Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/3/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej

veci žalobcu J., so sídlom v H., zastúpeného JUDr. A. G., advokátom v H., proti

žalovanému H., so sídlom v H., zastúpenému JUDr. B. K., advokátom vo V.,

o zaplatenie 278.793 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 1. júna 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 1. júna 2006 sp. zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 20.12.2004 č.k. -130 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 183.891 Sk do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. V časti nároku o zaplatenie sumy 94.902 Sk konanie zastavil a žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rámci

transformácie pôvodného družstva H., v.d., H., bol v zmysle § 10 zákona

č. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstvách (ďalej len ) valným zhromaždením oprávnených osôb

schválený 31.5.1992 transformačný projekt a následne spísaná dohoda o zániku H., v.d.,

a o vzniku následníckych organizácií formou notárskej zápisnice z 25.augusta 1992. Obsahom

týchto dokumentov, okrem iného, bola dohoda, že spoločné činnosti, na ktoré sú uzavreté

hospodárske zmluvy, sa zachovajú a mesačne sa rozúčtujú v podiele H. 60 %

a J. družstvo 40 % do ukončenia ich činnosti. Po vykonanom dokazovaní dospel

k záveru, že zmluvný vzťah vzniknutý na základe hospodárskej zmluvy z 28. augusta 1992

uzavretej medzi S., a.s., V. a H., v.d., H. treba považovať za „spoločnú činnosť“, z ktorého

dôvodu zisk z nej je potrebné rozdeliť podľa vyššie uvedených kritérií. Keďže žalovaný

neuhradil žalobcovi zisk z činností vykonaných podľa tejto hospodárskej zmluvy (preklady a

opravy koľajového zvršku H. V., práce na stredisku voda-kúrenie V. a nájomné mechanizmov

a.s. G. V.) za mesiace október a november 1992 v celkovej sume 278.793 Sk, žalobe po

zohľadnení dodatočne počas konania zaplatenej sumy 94.902 Sk (výkony za mesiace 10, 11 a

12/1992 - nájomné mechanizmov) vyhovel a priznal žalobcovi plnenie v sume 183.891 Sk.

Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 94.902 Sk odôvodnil tým, že žalobca potom,

ako žalovaný dlh čiastočne uhradil, vzal v tejto časti so súhlasom žalovaného žalobu späť.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 1. júna 2006 sp. zn. na odvolanie

žalovaného potvrdil rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej časti a žalovanému uložil

povinnosť uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Dospel k záveru, že okresný súd

náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci a vec správne po právnej stránke posúdil.

Uviedol, že podmienkou transformácie podľa bolo vyporiadanie

majetku podľa transformačného projektu, ktorý bol po jeho schválení záväzný pre oprávnené

osoby. V tomto prípade k vypracovaniu a schváleniu transformačného projektu nepochybne

došlo. V zmysle projektu bolo dohodnuté, že dôjde k rozdeleniu pôvodného družstva na dve

samostatné družstvá a to H. a J. družstvo, čo sa aj stalo. Obsahom tohto projektu bolo aj

dojednanie, že činnosti, na ktoré sú uzavreté hospodárske zmluvy, sa budú naďalej vykonávať

spoločne a mesačne rozúčtovávať v stanovených podieloch až do ich ukončenia. Zhodne

s názorom súdu prvého stupňa, považoval zmluvný vzťah vzniknutý

z hospodárskej zmluvy z 28.8.1992 za taký, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia

transformačného projektu, a teda za „spoločnú činnosť“, z ktorej je potrebné zisk rozdeliť

na základe kritérií uvedených v transformačnom projekte. Dôvodil, že k jej uzavretiu došlo

pred vznikom novovytvorených subjektov, t.j. pred dňom 31.8.1992, že jej obsah bol

totožný s obsahom predchádzajúcej hospodárskej zmluvy a že k jej uzavretiu došlo iba

preto, že sa zmenilo označenie odberateľa. Keďže žalovaný uhradil plnenia vyplývajúce

zo spoločných činností v mesiaci september 1992 a tieto pokračovali v nezmenenom rozsahu

až do 31.3.1993, okresný súd správne rozhodol, keď priznal žalobcovi plnenie za mesiace

október, november 1992 v sume 183.891 Sk.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu, na základe podnetu žalovaného, podal včas

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu a tiež

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie. Uviedol, že

rozhodnutia konajúcich súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, lebo súdy

nesprávne aplikovali na daný skutkový stav, ktorý navyše nebol dostatočne zistený, predpisy

hmotného práva. V konaní bol medzi účastníkmi zásadný rozpor v tom, či sa na zmluvný

vzťah vzniknutý hospodárskou zmluvou z 28. augusta 1992 medzi S., a.s., V. a H., v.d., H.

vzťahujú ustanovenia transformačného projektu o spoločnej činnosti (písm. h/ bod 7 projektu)

alebo išlo o novú zmluvu, ktorej predmet plnenia bol zabezpečovaný už len žalovaným

(H. ) bez spoločnej účasti žalobcu (J.) a teda, či žalobcovi (ne)vznikol nárok na fakturáciu

spoločných činností tak, ako to bolo dohodnuté v transformačnom projekte. Hoci súdy túto

otázku vyriešili kladne, chýba zodpovedajúca právna argumentácia, ktorá

ich viedla k takémuto právnemu záveru. Podľa generálneho prokurátora, zo znenia

transformačného projektu, ako aj z notárskej zápisnice z 25. augusta 1992 vyplýva, že prejav

vôle účastníkov vyslovený v týchto dokumentoch smeroval len k úprave tých spoločných

činností, ktoré trvali v čase ich vyhotovenia. Iný výklad by išiel nad rámec ich vzájomnej

dohody. V tejto súvislosti uviedol, že súdy nevenovali náležitú pozornosť skutočnosti, že

hospodárska zmluva síce bola uzavretá 28. augusta 1992, nadobudla však účinnosť až dňom

1. októbra 1992 (začiatok plnenia poskytovaného podľa tejto zmluvy bol dohodnutý týmto

dňom) a že právnym nástupcom po zaniknutom H. v.d. H. sa stal žalovaný, ktorý dňom

účinnosti zmluvy vstúpil do zmluvného vzťahu so S., a.s. Argument odvolacieho súdu, že

zmluvný vzťah vzniknutý z tejto hospodárskej zmluvy spadal do obdobia, ktoré upravoval

transformačný projekt len preto, že k jej uzavretiu došlo pred vznikom novovytvorených

subjektov, t.j. pred dňom 31.8.1992, je preto nepresvedčivý. Rovnako nepresvedčivo vyznieva

i konštatovanie odvolacieho súdu, že obsah tejto zmluvy bol totožný s obsahom

predchádzajúcej hospodárskej zmluvy (túto odvolací súd nemal zjavne k dispozícii, lebo sa v

spise nenachádzala) a že k jej uzavretiu došlo iba preto, že sa zmenilo označenie odberateľa

(podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť S., a.s., vznikla 23. júla 1992 ako nový

subjekt založený zakladateľskou listinou z 9.júna 1992 podľa ).

Úmysel novovzniknutých subjektov vykonávať činnosť po 31.8.1992 spoločne nevyplýva ani

z prípadnej zmluvy o spolupráci uzavretej v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. Okrem toho

žalobca neprodukoval žiadne dôkazy o tom (hoci jeho zaťažovalo dôkazné bremeno), že

skutočne od 1. októbra 1992 vykonával činnosti spoločne so žalovaným pre odberateľa

spoločnosť S., a.s., a v akom rozsahu. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

spočívajúce v tom, že spoločné činnosti pokračovali v nezmenenom rozsahu až do 31. marca

1993, nemá preto základ v zistenom skutkovom stave. Rozhodnutiami súdov bol teda

porušený zákon a keďže nápravu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, je

daná opodstatnenosť ním podaného mimoriadneho dovolania ( v spojení s

ods. 1 písm. c/ ).

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu podanému generálnym prokurátorom pripojil.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že v danej veci súdy

rozhodli spravodlivo a preto ho navrhol zamietnuť. Naďalej tvrdil, že hospodárska zmluva

z 28. augusta 1992 uzavretá so spoločnosťou S., a.s., bola pokračovaním

zmluvy s predchádzajúcou spoločnosťou O. V. K., s.r.o., o čom svedčí ustanovenie č.l. 8.1. na

strane 4 zmluvy (uvádza sa v ňom, že „Vzhľadom k doterajšiemu dlhodobému prevádzaniu

stavebných prác dodávateľom na prekládkach a opravách koľajiska H. vo V., a.s. ...“). Okrem

riadiacej činnosti zabezpečovanej až do konca marca 1993 Ing. J. K., sa žalobca podieľal na

nákladoch spoločnej činnosti finančnou sumou viac ako 803.376 Sk (10 % podiel žalobcu

vyčlenený z majetku pôvodného družstva pre pokračujúce spoločné činnosti H., družstva H.)

a sumou 200.000 Sk poskytnutou žalovanému v decembri 1992. Žalobca sa teda podieľal aj v

mesiacoch október a november 1992 formou výkonov aj nákladov na spoločnej činnosti.

Navyše, v transformačnom projekte sa nehovorí o tom, že J. družstvo sa má priamo podieľať

na výkonoch pracovnou silou. Okrem toho nesúhlasil s názorom generálneho prokurátora, že

znenie transformačného projektu treba vykladať tak, že sa ním upravili len spoločné činnosti,

ktoré trvali v čase jeho vyhotovenia. V tejto súvislosti poukázal na zmluvu o nájme

mechanizmov uzavretú so spoločnosťou G., a.s., dňa 1.6.1992, teda deň po schválení

transformačného projektu a na to, že žalovaný v súlade s ním plnil z tejto spoločnej činnosti aj

za mesiace október a november 1992. Pri výklade ustanovení transformačného projektu

použitého generálnym prokurátorom, by však ani táto zmluva nemala byť považovaná za

zmluvu ošetrenú týmto dokumentom. Žalobca zdôraznil, že si v skutočnosti uplatnil iba

nároky, ktoré mu vyčíslil sám žalovaný ako podiel zo spoločných činností družstva po jeho

transformácii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor za splnenia podmienok

požadovaných ustanovením , preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu sa podáva, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy

278.793 Sk titulom úhrady faktúr č. 3/12/92 a č. 4/12/92, ktorými žalovanému vyúčtoval

výkony za mesiace október a november 1992 za práce spočívajúce v prekládke a opravách

koľajových zvrškov na H. V. K. (hospodárska zmluva č. 2/AN/H/92 z 28.8.1992), za práce na

stredisku voda a kúrenie V. K. (doposiaľ nie je zrejmé na základe akého zmluvného vzťahu

boli tieto práce vykonávané) a za nájomné mechanizmov, ktoré boli zmluvou o nájme

prenajaté G., a.s. (táto časť nároku nie je už predmetom dovolacieho konania). Nárok

uplatňoval ako plnenie zo spoločných činností vykonávaných účastníkmi

po transformácii pôvodného družstva. Jeho právny základ opieral o transformačný projekt

schválený oprávnenými osobami 31.5.1992 a o dohodu uzavretú medzi predsedami družstiev

žalobcu a žalovaného.

Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, dospel k právnemu názoru, že

zmluvný vzťah vzniknutý z hospodárskej zmluvy z 28.8.1992 treba považovať za taký,

na ktorý sa vzťahujú ustanovenia transformačného projektu, a teda za „spoločnú činnosť“,

z ktorej je potrebné aj zisk rozdeliť na základe kritérií uvedených v transformačnom projekte.

Generálny prokurátor vyslovil nesúhlas s týmto právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa neho, prejav vôle účastníkov vyslovený v dokumentoch, týkajúcich sa transformácie,

smeroval len k úprave tých spoločných činností, ktoré trvali v čase ich vyhotovenia. V danej

veci však nejde o takýto prípad. Navyše, rozsudok odvolacieho súdu postráda predovšetkým

presvedčivú právnu argumentáciu a je založený na neúplných zisteniach, resp. na

skutočnostiach, ktoré z obsahu spisu nevyplývajú.

Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že v danom spore bolo

rozhodujúce dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či vo vzťahu, a to treba zdôrazniť, medzi

žalobcom a žalovaným ide o prípad, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia transformačného

projektu, upravujúce spoločné činnosti, ich zachovanie a delenie (rozúčtovávanie).

Z obsahu transformačného projektu prijatého v zmysle vyplýva,

že bolo dohodnuté rozdelenie pôvodného družstva na dve samostatné družstvá H., družstvo a

J., družstvo, že okrem iného v zmysle pod bodom h/

obsahuje časový harmonogram transformácie družstva, vrátane lehôt na vykonanie úkonov

nevyhnutných podľa , a že bol schválený 31.5.1992 a teda pre

oprávnené osoby záväzný. Keďže transformačný projekt medzi zúčastnenými stranami

(dovnútra) nadobudol účinnosť dňom jeho schválenia, t.j. dňom 31.5.1992

a novovzniknuté subjekty (navonok vznikli až dňom zápisu do Obchodného registra, t.j.

31.8.1992) sa na plnení niektorých doposiaľ vzniknutých záväzkov podieľali spoločne, bolo

potrebné na prechodnú dobu (spravidla do ukončenia transformácie) v ňom upraviť, akým

spôsobom budú riešené vzťahy, vyplývajúce, okrem iného, zo spoločnej činnosti, na ktoré

sú hospodárske zmluvy už uzavreté. Úprava je zakotvená pod bodom h/ položkou 7.

transformačného projektu, podľa ktorej spoločné činnosti, na ktoré sú uzavreté hospodárske

zmluvy, ponechať do ukončenia hospodárskej zmluvy a mesačne rozúčtovávať v podiele: H.,

družstvo 60 %, J., družstvo 40 % do ukončenia ich činnosti. Vzhľadom na účel, ktorému má

táto úprava slúžiť, ako aj vzhľadom na jej znenie, dovolací súd, zhodne

s generálnym prokurátorom dospel k záveru, že predmetom úpravy boli len tie spoločné

činnosti, ktoré dovtedy, t.j. do dňa 31.5.1992, existovali na základe skôr uzavretých

hospodárskych zmlúv. Tieto spoločné činnosti (nie iné) sa mali do ukončenia transformácie,

resp. až do ukončenia platnosti hospodárskych zmlúv, prípadne do ukončenia ich spoločnej

činnosti, zachovať a mesačne rozúčtovávať v podieloch tam stanovených, pričom deleniu

podliehali náklady, výkony a zisk. To znamená, že k deleniu medzi novovzniknuté subjekty

podľa dohodnutého kľúča, malo v tomto prechodnom období, výnimočne dochádzať bez

bližšieho skúmania rozsahu skutočne vynaložených nákladov a výkonov (inak je spravodlivé,

ak ten, kto sa zúčastňuje na zisku zo spoločnej činnosti, sa v rovnakom rozsahu zúčastňuje

aj na nákladoch a výkonoch, prípadne stratách). Treba dodať, že z režimu tejto úpravy,

zásadne nie je možné vylúčiť spoločné činnosti vykonávané podľa hospodárskych zmlúv,

ktorých účinnosť nastala do vzniku nových subjektov (do 31.8.1992).

Podľa názoru dovolacieho súdu, chápanie ustanovení transformačného projektu, ktoré

sa týkali spoločnej činnosti v uvedenom zmysle, zodpovedá aj spravodlivému vyporiadaniu

majetkových vzťahov účastníkov v rámci nimi uskutočnenej transformácie vykonanej

v zmysle Účelom transformačného projektu schváleného v rámci

transformácie družstva podľa vyššie citovaného zákona totiž nemohlo byť a ani nebolo

upraviť delenie (rozúčtovávanie) spoločných činností podľa vopred dohodnutého kľúča na

prípady tých spoločných činností, ktoré eventuálne nastali a boli realizované až po ukončení

celého procesu transformácie (spoločných činnosti vzniknutých v budúcnosti).

V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaní

vykonávali v čase, kedy bol transformačný projekt schválený, tri samostatné spoločné činnosti

a to práce spočívajúce v prekládke a opravách koľajových zvrškov na H. V. K.

v zmysle hospodárskej zmluvy č. 01/AN/H/92 uzavretej medzi pôvodným družstvom H., v.d.,

H. a O. V., s.r.o., K., platnosť ktorej skončila 31. septembra 1992

(táto sa v spise nenachádza), práce na stredisku voda a kúrenie V. K. (doposiaľ nie je zrejmé

na základe akého zmluvného vzťahu boli tieto práce vykonávané a kedy bola spoločná

činnosť ukončená) a nájom mechanizmov podľa zmluvy o nájme uzavretej medzi pôvodným

družstvom H., v.d., H. a spoločnosťou G., a.s., ktorá činnosť bola ukončená 31.12.1992 (táto

sa tiež v spise nenachádza - nároky z nej vyplývajúce však nie sú predmetom dovolacieho

konania). V týchto prípadoch ide nepochybne o spoločné činnosti, na ktoré boli

v čase schválenia transformačného projektu, uzavreté hospodárske zmluvy (u ostatnej išlo

zrejme o prípad, kedy spoločná činnosť vznikla a sčasti sa aj realizovala síce po 31.5.1992,

ale do 31.8.1992) a teda, na ktoré sa vzťahoval režim transformačného projektu o ich

zachovaní a delení (rozúčtovávaní) v zmysle jeho bodu h/ položky 7.

Iné činnosti, ktoré účastníkom vznikli po ukončení transformácie družstva a ktoré

prípadne aj po tomto období spoločne realizovali, nebolo už možné deliť (rozúčtovávať)

podľa zásad prijatých v transformačnom projekte. Medzi takúto činnosť, ktorú podľa tvrdenia

žalobcu účastníci uskutočňovali spoločne, treba zahrnúť aj činnosť vykonávanú v zmysle

hospodárskej zmluvy č. 2/AN/H/92, ktorá síce bola uzavretá medzi pôvodným družstvom H.,

v.d., H. a S., a.s., V. 28.8.1992, avšak ktorej účinnosť nastala až 1.10.1992 (na jej základe bol

dodávateľ povinný poskytnúť plnenie až od 1.10.1992). Ide teda nepochybne o činnosť, ktorá

vznikla až po ukončení transformácie družstva (v čase transformácie družstva nebola na ňu

uzavretá hospodárska zmluva), z ktorého dôvodu aj v prípade, ak by účastníci podľa nej

poskytovali predmet plnenia spoločne, nie je možné túto činnosť deliť (rozúčtovávať) podľa

zásad prijatých v transformačnom projekte.

Nárok žalobcu, ktorým uplatnil plnenie za práce spočívajúce v prekládke a opravách

koľajových zvrškov na H. V. K. za mesiace október a november 1992 vykonané

v zmysle tejto hospodárskej zmluvy, nemožno preto považovať za prípad, na ktorý sa

vzťahujú ustanovenia transformačného projektu o spoločnej činnosti. Ak odvolací súd dospel

k opačnému záveru, jeho rozhodnutie je nesprávne, založené na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Dovolací súd súhlasí napokon s generálnym prokurátorom aj v tom, že žalobca

v konaní pred súdmi nižších stupňov nepreukázal, hoci jeho zaťažovalo dôkazné bremeno,

existenciu dohody o spolupráci uzavretej v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., na ktorú sa

odvoláva v texte faktúr č. 3/12/92 a č. 4/12/92 (sám žalobca v liste zo 14.12.1992 uvádza,

„že až po podpísaní vzájomnej dohody o spolupráci našich družstiev po transformácii v rámci

finančných možností družstva budeme sa podieľať na financovaní spoločných činností“)

a ani to, že by sa v žalovanom období skutočne podieľal na činnostiach, vykonávaných

v prospech odberateľa S., a.s., spoločne so žalovaným a v akom rozsahu.

Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k dovolaniu namietal, že sa podieľal na nákladoch

spoločnej činnosti finančnou sumou viac ako 803.376 Sk (10 % podiel žalobcu vyčlenený

z majetku pôvodného družstva pre pokračujúce spoločné činnosti H., družstva H.) a sumou

200.000 Sk poskytnutou žalovanému v decembri 1992, treba uviesť, že z doposiaľ

vykonaného dokazovania nevyplýva, že by 10 %-tný podiel žalobcu vyčlenený z majetku

pôvodného družstva pre žalovaného, mal byť použitý výlučne na pokračujúce spoločné

činnosti. Pokiaľ ide o sumu 200.000 Sk, z obsahu spisu vyplýva, že táto bola žalobcovi

v celom rozsahu vrátená.

Za nenáležité treba považovať aj tvrdenie žalobcu (odôvodňoval ním existenciu

spoločnej činnosti v čase schválenia transformačného projektu) spočívajúce v tom, že

hospodársku zmluvu č. 2/AN/H/92 z 28.8.1992 treba považovať za „pokračovanie“

hospodárskej zmluvy č. 01/AN/H/92 uzavretej medzi pôvodným družstvom H., v.d., H. a O.

V., s.r.o., K.. Podľa dovolacieho súdu, ide o úplne novú hospodársku zmluvu, bez akejkoľvek

právnej náväznosti na predchádzajúcu zmluvu. O tom svedčí, že zmluva bola uzavretá medzi

úplne inými subjektmi (na strane odberateľa S., a.s., V., ktorý subjekt nie je právnym

nástupcom O. V., s.r.o., K.), že predmetom jej dodávky bola kompletná starostlivosť

o koľajisko H. vo V. a.s. K., že v nej bola dohodnutá lehota plnenia dodávok

od 1.10.1992 do 30.9.1993 a že v jej texte sa nikde neuvádza, že by išlo o dodatok

k hospodárskej zmluve č. 01/AN/H/92.

Rovnako neobstojí ani porovnávanie spoločnej činnosti, spočívajúcej v nájme

mechanizmov podľa zmluvy o nájme uzavretej so spoločnosťou G., a.s., s činnosťou

spočívajúcou v prekládke a opravách koľajových zvrškov na H. V. K.. Predovšetkým treba

uviesť, že ide o činnosti s úplne rozdielnou povahou, pričom prvá z nich, na rozdiel od ostatne

uvedenej, nastala v čase do 31.8.1992 a v tomto období bola aj riadne realizovaná. Okrem

toho treba uviesť, že aj po dokončení transformácie sa žalobca na tejto činnosti, až do jej

ukončenia, podieľal, lebo vlastnícky jemu patriace dopravné mechanizmy boli tiež

predmetom nájmu. To si napokon zrejme uvedomil aj žalovaný a za tieto „spoločné činnosti“

žalobcom požadované plnenia dodatočne uhradil.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že mimoriadnym dovolaním

generálneho prokurátora napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý vadou uvedenou

v , z ktorého dôvodu ho Najvyšší súd Slovenskej republiky

zrušil; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre krajský súd

záväzný ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

.