Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
70d/374567.2268ce.pdf
PDF · 101.27 KB
No categories available
5Obdo/17/2006
Najvyšší súd 5 Obdo 17/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Aleny Priecelovej a členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: B., IČO: X., proti žalovanému: J., zast. JUDr. M.,
o zaplatenie 183 591,68 Sk s prísl., o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 20 Cob 285/2005 zo dňa 22. marca 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom č. k. 5 Cb 21/2003-86
zo dňa 29.7.2004 žalobu zamietol. V odôvodnení sa uvádza, že žalobca si uplatnil
svoj nárok voči žalovanému titulom vzniku debetného zostatku na osobnom účte
vo výške 183 591,68 Sk v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o osobnom
účte. Okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi
nevznikol nárok na vrátenie nepovoleného debetu na účte žalovaného, keďže
žalovaný za vznik debetu nezodpovedá, pretože bol spôsobený konaním tretích
osôb, spočívajúcim v zásahu do počítačového systému P. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Žiline, ako súd
odvolací, rozsudok podľa § 220 ods. 1 O.s.p. ohľadne zaplatenia istiny zmenil tak,
že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 183 591,68 Sk s 30% úrokmi
ročne od 17.8.1999 do zaplatenia. Rozsudok v časti o zamietnutí nároku
na zaplatenie 30% úrokov ročne zo sumy 183 591,68 Sk od 19.7.1999 do 16.8.1999
potvrdil. V odôvodnení sa konštatuje, že po procesnej stránke odvolací súd aplikoval
O.s.p. v znení platnom a účinnom ku dňu začatia odvolacieho konania (5.11.2004)
s poukazom na ust. § 372l ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 341/2005 Z.z. Zmena
žaloby, aby odvolací súd posudzoval uplatnený nárok cez právnu úpravu
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka, nebola pripustená –
uznesením sp. zn. 20 Cob 285/2005 zo dňa 22.3.2006 (č.l. 119). Odvolací súd
sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu o platnosti zmluvy o osobnom
účte a jej vyhodnotení, ako zmluvy o bežnom účte, uzavretej podľa ust.
§ 708 a nasl. OBZ. Predmetom odvolania a základom sporu účastníkov konania
bola otázka, či žalovaný zodpovedá za debetný zostatok v žalovanej výške, ktorý bol
vytvorený výbermi žalovaného dňa 17.6.1999, 19.6.1999. Samotná výška
debetného zostatku nebola sporná. Základom záväzkového vzťahu účastníkov bola
zmluva o osobnom účte – K., ktorá v článku 3 písm. c/ odkazovala
pri vzniku debetného zostatku na platné obchodné podmienky. Žalovaný potvrdil,
že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre zriaďovanie
a vedenie korunových účtov v P., ako aj vedenie osobných účtov. Z obsahu zmluvy
nepochybne vyplynulo, že účastníci si nedohodli možnosť debetného zostatku (čl. 3
písm. b/, c/) a pre nedohodnuté prečerpanie peňažných prostriedkov mohla banka
úročiť vzniknutý debetný zostatok zvýšenou úrokovou sadzbou v zmysle platných
obchodných podmienok. Žalobca sa domáhal vyrovnania debetného zostatku
v zmysle čl. 3 bod. 19 obchodných podmienok. Skutočnosť debetného zostatku
nebola sporná. Nepochybné bolo tiež to, že debetný zostatok nastal zásahom
do počítačovej evidencie banky – fiktívnymi vkladmi peňažných prostriedkov a ich
následnými výbermi žalovaným. V zmysle uzavretej zmluvy za debetný zostatok
zodpovedá klient – majiteľ účtu, teda žalovaný. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť
žalovaného za vzniknutý debet. Preto nebolo relevantné, či žalovaný mal podiel
na fiktívnych vkladoch, resp., či výber finančných prostriedkov bol dobromyseľný.
Tiež nie je podstatný jeho právny vzťah k tretím osobám, nakoľko predmetom žaloby
je záväzkový vzťah banky a žalovaného ako klienta a v tomto zmluvnom rámci bolo
potrebné vyhodnotiť i zodpovednosť žalovaného za debetný zostatok. Za relevantnú
skutočnosť pre začiatok omeškania v zmysle čl. 3 bod. 19 obchodných podmienok
odvolací súd považoval druhú upomienku z 18.7.1999, ktorú žalovaný prevzal
30.7.1999. Do omeškania sa preto dostal od 17.8.1999 (§ 122 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd zmeneným výrokom priznal žalobcovi 30% úrok ročne zo sumy
183 591,68 Sk od 17.8.1999 do zaplatenia a vo zvyšku zamietaný rozsudok potvrdil.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie ( § 241 ods. 2
písm. b/ a c/ O.s.p.). Poukazuje na to, že odvolací súd je podľa § 212 O.s.p. viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdil, že výbermi
žalovaného zo dňa 17.6.1999 a 19.6.1999 sa tento v zmysle ust. § 421 ods. 1, 2 OZ
bezdôvodne obohatil plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo potrebné
posúdiť stav, ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. OZ. Odvolací súd
zmenu návrhu nepripustil a napriek tomu v konaní pokračoval. Má za to, že ak
odvolací súd zmenu návrhu nepripustil, bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
a preto konal nad rozsah jeho oprávnenia uvedeného v ust. § 212 O.s.p. Napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Prvostupňový súd správne vecne aj po právnej stránke posúdil predmet sporu, a tak
aj rozhodol. Žalovaný jeho konaním – výbermi, neporušil žiadne ustanovenia
zmluvy, uzavretej so žalobcom o osobnom účte, keď čerpal peňažné prostriedky len
do výšky voľných peňažných prostriedkov na jeho účte a nespôsobil priamo svojím
konaním vznik debetného zostatku. Žalovaný za vznik debetu nezodpovedá, pretože
tento bol spôsobený konaním tretích osôb, nezávisle na jeho konaní v zmysle
zmluvy o otvorení a vedení účtu. Preto žiada zrušiť rozsudok Krajského súdu v Žiline
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
prejednal dovolanie žalovaného podľa § 242 ods. 1 O.s.p., ako podané v zákonnej
lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), spĺňajúce náležitosti stanovené ustanovením § 241
ods. 1 O.s.p. Prípustnosť dovolania je podľa § 238 ods. 1 O.s.p. daná. Dovolanie
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O.s.p.).
Dovolací súd nezistil žiadnu vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. Žalobca –
právny predchodca P., sa žalobou zo dňa 23.10.2002 domáhal zaplatenia istiny
183 591,68 Sk s prísl. voči žalovanému z dôvodu neuhradenia debetného zostatku,
ktorý mu vznikol čerpaním finančných prostriedkov na osobnom účte zriadeným
u žalobcu. V občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to
nielen určením petitu, ale i určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené
právo opiera. Žalobca nie je však povinný svoj nárok právne kvalifikovať. Súd musí
zistiť, či skutočnosti tvrdené žalobcom možno podriadiť pod niektoré zákonné
ustanovenia, spravidla hmotnoprávnu normu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si
žalobou uplatnil právo na peňažné plnenie z dôvodu vzniku nepovoleného
debetného zostatku a z titulu zmluvne založeného záväzku žalovaného, ako majiteľa
osobného účtu tento debet vyrovnať. V odvolacom konaní žalobca požadoval
rovnaké peňažné plnenie, v rovnakej výške a na základe rovnakých skutočností.
Zároveň kvalifikoval toto peňažné plnenie ako bezdôvodné obohatenie v zmysle
§ 451 ods. 1, 2 OZ. Uvedenie právnej kvalifikácie nároku v odvolacom konaní, resp.
zmena právnej kvalifikácie nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd prejednal a rozhodol o odvolaní žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a dovolací súd nezistil inú vadu konania majúcu za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
Preskúmal preto napadnutý rozsudok len z hľadiska dovolacieho dôvodu
uvedeného dovolateľom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne
posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu správne
určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný stav nesprávne aplikoval.
Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o osobnom účte – „K.“,
ktorou sa P., právny predchodca žalobcu, zaviazala zriadiť od určitej doby -
24.5.1999, osobný (bežný) účet v slovenskej mene pre majiteľa (klienta) –
žalovaného v zmysle § 708 Obchodného zákonníka. Zároveň si zmluvné strany
dohodli podmienky disponovania s prostriedkami na účte, úrokové sadzby, poplatky
za poskytovanie služieb zo zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné
obchodné podmienky pre zriadenie a vedenie korunových účtov a osobných účtov
K. (bod. 6 zmluvy), čo potvrdil žalovaný svojím podpisom na zmluve dňa 24.5.1999
a vložil základný minimálny vklad vo výške 200 Sk. Žalovaný bol oprávnený
v zmysle zmluvy čerpať peňažné prostriedky a vystavovať príkazy na zúčtovanie, len
do výšky voľných peňažných prostriedkov na osobnom účte (čl. 3 bod. 17
obchodných podmienok). Je nesporné, že žalovaný uskutočnil osobne v hotovosti
výber v dňoch 17.6.1999 a 19.6.1999 vo finančnom objeme 102 000 Sk
a 80 000 Sk. Žalobca následne zistil, že došlo k protiprávnemu zásahu do účtovných
a evidenčných súborov v počítačovej siete banky a žalovaný fiktívnymi vkladmi
získal na svojom účte neoprávnene peňažné prostriedky, v dôsledku čoho bez
zbytočného odkladu vykonal opravu (storno) vkladov (§ 711 ods. 2 OBZ). Keďže
žalovaný peňažné prostriedky, ktoré neboli reálne uskutočnené (vložené), vybral,
spôsobil tým na svojom účte nepovolený debetný zostatok v sume 183 591,68 Sk.
Ako majiteľ účtu nemal právny nárok na povolený debetný zostatok (čl. 4 bod. 2
Obchodných podmienok). Žalovaný bol jedinou oprávnenou osobou nakladať
s prostriedkami na účte v zmysle vymedzených dispozičných oprávnení. Napriek
tomu, ako majiteľ účtu nekontroloval jeho stav, uskutočnené platby a ani kto
uskutočnil platby v jeho prospech, resp. či vôbec boli realizované. Právny vzťah bol
zmluvou o osobnom účte založený medzi ním a žalobcom, a preto je irelevantné,
na koho príkaz zriadil svoj účet; uskutočnil výber a komu peňažné prostriedky
odovzdal a či mal, resp. nemal vedomosť o fiktívnych vkladoch. Žalovaný
sa zaviazal v prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov
vyrovnať vzniknutý debetný zostatok a zaplatiť zároveň zvýšenú debetnú úrokovú
sadzbu bod. 3 písm. b/, c/ zmluvy (č.l. 6). Zmluva o bežnom účte K. bola medzi
sporovými stranami uzavretá slobodne, vážne, zrozumiteľne, jedná sa o platný
právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Žalovaný v zmysle obchodných podmienok
čl. 3 bod. 19 neuhradil debetný zostatok do 15 dní od doručenia upomienky (zo dňa
18.7.1999), a preto žalobca sa oprávnene v zmysle článku 4 bod. 9 domáhal jeho
vyrovnania predmetnou žalobou.
Žalovaný napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu,
a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
zamietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu úspešnému
žalobcovi nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný
prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2008
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu