Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/17/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Aleny Priecelovej a členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu: B., IČO: X., proti žalovanému: J., zast. JUDr. M.,

o zaplatenie 183 591,68 Sk s prísl., o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline č. k. zo dňa 22. marca 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom č. k. -86

zo dňa 29.7.2004 žalobu zamietol. V odôvodnení sa uvádza, že žalobca si uplatnil

svoj nárok voči žalovanému titulom vzniku debetného zostatku na osobnom účte

vo výške 183 591,68 Sk v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o osobnom

účte. Okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi

nevznikol nárok na vrátenie nepovoleného debetu na účte žalovaného, keďže

žalovaný za vznik debetu nezodpovedá, pretože bol spôsobený konaním tretích

osôb, spočívajúcim v zásahu do počítačového systému P. O trovách konania

rozhodol podľa

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Žiline, ako súd

odvolací, rozsudok podľa ohľadne zaplatenia istiny zmenil tak,

že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 183 591,68 Sk s 30% úrokmi

ročne od 17.8.1999 do zaplatenia. Rozsudok v časti o zamietnutí nároku

na zaplatenie 30% úrokov ročne zo sumy 183 591,68 Sk od 19.7.1999 do 16.8.1999

potvrdil. V odôvodnení sa konštatuje, že po procesnej stránke odvolací súd aplikoval

v znení platnom a účinnom ku dňu začatia odvolacieho konania (5.11.2004)

s poukazom na ust. v znení Zmena

žaloby, aby odvolací súd posudzoval uplatnený nárok cez právnu úpravu

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka, nebola pripustená –

uznesením sp. zn. zo dňa 22.3.2006 (č.l. 119). Odvolací súd

sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu o platnosti zmluvy o osobnom

účte a jej vyhodnotení, ako zmluvy o bežnom účte, uzavretej podľa ust.

a nasl. . Predmetom odvolania a základom sporu účastníkov konania

bola otázka, či žalovaný zodpovedá za debetný zostatok v žalovanej výške, ktorý bol

vytvorený výbermi žalovaného dňa 17.6.1999, 19.6.1999. Samotná výška

debetného zostatku nebola sporná. Základom záväzkového vzťahu účastníkov bola

zmluva o osobnom účte – K., ktorá v článku 3 písm. c/ odkazovala

pri vzniku debetného zostatku na platné obchodné podmienky. Žalovaný potvrdil,

že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre zriaďovanie

a vedenie korunových účtov v P., ako aj vedenie osobných účtov. Z obsahu zmluvy

nepochybne vyplynulo, že účastníci si nedohodli možnosť debetného zostatku (čl. 3

písm. b/, c/) a pre nedohodnuté prečerpanie peňažných prostriedkov mohla banka

úročiť vzniknutý debetný zostatok zvýšenou úrokovou sadzbou v zmysle platných

obchodných podmienok. Žalobca sa domáhal vyrovnania debetného zostatku

v zmysle čl. 3 bod. 19 obchodných podmienok. Skutočnosť debetného zostatku

nebola sporná. Nepochybné bolo tiež to, že debetný zostatok nastal zásahom

do počítačovej evidencie banky – fiktívnymi vkladmi peňažných prostriedkov a ich

následnými výbermi žalovaným. V zmysle uzavretej zmluvy za debetný zostatok

zodpovedá klient – majiteľ účtu, teda žalovaný. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť

žalovaného za vzniknutý debet. Preto nebolo relevantné, či žalovaný mal podiel

na fiktívnych vkladoch, resp., či výber finančných prostriedkov bol dobromyseľný.

Tiež nie je podstatný jeho právny vzťah k tretím osobám, nakoľko predmetom žaloby

je záväzkový vzťah banky a žalovaného ako klienta a v tomto zmluvnom rámci bolo

potrebné vyhodnotiť i zodpovednosť žalovaného za debetný zostatok. Za relevantnú

skutočnosť pre začiatok omeškania v zmysle čl. 3 bod. 19 obchodných podmienok

odvolací súd považoval druhú upomienku z 18.7.1999, ktorú žalovaný prevzal

30.7.1999. Do omeškania sa preto dostal od 17.8.1999 ( ).

Odvolací súd zmeneným výrokom priznal žalobcovi 30% úrok ročne zo sumy

183 591,68 Sk od 17.8.1999 do zaplatenia a vo zvyšku zamietaný rozsudok potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie ( § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ ). Poukazuje na to, že odvolací súd je podľa viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdil, že výbermi

žalovaného zo dňa 17.6.1999 a 19.6.1999 sa tento v zmysle ust. ,

bezdôvodne obohatil plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda rozhodnutie

okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo potrebné

posúdiť stav, ako bezdôvodné obohatenie v zmysle a nasl. . Odvolací súd

zmenu návrhu nepripustil a napriek tomu v konaní pokračoval. Má za to, že ak

odvolací súd zmenu návrhu nepripustil, bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,

a preto konal nad rozsah jeho oprávnenia uvedeného v ust. Napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Prvostupňový súd správne vecne aj po právnej stránke posúdil predmet sporu, a tak

aj rozhodol. Žalovaný jeho konaním – výbermi, neporušil žiadne ustanovenia

zmluvy, uzavretej so žalobcom o osobnom účte, keď čerpal peňažné prostriedky len

do výšky voľných peňažných prostriedkov na jeho účte a nespôsobil priamo svojím

konaním vznik debetného zostatku. Žalovaný za vznik debetu nezodpovedá, pretože

tento bol spôsobený konaním tretích osôb, nezávisle na jeho konaní v zmysle

zmluvy o otvorení a vedení účtu. Preto žiada zrušiť rozsudok Krajského súdu v Žiline

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

prejednal dovolanie žalovaného podľa , ako podané v zákonnej

lehote ( ), spĺňajúce náležitosti stanovené ustanovením

ods. 1 Prípustnosť dovolania je podľa daná. Dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací súd nezistil žiadnu vadu konania v zmysle Žalobca –

právny predchodca P., sa žalobou zo dňa 23.10.2002 domáhal zaplatenia istiny

183 591,68 Sk s prísl. voči žalovanému z dôvodu neuhradenia debetného zostatku,

ktorý mu vznikol čerpaním finančných prostriedkov na osobnom účte zriadeným

u žalobcu. V občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to

nielen určením petitu, ale i určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené

právo opiera. Žalobca nie je však povinný svoj nárok právne kvalifikovať. Súd musí

zistiť, či skutočnosti tvrdené žalobcom možno podriadiť pod niektoré zákonné

ustanovenia, spravidla hmotnoprávnu normu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si

žalobou uplatnil právo na peňažné plnenie z dôvodu vzniku nepovoleného

debetného zostatku a z titulu zmluvne založeného záväzku žalovaného, ako majiteľa

osobného účtu tento debet vyrovnať. V odvolacom konaní žalobca požadoval

rovnaké peňažné plnenie, v rovnakej výške a na základe rovnakých skutočností.

Zároveň kvalifikoval toto peňažné plnenie ako bezdôvodné obohatenie v zmysle

, . Uvedenie právnej kvalifikácie nároku v odvolacom konaní, resp.

zmena právnej kvalifikácie nie je zmenou žaloby v zmysle

Odvolací súd prejednal a rozhodol o odvolaní žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1

a dovolací súd nezistil inú vadu konania majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci v zmysle

Preskúmal preto napadnutý rozsudok len z hľadiska dovolacieho dôvodu

uvedeného dovolateľom v zmysle , teda, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne

posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu správne

určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný stav nesprávne aplikoval.

Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o osobnom účte – „K.“,

ktorou sa P., právny predchodca žalobcu, zaviazala zriadiť od určitej doby -

24.5.1999, osobný (bežný) účet v slovenskej mene pre majiteľa (klienta) –

žalovaného v zmysle . Zároveň si zmluvné strany

dohodli podmienky disponovania s prostriedkami na účte, úrokové sadzby, poplatky

za poskytovanie služieb zo zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné

obchodné podmienky pre zriadenie a vedenie korunových účtov a osobných účtov

K. (bod. 6 zmluvy), čo potvrdil žalovaný svojím podpisom na zmluve dňa 24.5.1999

a vložil základný minimálny vklad vo výške 200 Sk. Žalovaný bol oprávnený

v zmysle zmluvy čerpať peňažné prostriedky a vystavovať príkazy na zúčtovanie, len

do výšky voľných peňažných prostriedkov na osobnom účte (čl. 3 bod. 17

obchodných podmienok). Je nesporné, že žalovaný uskutočnil osobne v hotovosti

výber v dňoch 17.6.1999 a 19.6.1999 vo finančnom objeme 102 000 Sk

a 80 000 Sk. Žalobca následne zistil, že došlo k protiprávnemu zásahu do účtovných

a evidenčných súborov v počítačovej siete banky a žalovaný fiktívnymi vkladmi

získal na svojom účte neoprávnene peňažné prostriedky, v dôsledku čoho bez

zbytočného odkladu vykonal opravu (storno) vkladov ( ). Keďže

žalovaný peňažné prostriedky, ktoré neboli reálne uskutočnené (vložené), vybral,

spôsobil tým na svojom účte nepovolený debetný zostatok v sume 183 591,68 Sk.

Ako majiteľ účtu nemal právny nárok na povolený debetný zostatok (čl. 4 bod. 2

Obchodných podmienok). Žalovaný bol jedinou oprávnenou osobou nakladať

s prostriedkami na účte v zmysle vymedzených dispozičných oprávnení. Napriek

tomu, ako majiteľ účtu nekontroloval jeho stav, uskutočnené platby a ani kto

uskutočnil platby v jeho prospech, resp. či vôbec boli realizované. Právny vzťah bol

zmluvou o osobnom účte založený medzi ním a žalobcom, a preto je irelevantné,

na koho príkaz zriadil svoj účet; uskutočnil výber a komu peňažné prostriedky

odovzdal a či mal, resp. nemal vedomosť o fiktívnych vkladoch. Žalovaný

sa zaviazal v prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov

vyrovnať vzniknutý debetný zostatok a zaplatiť zároveň zvýšenú debetnú úrokovú

sadzbu bod. 3 písm. b/, c/ zmluvy (č.l. 6). Zmluva o bežnom účte K. bola medzi

sporovými stranami uzavretá slobodne, vážne, zrozumiteľne, jedná sa o platný

právny úkon v zmysle . Žalovaný v zmysle obchodných podmienok

čl. 3 bod. 19 neuhradil debetný zostatok do 15 dní od doručenia upomienky (zo dňa

18.7.1999), a preto žalobca sa oprávnene v zmysle článku 4 bod. 9 domáhal jeho

vyrovnania predmetnou žalobou.

Žalovaný napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu,

a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa

zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa

v spojení s a tak, že náhradu úspešnému

žalobcovi nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu