2002, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 19. októbra 2006 sp.zn. 7 Co 106/2006 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 23. mája 2006 č.k. 6 C 238/2002-371
vyporiadal majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov tak, že určil, ktoré z vecí
patriace do tohto spoluvlastníctva a podrobne špecifikované vo výroku rozsudku sa prikazujú
do výlučného vlastníctva žalobkyne a ktoré sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovaného,
pričom súčasne uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu
98 469,50 Sk do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil výsledkami
vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil svoje závery o okruhu vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva o ich zostatkových hodnotách a o ich účelnom rozdelení
medzi účastníkov.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom
z 19. októbra 2006 sp.zn. 7 Co 106/2006 prvostupňový rozsudok zmenil tak, že určil, ktoré
z vecí podrobne špecifikované vo výroku jeho rozsudku sa prikazujú do výlučného vlastníctva
žalobkyne a ktoré do výlučného vlastníctva žalovaného, a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému na finančné vyrovnanie sumu 26 945 Sk do pätnástich dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že sa stotožnil s prvostupňovým súdom v otázke
určenia vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, určenia ich
zostatkových hodnôt i rozdelenia medzi účastníkov s výnimkou rozdelenia trofejí vysokej
zveri. S poukazom na to, že tieto trofeje boli získané žalovaným za činnosť v poľovníckom
združení a že vytvárajú ucelenú zbierku, ktorej rozdelenie nie je vhodné, prikázal trofeje
určené žalobkyni v úhrnnej hodnote 71 525 Sk žalovanému a v súvislosti s tým jej uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému na finančné vyrovnanie sumu nižšiu o uvedenú hodnotu, teda
sumu 26 945 Sk.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vyčítal odvolaciemu súdu i súdu prvého stupňa nesprávne zaradenie trofejí vysokej zveri do
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov a ich nesprávne ocenenie a vyjadril aj
svoj nesúhlas s prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu v zmysle cit.
ust. § 238 ods. 1 O.s.p. je založená na rozdielnosti (nesúhlasnosti) rozsudku odvolacieho súdu
s rozsudkom súdu prvého stupňa. O nesúhlasné rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné
pre rozhodnutie veci boli posúdené oboma súdmi rozdielne tak, že práva a povinnosti
stanovené účastníkom sú podľa záverov týchto rozsudkov odlišné. Odlišnosťou sa pritom
nemyslí rozdielne právne posúdenie, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností
účastníkov, ale iba taký záver, ktorý rozdielne konštituuje alebo deklaruje práva a povinnosti
v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu, nie je podstatné, či odvolací súd formálne rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo či
postupoval podľa ustanovenia § 220 O.s.p. Rozhodujúci je obsahový vzťah rozsudkov súdov
oboch stupňov v tom, ako rozdielne posúdili práva a povinnosti v právnych vzťahoch
účastníkov konania. Významným nie je ani to, ako odvolací súd formuloval výrok svojho
rozsudku, či ho napríklad formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide
o potvrdzujúci rozsudok.
Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu
v predmetnej veci a z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že napriek použitej
formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa je rozsudok odvolacieho súdu rozsudkom,
ktorým boli práva a povinnosti účastníkov konania, pokiaľ ide o určenie vecí patriacich do ich
bezpodielového spoluvlastníctva, určenie ich zostatkových hodnôt a ich rozdelenie medzi
účastníkov, s výnimkou rozdelenia trofejí vysokej zveri a s tým súvisiaceho výroku
o finančnom vyrovnaní, konštituované rovnako ako prvostupňovým rozsudkom. Rozsudok
odvolacieho súdu napriek jeho označeniu treba preto považovať za zmeňujúci len vo výroku,
ktorým boli trofeje vysokej zveri v úhrnnej hodnote 71 525 Sk, pôvodne určené žalobkyni,
prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, a vo výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť
žalovanému na vyrovnanie sumu nižšiu o uvedenú hodnotu. V ostatnej časti je rozsudok
odvolacieho súdu rozsudkom potvrdzujúcim. Žalovaný v dovolaní rozsudok odvolacieho súdu
v uvedenom skutočne zmeňujúcom výroku nenapadol; namietal len zaradenie trofejí do
bezpodielového spoluvlastníctva, ich ocenenie a prikázanie bytu žalobkyni, teda vyjadril svoj
nesúhlas len v otázkach, ktoré odvolací súd posúdil zhodne ako súd prvého stupňa. Dovolanie
žalovaného treba preto považovať za dovolanie smerujúce proti potvrdzujúcim výrokom
rozsudku odvolacieho súdu.
Prípustnosť dovolania účastníka proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu
upravujú ustanovenia § 237 a § 238 ods. 2 a 3 O.s.p. So zreteľom na skutočnosť, že
rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce
právny názor v tejto veci, dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Keďže
vo výroku napadnutého rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania, dovolanie
nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p.; nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 218 ods. l písm.c/
v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :