Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
361/378383.33b3a3.pdf
PDF · 103.46 KB
No categories available
2Cdo/10/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej
veci navrhovateľa P. O., bývajúceho v B. č. X., zastúpeného JUDr. R. F., advokátom v B., D.,
proti odporkyni S., spol. s r.o., H. č. X., za účasti vedľajšieho účastníka S., so sídlom v B.,
pobočka Ž., o náhradu škody pre chorobu z povolania, vedenej na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 13 C 13/05, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 27. októbra 2005 sp. zn. 16 Co 310/05, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 27. októbra 2005 sp. zn. 16 Co 310/05 a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom
z 22. júna 2005 č.k. 13 C 13/05-32 v spojení s opravným uznesením z 5. septembra 2005
č.k. 13 C 13/05-40 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 22. júna 2005 č.k. 13 C 13/05-32 zastavil
konanie o návrhu navrhovateľa z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti za čas od 1.1.2003 do 31.12.2003. Vyslovil, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, že vec nepatrí do
právomoci súdu, preto bol daný dôvod na postup podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p.
Opravným uznesením z 5. septembra 2005 č.k. 13 C 13/05-40 opravil výrok uznesenia
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 13 C 13/05-32 z 22. júna 2005, ktorým zastavil
konanie tak, že správne má znieť: Súd konanie zastavuje a vec postupuje na ďalšie konanie
Sociálnej poisťovni – Ústredie, Bratislava.
Na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením z 27. októbra 2005 sp. zn. 16 Co 310/05 potvrdil uznesenie okresného súdu
v spojení s opravným uznesením z 5. septembra 2005. Odporkyni nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne, preto ho
potvrdil podľa ustanovenia § 219 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a žiadal,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil odňatím mu možnosti konať pred súdom
v dôsledku zastavenia konania okresným súdom a potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho
súdu (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Tieto rozhodnutia podľa jeho názoru vyplývajú z nesprávneho
právneho posúdenia otázky právomoci súdu. Nesúhlasil, aby o jeho nároku mala rozhodnúť
Sociálna poisťovňa, ale správne má rozhodnúť súd. Predmetom konania sú totiž nároky za
obdobie do 31.12.2003, preto je irelevantné sa zaoberať otázkou či (alebo že) sa tieto nároky
od 1.1.2004 považujú za úrazovú rentu, kto preberá ich výplatu a kto spravuje finančné
prostriedky na výplatu nárokov po 1.1.2004. Na nesprávnosť názoru krajského súdu poukázal
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 21/2004. Navyše Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku z 31. mája 2005 sp. zn. 1 Cdo 18/2005 vyslovil, že
právomoc Sociálnej poisťovne. nie je daná ani vo veciach nárokov na náhradu za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých,
o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 5, 6
zákona o sociálnom poistení lebo o týchto návrhoch rozhodol vždy súd, ako o spore
z pracovného vzťahu a o týchto nárokoch sa v zmysle novej právnej úpravy už nerozhoduje.
Takisto poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.4.2005 č.k.
4 Rks 1/05, ktorým rozhodol v právnej veci o náhrade za stratu na zárobku (ten istý typ
právnej veci) o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi Sociálnou poisťovňou a súdom
tak, že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci okresného súdu.
Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Vedľajší účastník súhlasil s dôvodmi navrhovateľa uvedené v dovolaní a navrhol, aby
dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu, je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo
potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 2
O.s.p.) ak a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej
stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo c) ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení (ide o potvrdzujúce uznesenie
odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je prípustné) a preto
prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nemožno vyvodiť. Vzhľadom na to by
prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.).
S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané
nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne
zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba
rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
V danej veci navrhovateľ sa žalobou podanou 24. januára 2005 na Okresný súd Žiar
nad Hronom domáhal, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu náhrady (vyčíslené
v petite žaloby) za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od januára do decembra
2003 v zmysle ustanovenia § 201 Zákonníka práce za každý kalendárny mesiac s príslušným
úrokom z omeškania počítaným od 1.3.2003 až po mesiac počítaným do 1.2.2004 do
zaplatenia. Dňa 6.12.2001 bola u navrhovateľa zistená choroba z povolania.
Zo Stanoviska občianskoprávneho kolégia a správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 16. mája 2006 Cpj 9/06 vyplýva, že rozhodovanie o nárokoch na
náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity
alebo čiastočnej invalidity, vzniknutej z pracovného úrazu alebo choroby z povolania do
31.12.2003 patrí do právomoci súdov; aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného
stanoviska oboch kolégií najvyššieho súdu, ak žiaden zákon neustanovil, že o nárokoch,
ktoré vznikli do 31.12.2003 (ak o nich nebolo právoplatne rozhodnuté) má konať Sociálna
poisťovňa, čo by bola výnimka zo všeobecnej právomoci súdu v pracovnoprávnych vzťahoch
zakotvená v § 7 ods. 1 O.s.p. in fine), musí konanie na súde dokončiť súd.
Zákon č. 461/2003 Z.z. v § 88 v spojení s § 179 ods. 1 písm. a/ bodu 1 ustanovil
právomoc Ústredia Sociálnej poisťovne rozhodnúť v prvom stupni o úrazovej rente odo dňa
účinnosti zákona o sociálnom poistení, t.j. od 1. januára 2004.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací i prvostupňový súd nesprávne postupovali,
keď vyslovili právny názor, že rozhodovať v predmetnej veci je daná právomoc Sociálnej
poisťovni.
Po preskúmaní predmetnej veci s poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel
k záveru, že na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci je daná právomoc súdu.
Postupom odvolacieho, ale aj okresného súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť
konať pred súdom a realizovať tak tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok za
účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov priznáva. Uvedená skutočnosť, že došlo
v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je nielen dôvodom zakladajúcim
prípustnosť dovolania, ale je tiež okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou
vadou nemôže byť považované za správne.
S poukazom na uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie
odvolacieho i prvostupňového súdu zrušil podľa § 243b ods. 2 a vec vrátil Okresnému súdu
Žiar nad Hronom na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: