Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
72e/377988.ca50d8.pdf
PDF · 121.51 KB
No categories available
2Cdo/17/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna
v právnej veci žalobcu A. S., bytom S.S., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. S. Z.,
advokátom v Č., proti žalovaným 1/ R. S., bytom S.S., 2/ V. S., bývajúcemu v Č., o právo
prechodu, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 88/2004, o dovolaní žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2007 sp. zn. 9 Co 74/2007, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2007 sp. zn. 9 Co 74/2007 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Čadca rozsudkom z 24. 11. 2006, č.k. 10 C 88/2004-88 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť trpieť jeho právo prechádzať
pešo, osobne a nákladným motorovým vozidlom po parceliach KN-C X. – zastavaná plocha
2 2
o výmere X. ma KN-C X. – zastavaná plocha o výmere X. mzapísaných na LV X. v kat.
území S. a zaviazať ich k povinnosti odstrániť plot z uvedených parciel v bodoch A, B
súdneho nákresu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovaným trovy konania.
Krajský súd v Žiline uznesením z 27. apríla 2007 sp. zn. 9 Co 74/2007 odvolacie
konanie zastavil, rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu a súčasne rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobcom.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca, ktorý podal proti rozsudku súdu prvého
stupňa odvolanie, a ktorý bol odvolacím súdom výzvou doručenou mu a jeho právnemu
zástupcovi dňa 23.3.2007 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v lehote
10 dní od doručenia výzvy a zároveň poučený o následkoch jeho nezaplatenia, do konca
uplynutia lehoty, t.j. do 2.4.2007 súdny poplatok nezaplatil. Odvolací súd preto podľa § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) odvolacie konanie zastavil.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224
ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 a ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Uviedol, že
aj v konaní o poplatkových veciach podľa § 14 zákona č. 71/1992 Zb. platí zásada, podľa
ktorej súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. Uplatnenie tejto zásady
znamená, že aj v prípade, ak bol súdny poplatok za odvolanie zaplatený po uplynutí súdom
stanovenej lehoty, najneskôr však do rozhodnutia odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho
konania a táto skutočnosť je odvolaciemu súdu známa, musí tento súd splnenie stále
existujúcej poplatkovej povinnosti akceptovať a nemôže konanie z tohto dôvodu zastaviť.
V danej veci v čase rozhodovania odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho konania
z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za odvolanie, tento bol žalobcom v celom rozsahu
uhradený. Táto skutočnosť bola odvolaciemu súdu známa. Ak odvolací súd za tejto situácie
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, znemožnil mu výkon základného práva
garantovaného Ústavou SR v Čl. 46, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Súčasne mu
odvolací súd týmto postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Navrhol preto rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu
je prípustné a dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu
uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo
ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo
uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd totiž nezmenil a ani nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.
V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a ani o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolanie žalobcu preto podľa
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom
konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom
nesprávne obsadeným). Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd
zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu znemožňujúci
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom rozsudku z 30. júna 1993 sp. zn.
4 Cdo 70/93, uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky
pod č. 50/1997 vyslovil, že zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa
§ 10 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím
možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. O takýto prípad ide
aj v preskúmavanej veci.
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie (§ 2 ods. 4 zákona
č. 71/1992 Zb. ).
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká
podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,
ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že ak nebol zaplatený
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd
vyzve poplatníka, aby súdny poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy,
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch
nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí primerane
Občiansky súdny poriadok (§ 14 zákona č. 71/1992 Zb. ).
Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje
najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu
na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj
o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania (§ 167 ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú
sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, že žalobcovi a jeho právnemu
zástupcovi bola odvolacím súdom výzva z 20. marca 2007 (č.l. 98 spisu) na zaplatenie
súdneho poplatku za odvolanie doručená 23.3.2007 a že žalobca súdny poplatok zaplatil
v kolkoch dňa 12.4.2007 (č.l. 102 spisu). Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, odvolací súd vydal dňa 27. apríla 2007, t.j.
v čase, kedy už súdny poplatok žalobca zaplatil.
Dovolací súd dospel preto k záveru, že ak za tohto stavu odvolací súd zastavil
odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, zaťažil konanie vadou uvedenou
v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. je podľa dovolacieho súdu potrebné
pri gramatickom, systematickom a logickom výklade, ako aj pri zohľadnení jeho
ústavnoprávneho rámca, vykladať a aplikovať tak, že ak bola poplatková povinnosť
účastníka konania vzniknutá podaním odvolania splnená, hoci aj po uplynutí desaťdňovej
lehoty určenej súdom na plnenie, a to pred rozhodnutím súdu o zastavení konania
o odvolaní, nie je daný zákonný dôvod na zastavenie odvolacieho konania. Len takýto výklad
a aplikácia uvedeného ustanovenia súdom je správna, spravodlivá, zákonná a ústavne
konformná. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania v spojení
s nadmerným tlakom na urýchlenie súdneho konania, nie je podľa názoru dovolacieho súdu,
v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 11. apríla 1995 sp. zn. I ÚS 18/95, podľa ktorých pri výklade
a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou (č.l. 152 ods. 4 ústavy).
Preto nie je možné ani Zákon o súdnych poplatkoch uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu
ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť všetkých
účastníkov, len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť výkladom
v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy.
Ak preto odvolací súd postupom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. odvolacie
konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci tento bol v čase jeho rozhodovania
už zaplatený, nerozhodol správne a znemožnil žalobcovi realizáciu práva, aby jeho vec bola
prejednaná v odvolacom konaní. Týmto postupom krajský súd odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a podľa § 243b ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: