Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/258/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S., a. s., so sídlom

v Ž., IČO : X., proti odporcovi J. Š., bývajúcemu v B., o zaplatenie 87.558,50 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. júna 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 5. februára 2008 č. k. – 61 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 21.684,- Sk a vo zvyšku návrh o zaplatenie

65.874,50 Sk zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo výroku

o prisúdenej výške uplatneného plnenia odôvodnil existenciou práva navrhovateľky na

zaplatenie dodanej elektrickej energie za ňou uplatnené obdobie od 01.01.2006 do 25.10.2006

na dvoch odberných miestach, Verejnom táborisku a Autocampe verejnom táborisku,

vychádzajúc z počtu spotrebovaných kWh a paušálnych pevných sadzieb zvoleného programu

spotreby. Zohľadnil tiež skutočnosť, že odporca je povinný platiť za dodanú elektrickú

energiu navrhovateľke až do skončenia ich zmluvného vzťahu o dodávke elektrickej energie,

preto priznal navrhovateľke aj právo na zaplatenie dodanej elektrickej energie za obdobie

od 11.10.2006 do 14.12.2006, pretože časť tohto obdobia spadá aj do obdobia, kedy bol

užívateľom oboch odberných miest odporca. Navrhovateľke nepriznal právo na zaplatenie

65.874,50 Sk za neoprávnený odber elektrickej energie, nakoľko nepreukázala v zmysle § 39

ods. 1 písm. c/ vznik skutočnosti predpokladanej citovanou právnou

normou ( odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom

sústavy alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii )

spočívajúcou v ňou tvrdenom porušení ciachových plomb na kryte elektromera, ktorú

skutočnosť odporca poprel. Vychádzal tiež zo záveru, že nárok na náhradu škody

z neoprávneného odberu vzniká navrhovateľke voči subjektu, ktorý elektrickú energiu

neoprávnene odoberal a nie voči subjektu, pre ktorý bolo odberné miesto zriadené a ktorý

odoberal elektrickú energiu na základe zmluvného vzťahu. Keďže poškodenie plomb na

elektromeroch bolo zistené 20.11.2006, v ktorom období odporca už nebol nájomcom oboch

odberných miest ( od 25.10.2006 ) a nemal možnosť elektrickú energiu odoberať, nemohol

navrhovateľke spôsobiť škodu neoprávneným odberom, i keď si nesplnil svoju ohlasovaciu

povinnosť zmeny užívateľa areálov. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 2 a v prevažnej miere úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania,

pretože si ich neuplatnil a súd ich vznik ani nezistil.

Krajský súd v Žiline rozhodol o odvolaní navrhovateľky rozsudkom z 19. júna 2008

sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v napadnutom

zamietajúcom výroku a vo výroku o práve na náhradu trov konania potvrdil z dôvodu vecnej

správnosti podľa V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa. O práve na náhradu trov konania rozhodol tým spôsobom, že

odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd pred rozhodnutím vo

veci samej zodpovedal otázku správnosti postupu súdu prvého stupňa, ktorý pojednával

a rozhodol bez prítomnosti riadne naň predvolanej navrhovateľky, ktorá sa na pojednávanie

ospravedlnila z dôvodu účasti povereného pracovníka na súdnom pojednávaní pred Okresným

súdom Banská Bystrica. Uvedený záver vyplýva z odôvodnenia rozsudku napadnutého

dovolaním navrhovateľky. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nepovažoval

uvedený dôvod dôležitým dôvodom odročenia pojednávania, pretože v prípade vzniku

prekážky brániacej poverenému zamestnancovi konať pred súdom za právnickú osobu,

môže za ňu konať iný jej zamestnanec, prípadne sám štatutárny orgán, dôvodil odvolací súd.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá navrhla jeho

zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania dôvodila ustanovením

a dôvodnosť ustanovením Dovolateľka

namietala, že súdom prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie

možnosti konať pred okresným súdom spočívalo podľa jej názoru v tom, že súd prvého

stupňa tým, že konal a rozhodol o veci na pojednávaní dňa 05.02.2006 bez prítomnosti

navrhovateľky, ktorá sa ospravedlnila a požiadala z dôležitého dôvodu, ktorým uviedla účasť

povereného zamestnanca na pojednávaní pred Okresným súdom Ružomberok, o odročenie

pojednávania, jej znemožnil vyjadriť sa ku skutočnostiam tvrdených odporcom, predkladať

dôkazy o svojich tvrdeniach, poprípade vykonať procesné úkony, návrhy na pristúpenie

ďalšieho účastníka do konania, zmenu návrhu a dispozíciu návrhom. Krajský súd zhodne

so súdom prvého stupňa nepovažoval dôvod ospravedlnenia neúčasti navrhovateľky na

pojednávaní dňa 05.02.2006, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, dôležitým dôvodom

odročenia pojednávania v zmysle a postup súdu prvého stupňa, ktorý

i napriek neprítomnosti navrhovateľky pojednával a vo veci rozhodol, vyhodnotil správnym,

neodnímajúcim navrhovateľke možnosť konať pred súdom. Navyše krajský súd zaujal názor,

že za navrhovateľku mohol konať pred súdom iný jej zamestnanec alebo štatutárny orgán.

Navrhovateľka dôvodila, že v súlade s ustanovením konal pred súdom jej

poverený pracovník na vymáhanie pohľadávok za dodávky elektrickej energie, ktorá časť

činnosti navrhovateľky mu bola zverená. Podľa názoru navrhovateľky súd prvého stupňa mal

vzhľadom k jej ospravedlneniu pojednávanie prerušiť v súlade s ustanovením

a tým zabezpečiť v zmysle všetkým účastníkom konania rovnaké postavenie,

ktorú zásadu súd prvého stupňa porušil. Navrhovateľka namietala, že splnila svoju zákonnú

povinnosť podľa predložením dôkazov spolu s návrhom na začatie konania, ktoré

postačili okresnému súdu na vydanie platobného rozkazu.

Odporca svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu navrhovateľky nevyužil a k dovolaniu

navrhovateľky sa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorej zamestnanec

konajúci za dovolateľku má právnické vzdelanie ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), skúmal predovšetkým prípustnosť

dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236

a nasledujúcich možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu, pretože dovolanie navrhovateľky smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil zamietajúci výrok o zaplatenie 65.874,50 Sk. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež

proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolaním navrhovateľky nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

navrhovateľky nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie navrhovateľky by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu ( aj rozsudku ) odvolacieho súdu

vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, a g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a) až

g) tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na opodstatnenosť tvrdenia, že v prejednávanej veci

jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu

a 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia významná, pritom ide

len vtedy, ak išlo o postup nesprávny ( uvažovaný z hľadiska zachovania postupu súdu

určeného zákonom alebo ďalšími záväznými právnymi predpismi ) a ak sa postup súdu

prejavil v priebehu konania, t. j. v činnosti, ktorá vydaniu konečného súdneho rozhodnutia

predchádzala. To znamená, že zo strany súdu musí ísť o porušenie konkrétneho procesného

ustanovenia voči dotknutému účastníkovi, ktorého bezprostredným následkom je odňatie

možnosti ( tomuto účastníkovi ) konať pred súdom. Za takýto závadný postup sa považuje

aj prejednanie veci na pojednávaní bez účasti účastníka konania, hoci pre takýto postup

neboli splnené podmienky, pretože sa ním bráni navrhovateľke v realizácii procesného práva

domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené, na súde.

O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke neznemožnil

uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv

a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v danej veci vyvodzuje prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

z toho, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej

správnosti i napriek existencii procesnej vady v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré

predchádzalo rozsudku napadnutého odvolaním navrhovateľky aj z dôvodu odňatia možnosti

konať pred okresným súdom. Z obsahu dôvodu prípustnosti dovolania možno dovodiť, že

navrhovateľka namieta nezákonnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý mal rozhodnúť podľa

V zmysle súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho konania vyplýva pre odvolací súd

povinnosť vždy zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade, ak súd prvého stupňa

postupoval v konaní predchádzajúcom vydaniu odvolacím súdom preskúmavaného

rozhodnutia v rozpore so zákonom tým spôsobom, že takéto konanie bezprostredne malo

za následok odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom. Dovolací súd dospel k záveru,

že súd prvého stupňa neodňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom, a jeho konanie

preto nebolo spôsobilým odvolacím dôvodom majúcim za následok zrušenie rozsudku súdu

prvého stupňa odvolacím súdom v súlade s ust.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

V zmysle čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd ( ústavný zákon

č. , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ) každý má právo, aby

jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby

sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Z citovaných ustanovení a ústavného zákona vyplýva, že základným právom

účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti.

upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní zaručené právo

osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu,

ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej

pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná,

pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ).

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti; prihliadne pritom na obsah spisu

a dosiaľ vykonané dôkazy. Ustanovenie určuje

dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať

v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu : riadne predvolanie účastníka a absencia

žiadosti účastníka o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

V prejednávanej veci Okresný súd Žilina dňa 08.01.2008 nariadil pojednávanie na deň

05.02.2008, ktorá skutočnosť vyplýva z predvolania na uvedený termín pojednávania, ktoré

bolo navrhovateľke doručené 11.01.2008 ( odporcovi 10.01.2008) do vlastných rúk. Možno

konštatovať, že navrhovateľka bola riadne predvolanou účastníčkou na súdom prvého stupňa

vo veci samej určené pojednávanie, pretože bola predvolaná s dostatočným časovým

predstihom výrazne presahujúcim zákonnú päťdňovú lehotu na prípravu pojednávania, čím

bol vytvorený dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania.

Z podania navrhovateľky označeného ospravedlnením neúčasti na pojednávaní

z 31.01.2008, doručeného súdu prvého stupňa 04.02.2008 ( č. l. 56 spisu ) vyplýva, že

navrhovateľka ospravedlnila neúčasť svojho informovaného právneho zástupcu, správne

povereného zamestnanca ( ), na pojednávaní konanom 05.02.2008 z dôvodu jeho

účasti na inom súdnom pojednávaní v Ružomberku a navrhla rozhodnúť vo veci vo svojej

neprítomnosti v súlade s petitom návrhu a listinnými dôkazmi ( ods. 2 podania ). V závere

podania žiadala zaslať kópiu zápisnice o pojednávaní, aby sa mohla vyjadriť k prípadným

novým predloženým dôkazom, resp. zabezpečiť dôkazné prostriedky.

Každý procesný úkon účastníka musí byť jednoznačný, určitý a zrozumiteľný,

nevzbudzujúci pochybnosť o ním sledovanom cieli, pretože len taký úkon môže vyvolať

účastníkom zamýšľané účinky. Vychádzajúc z obsahu procesného úkonu navrhovateľky

z 31.01.2008 označeného ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, možno z jeho

jednoznačne navrhovateľkou formulovaného textu, v ktorom navrhla rozhodnúť vo veci

vo svojej neprítomnosti, dospieť ( a contrario ) k záveru, že nenavrhla pojednávanie odročiť

z dôvodu svojej neprítomnosti a súčasne z neho vyplýva jej rozhodnutie svoje právo osobnej

účasti na tomto pojednávaní nevyužiť. Na uvedenom závere nič nemení ani jej žiadosť

obsiahnutá v závere jej podania, v ktorom žiada zaslať kópiu zápisnice o pojednávaní.

Pokiaľ podanie navrhovateľky z 31.01.2008 neobsahuje výslovnú žiadosť ( návrh ) na

odročenie pojednávania, ale výslovný návrh rozhodnúť vo veci bez jej prítomnosti na

pojednávaní, možno dospieť k jednoznačnému záveru, že žiadosť navrhovateľky o odročenie

pojednávania absentuje. Uvedenému záveru korešponduje aj ustálený názor súdnej praxe,

že ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na pojednávanie nie je bez ďalšieho aj žiadosťou

o odročenie pojednávania v zmysle ( R 79/1994 ).

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené

, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a

rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť

priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení

, ktoré súdu ukladá predvolať účastníkov na pojednávanie tak, aby mali dostatok

času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Je na účastníkovi, či využije svoje právo osobne sa zúčastniť pojednávania na súde. Ak

účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať

o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101

ods. 2 súdu umožňuje prejednať vec aj v neprítomnosti takéhoto účastníka,

ktorý - hoci riadne predvolaný - sa nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie , podľa

ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak procesný úkon navrhovateľky neobsahoval

jej žiadosť o odročenie pojednávania, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom,

keď vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní,

i keď z dôležitého dôvodu, avšak bez výslovnej žiadosti neprítomnej účastníčky o odročenie

pojednávania, umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti podľa § 101

ods. 2 Za tohto stavu procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý dňa 05.02.2008

vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky ( riadne predvolanej na súdne

pojednávanie dňa 11.01.2008 ), je potrebné považovať za postup v súlade s § 101 ods. 2

Za týchto okolností, ak súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti navrhovateľky,

neporušil tým žiadne procesné ustanovenia a právo patriace navrhovateľke ako účastníčke

konania, a teda ani možnosť konať pred súdom. Naviac táto prípadná vada konania bola

odstránená na pojednávaní pred odvolacím súdom, ktorého sa navrhovateľka už osobne

zúčastnila ( i keď súhlasila s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania

v súlade s ustanovením v znení účinnom do 14.10.2008 ). Odvolací súd na

základe odvolania navrhovateľky riadne v súlade s nariadil na jeho

prejednanie pojednávanie. Na pojednávaní odvolacieho súdu sa k veci vyjadrila a predniesla

aj svoje návrhy navrhovateľka, čím bol dodržaný procesný postup podľa § 215 druhej vety

s tým, že nenavrhla vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie opodstatnenosti

svojho nároku. Procesné práva dovolateľky v odvolacom konaní porušené neboli. Odvolací

súd preto správne procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý konal v neprítomnosti

navrhovateľky nepovažoval za odňatie možnosti konať pred súdom a teda za dôvod majúci

za následok postup podľa

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti

podaného dovolania podľa

Dovolateľka v danej veci namieta procesnú vadu v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v tom, že súdy jej neumožnili navrhnúť ďalšie dôkazy. O procesnú vadu

v zmysle tohto ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom, ide len vtedy,

ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané mu Občianskym

súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť ( doplniť ) svoje návrhy, vyjadriť sa

k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu

otázky účastníkom ( svedkom ) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť

sa k dokazovaniu i právnej stránke veci ( § 101 ods. 1, § 117, § 118 ods. 1 a 3, § 123, § 126

ods. 3, , , ). Zo spisu nevyplýva, že by dovolateľke bolo odňaté

niektoré z týchto práv, najmä ňou uvedené právo označiť navrhované dôkazné prostriedky,

pretože dôkazy pripojila k návrhu na začatie konania a ďalšie dokazovanie na preukázanie

jej nároku uplatneného v konaní nenavrhla ani v konaní o odvolaní.

Záverom je potrebné ešte uviesť, že neprerušením konania v zmysle

v prípade nedostavenia sa navrhovateľky na pojednávanie pred súdom prvého stupňa, nebolo

porušené žiadne jej právo a ani právo rovnosti účastníkov v konaní v zmysle ,

pretože na postup podľa tohto ustanovenia neboli splnené zákonom predpokladané procesné

podmienky, nakoľko účastníci konania nenavrhli prerušenie konania a navrhovateľka sa

neustanovila po predchádzajúcom ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní. Ďalšiu

uvedeným ustanovením predpokladanú nadväznú zákonnú podmienku ( súlad prerušenia

konania s účelom konania ) na predchádzajúce, nebolo už potrebným skúmať.

Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

nie je podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky ako neprípustné podľa § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu

dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti tak, ako to namietala navrhovateľka v podanom dovolaní.

V dovolacom konaní nebola navrhovateľka úspešná a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo odporcovi ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania a zo spisu žiadne trovy odporcu vzniknuté v dovolacom konaní

nevyplývajú ( v spojení s a a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: