Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/10/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej

veci navrhovateľa P. O., bývajúceho v B. č. X., zastúpeného JUDr. R. F., advokátom v B., D.,

proti odporkyni S., spol. s r.o., H. č. X., za účasti vedľajšieho účastníka S., so sídlom v B.,

pobočka Ž., o náhradu škody pre chorobu z povolania, vedenej na Okresnom súde Žiar nad

Hronom pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 27. októbra 2005 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 27. októbra 2005 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 22. júna 2005 č.k. -32 v spojení s opravným uznesením z 5. septembra 2005

č.k. -40 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 22. júna 2005 č.k. -32 zastavil

konanie o návrhu navrhovateľa z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení

práceneschopnosti za čas od 1.1.2003 do 31.12.2003. Vyslovil, že žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, že vec nepatrí do

právomoci súdu, preto bol daný dôvod na postup podľa veta druhá

Opravným uznesením z 5. septembra 2005 č.k. -40 opravil výrok uznesenia

Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -32 z 22. júna 2005, ktorým zastavil

konanie tak, že správne má znieť: Súd konanie zastavuje a vec postupuje na ďalšie konanie

Sociálnej poisťovni – Ústredie, Bratislava.

Na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením z 27. októbra 2005 sp. zn. potvrdil uznesenie okresného súdu

v spojení s opravným uznesením z 5. septembra 2005. Odporkyni nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne, preto ho

potvrdil podľa ustanovenia

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a žiadal,

aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil odňatím mu možnosti konať pred súdom

v dôsledku zastavenia konania okresným súdom a potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho

súdu ( ). Tieto rozhodnutia podľa jeho názoru vyplývajú z nesprávneho

právneho posúdenia otázky právomoci súdu. Nesúhlasil, aby o jeho nároku mala rozhodnúť

Sociálna poisťovňa, ale správne má rozhodnúť súd. Predmetom konania sú totiž nároky za

obdobie do 31.12.2003, preto je irelevantné sa zaoberať otázkou či (alebo že) sa tieto nároky

od 1.1.2004 považujú za úrazovú rentu, kto preberá ich výplatu a kto spravuje finančné

prostriedky na výplatu nárokov po 1.1.2004. Na nesprávnosť názoru krajského súdu poukázal

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Navyše Najvyšší

súd Slovenskej republiky v rozsudku z 31. mája 2005 sp. zn. vyslovil, že

právomoc Sociálnej poisťovne. nie je daná ani vo veciach nárokov na náhradu za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých,

o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 5, 6

zákona o sociálnom poistení lebo o týchto návrhoch rozhodol vždy súd, ako o spore

z pracovného vzťahu a o týchto nárokoch sa v zmysle novej právnej úpravy už nerozhoduje.

Takisto poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.4.2005 č.k.

, ktorým rozhodol v právnej veci o náhrade za stratu na zárobku (ten istý typ

právnej veci) o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi Sociálnou poisťovňou a súdom

tak, že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci okresného súdu.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Vedľajší účastník súhlasil s dôvodmi navrhovateľa uvedené v dovolaní a navrhol, aby

dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd

z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

uzneseniu, je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( ) alebo

potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 2

) ak a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej

stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo c) ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení (ide o potvrdzujúce uznesenie

odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je prípustné) a preto

prípustnosť dovolania z a nemožno vyvodiť. Vzhľadom na to by

prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných

vád uvedených v ustanovení

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát ( ).

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané

nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne

zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť

pred súdom konať ( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V danej veci navrhovateľ sa žalobou podanou 24. januára 2005 na Okresný súd Žiar

nad Hronom domáhal, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu náhrady (vyčíslené

v petite žaloby) za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od januára do decembra

2003 v zmysle ustanovenia za každý kalendárny mesiac s príslušným

úrokom z omeškania počítaným od 1.3.2003 až po mesiac počítaným do 1.2.2004 do

zaplatenia. Dňa 6.12.2001 bola u navrhovateľa zistená choroba z povolania.

Zo Stanoviska občianskoprávneho kolégia a správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 16. mája vyplýva, že rozhodovanie o nárokoch na

náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity

alebo čiastočnej invalidity, vzniknutej z pracovného úrazu alebo choroby z povolania do

31.12.2003 patrí do právomoci súdov; aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného

stanoviska oboch kolégií najvyššieho súdu, ak žiaden zákon neustanovil, že o nárokoch,

ktoré vznikli do 31.12.2003 (ak o nich nebolo právoplatne rozhodnuté) má konať Sociálna

poisťovňa, čo by bola výnimka zo všeobecnej právomoci súdu v pracovnoprávnych vzťahoch

zakotvená v in fine), musí konanie na súde dokončiť súd.

v v spojení s bodu 1 ustanovil

právomoc Ústredia Sociálnej poisťovne rozhodnúť v prvom stupni o úrazovej rente odo dňa

účinnosti zákona o sociálnom poistení, t.j. od 1. januára 2004.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací i prvostupňový súd nesprávne postupovali,

keď vyslovili právny názor, že rozhodovať v predmetnej veci je daná právomoc Sociálnej

poisťovni.

Po preskúmaní predmetnej veci s poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel

k záveru, že na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci je daná právomoc súdu.

Postupom odvolacieho, ale aj okresného súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť

konať pred súdom a realizovať tak tie procesné práva, ktoré mu za

účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov priznáva. Uvedená skutočnosť, že došlo

v konaní k procesnej vade podľa , je nielen dôvodom zakladajúcim

prípustnosť dovolania, ale je tiež okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou

vadou nemôže byť považované za správne.

S poukazom na uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie

odvolacieho i prvostupňového súdu zrušil podľa § 243b ods. 2 a vec vrátil Okresnému súdu

Žiar nad Hronom na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: