Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdo/2/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky 1 M Obdo 2/2006–514

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej

v právnej veci navrhovateľa: H., K., X., IČO: X. (pôvodne: T., O., IČO: X.), proti

odporcovi: I., H., X., IČO: X., o zaplatenie 933 814 Sk s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. , na mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

zo dňa 16. novembra 2005 č. k. – 475, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Okresného súdu v Nitre zo dňa 8. marca 2005 č. k.

27 Cb 330/03–448 a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. novembra 2005

č. k. –475 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu v Nitre

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nitre rozsudkom zo dňa 8. marca 2005 č. k. 27 Cb 330/03–448

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 933 814 Sk s príslušenstvom

a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi 103 350 Sk náhrady trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia pohľadávky domáhal ako

21 M Obdo 2/2006–514

veriteľ z titulu zákonného ručenia podľa v znení

platnom do 31.12.2001, podľa ktorého ak tá istá osoba alebo tie isté osoby sú jedinými

spoločníkmi vo viacerých spoločnostiach, za záväzky ktorejkoľvek ich spoločnosti ručia

svojím majetkom aj ich ostatné spoločnosti. V danom prípade ide o pohľadávku žalobcu

voči obchodnej spoločnosti I., ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom Okresného

súdu Nitra sp. zn. z 31.3.2000. V tejto spoločnosti bol v čase vzniku

pohľadávky jediným spoločníkom I., ktorý bol súčasne jediným spoločníkom žalovanej

obchodnej spoločnosti, a to až do 10.4.2000, kedy sa jej ďalším spoločníkom stal M.,

bytom H.. Súd dospel k záveru, že ručenie žalovaného zaniklo vstupom ďalšieho

spoločníka do žalovanej spoločnosti, čím v čase rozhodnutia súdu už nebola splnená

zákonná podmienka, aby tá istá osoba bola jediným spoločníkom priameho dlžníka aj

žalovaného. Žalobu preto zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému priznal ich náhradu.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

ako vecne správny a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré napokon medzi účastníkmi

neboli ani sporné. Sporné bolo iba právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktoré

považuje odvolací súd tiež za správne. Považoval za zrejmé, že z druhej vety ustanovenia

v znení účinnom do 31.12.2001 vyplýva, že

podmienkou existencie vzájomného zákonného ručenia spoločností s ručením

obmedzeným je identita okruhu spoločníkov týchto spoločností s tým, že toto zákonné

ručenie trvá, pokiaľ existuje táto identita a narušením identity ručenie zaniká. V danom

prípade preto zákonné ručenie žalovaného zaniklo rozšírením okruhu spoločníkov

žalovaného, preto v čase, kedy súd vo veci rozhodoval, nebolo možné žalobe vyhovieť.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

tak, že úspešnému žalovanému priznal ich náhradu proti žalobcovi.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 22. marca 2006.

Proti obom rozsudkom podal na podnet žalobcu generálny prokurátor Slovenskej

republiky mimoriadne dovolanie s návrhom, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia

zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Nitre na ďalšie konanie, pretože týmito súdnymi

31 M Obdo 2/2006–514

rozhodnutiami bol porušený zákon na ochranu práv a právom chránených záujmov

účastníka konania nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Poukázal najmä

na ustanovenia , , a ,

v znení platnom v čase rozhodnom a na ustanovenie a uviedol, že

nespochybňuje závery súdov, že vznik zákonného ručenia bol podmienený identitou

okruhu účastníkov. Namietal však záver, že ak žalobcovi vzniklo právo voči žalovanému

na ručenie za záväzky priameho dlžníka, toto právo nemohol stratiť prevodom časti

obchodného podielu spoločníka žalovanej spoločnosti na inú osobu. Takýto výklad by

znamenal oslabenie istoty právnych vzťahov medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľom,

a tiež samotný zmysel ručenia ako spôsobu zabezpečenia záväzku. V konkrétnom prípade

sa na ručenie žalovaného primerane vzťahujú ustanovenia až , čo

znamená, že ručenie, ktoré má akcesorickú povahu, zaniká len zánikom záväzku, ktorý

zabezpečuje. Zákon teda neupravuje zánik ručenia spoločnosti podľa

v znení platnom do 31.12.2001 z dôvodu zmeny identity okruhu spoločníkov jednej

z dotknutých spoločností. Extenzívny výklad ustanovenia , ktorý aplikoval

Okresný súd v Nitre, odporuje zmyslu tohto ustanovenia a presahuje jeho normatívny

rámec. Z uvedeného vyvodzuje, že ručiteľský záväzok žalovaného nezanikol zmenou

okruhu jeho spoločníkov a právne posúdenie veci súdmi považuje za nesprávne.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje

s právnym názorom generálneho prokurátora SR a navrhuje napadnuté rozsudky zrušiť

a vec vrátiť Okresnému súdu v Nitre na ďalšie konanie. Výklad ustanovenia § 106 ods. 1

, ktorý prijal odvolací súd, považuje za neprijateľný, popierajúci zmysel a podstatu

ručenia. Má za to, že ak mu vzniklo voči žalovanému právo titulom zákonného ručenia,

nemohol ho stratiť samotným úkonom spoločníka žalovaného, teda prevodom časti

obchodného podielu na inú osobu. Existenciu ručenia nemôže jednostranne ovplyvniť

ručiteľ, prípadne jeho spoločník, ručenie mohlo zaniknúť len splnením dlhu, čo sa nestalo.

Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol, aby dovolací súd

mimoriadne dovolanie zamietol. Právne posúdenie veci súdmi považuje za správne,

pretože má za to, že podmienka identity okruhu účastníkov vo viacerých spoločnostiach

musí byť splnená nielen pri vzniku ručenia, ale počas celej doby jeho trvania, pričom

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zákonné ručenie žalovaného

41 M Obdo 2/2006–514

za záväzok spoločnosti I. zaniklo momentom rozšírenia okruhu jeho spoločníkov, preto

súd nemohol žalobe vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a

ods. 3 ), po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania

podľa , prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania

v napadnutom rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolací súd vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa,

a ktorý napokon nebol medzi účastníkmi sporný. Generálny prokurátor SR podal

mimoriadne dovolanie z dôvodu, že obe rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci. Za nesprávne právne posúdenie považuje v tomto prípade výklad

ustanovenia v znení platnom do 31.12.2001, ktoré

treba s odkazom na ustanovenie v danej veci aplikovať. Sporný je

výklad druhej vety tohto ustanovenia, podľa ktorého ak tá istá osoba alebo tie isté osoby

sú jedinými spoločníkmi vo viacerých spoločnostiach, za záväzky ktorejkoľvek z ich

spoločností ručia svojím majetkom aj ich ostatné spoločnosti.

Správne uvádzajú oba súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí, že podmienkou

pre vznik tohto zákonného ručenia spoločností s ručením obmedzeným bola identita

okruhu ich spoločníkov. Ani medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase vzniku záväzku

obchodnej spoločnosti I. voči žalobcovi bol jej jediným spoločníkom p. I., ktorý bol

súčasne aj jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti

I., ktorá preto zo zákona prevzala ručenie za tento záväzok. Ide o ručenie, ktoré vzniklo zo

zákona, preto naň podľa primerane platia ustanovenia až 311 ,

týkajúce sa ručenia, ktoré v obchodných záväzkových vzťahoch vzniká písomným

vyhlásením ručiteľa veriteľovi, že ho uspokojí, ak určitý záväzok voči nemu nesplnil

dlžník. Podľa , ktoré platí primerane aj

pre zákonné ručenie, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

Iný spôsob zániku ručenia neupravuje.

So záverom, ku ktorému dospeli oba súdy (a to bez toho, aby sa vysporiadali

so znení v spojení s ), že k zániku ručenia podľa

dochádzalo stratou identity okruhu spoločníkov u spoločnosti s ručením obmedzeným

51 M Obdo 2/2006–514

v postavení dlžníka a spoločnosti v postavení ručiteľa, čo vyplýva zo znenia tohto

ustanovenia, sa dovolací súd nestotožňuje. Takýto výklad by bol v rozpore s inštitútom

ručenia ako jedného zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý je ako akcesorický záväzok

podmienený existenciou hlavného, zabezpečovaného záväzku. Pripúšťal by možnosť

zániku ručenia v dôsledku právneho úkonu spoločníka ručiteľa, znamenal by nežiaduce

oslabenie tohto inštitútu a neprimeraný zásah do právnej istoty najmä pre veriteľa,

v prospech ktorého tento inštitút slúži a existencia ktorého mohla byť rozhodujúcou

skutočnosťou pri vzniku záväzku.

Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prezentovaným v mimoriadnom

dovolaní, že prevod časti obchodného podielu v čase vzniku záväzku jediného spoločníka

na tretiu osobu po vzniku zákonného ručenia nespôsobil zánik ručiteľského záväzku

žalovanej obchodnej spoločnosti a pre zánik tohto zákonného ručenia platia ustanovenia

.

Na základe uvedeného, dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutia oboch súdov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), preto ich

podľa v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd znova o trovách pôvodného

a dovolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: