Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/20/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. R.H.., správca

konkurznej podstaty úpadcu D.B., a.s., v konkurze, F.X., B., IČO: X., zast. JUDr. I.P.,

advokát, V.X., B., proti žalovanému: J.K., A.X., B., zast. JUDr. M.K., advokátka, Ž.X.,

B., o zaplatenie 11 888,09 Sk s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. –110 zo dňa 19. decembra 2005, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne trovy

dovolacieho konania v sume 1529 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Dovolaním napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd odvolací, potvrdil

rozhodnutie prvostupňového súdu a žalobcovi uložil, aby zaplatil žalovanému na účet jeho

právnej zástupkyne trovy odvolacieho konania v sume 2000 Sk. V dôvodoch svojho

rozsudku uviedol, že vec prejednal podľa ods. l a 214 ods. l a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

Z predloženého spisového materiálu a z priebehu konania pred súdmi, odvolací súd

zistil, že skutkový stav medzi účastníkmi je nesporný. Spornou zostala len otázka, či

žalobca mohol vykonať započítanie vymáhanej istiny alebo nie, a to vzhľadom na to, že

dňa 24.8.2001 rozhodnutím Národnej banky Slovenska bola zavedená v D.B. nútená

správa. Zavedením nútenej správy, v zmysle § 27 ods. 2 písm. b/ a c/ zákona o bankách č.

v znení neskorších predpisov, okrem iného, žalobca mal zakázané nakladať

s vkladmi klientov a vykonávať aktívne a pasívne obchody s nebankovými subjektami

(vrátane postupovania pohľadávok a započítavania pohľadávok). Žalovaný mal na svojom

korunovom účte debetný zostatok 11 888,09 Sk a na svojom devízovom vkladovom účte

mal vklad po prepočte 163 918,20 Sk. Nie je správne tvrdenie žalobcu, že devízový účet

bol vkladnou knižkou, a preto započítanie je možné posudzovať len podľa Občianskeho

zákonníka a nie podľa , ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že daný právny vzťah

sa spravuje ustanovením § 361 Obch. zák. a táto skutočnosť vyplýva i z dodatku č. 1,

ktorý účastníci uzavreli 15.8.2000 k zmluve o bežnom účte, kde je uvedené, že devízové

účty sa chápu aj ako devízové vkladné knižky. Zmluvu o vkladovom účte upravuje § 716

a nasl. .

Podľa § 261 ods. 3 Obch. zák., zmluva o bežnom účte a zmluva o vkladovom účte

je zaradená medzi tzv. absolútne obchody, to znamená, že bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkové vzťahy z nej sa spravujú .

Podľa § 361 Obch. zák., strana, ktorá vedie pre druhú stranu bežný alebo vkladový

účet môže použiť peňažné prostriedky na týchto účtoch iba na započítanie svojej

vzájomnej pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto

účtov. V konaní bolo preukázané, že žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému

z korunového účtu (debetný zostatok 11 888,09 Sk) započítal jednostranne v zmysle

citovaného ustanovenia voči vkladovému účtu žalovaného tým, že podľa výpisu zostatku

na účtoch k 21.9.2001 mu oznámil, že má nárok na vyplatenie 152 030,10 Sk a nie

163 918,20 Sk. Suma 152 030,10 Sk bola žalovanému i vyplatená. Pre posúdenie

započítania zo strany žalobcu nie je rozhodná skutočnosť, že predmetnú sumu

žalovanému vyplatil Fond na ochranu vkladov, pretože na žalobcu bol 28.9.2001

vyhlásený konkurz. Irelevantnou je i otázka, či výpis zostatkov na účtoch klienta urobil

žalobca pre potreby Fondu na ochranu vkladov alebo nie. Keďže žalovanému bola

vyplatená z jeho vkladov suma po odpočítaní debetného zostatku (započítaní), tak

žalovaný už nie je dlžníkom žalobcu, a preto žalobca sa bez právneho dôvodu domáhal

zaplatenia vymáhanej istiny. V tejto časti sa žalobca nestal ani dlžníkom Fondu

na ochranu vkladov, keďže tento za žalobcu zaplatil o započítaný debetný zostatok menej.

V ostatnom sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ako skutkovo, tak aj

právne správnymi. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l .

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodňuje ustanovením

a tým, že konanie na odvolacom súde je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj tým,

že účastníkovi konania sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom

a na základe tým, že tak rozhodnutie prvostupňového súdu, ako

aj rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

K prvému dôvodu dovolania uvádza vady, ktorých sa dopustil odvolací súd aj následkom,

ktorých odvolací súd dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Týmito vadami sú

nedodržanie ustanovení týkajúce sa samotného konania. Vychádza pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak,

pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého

stupňa. Odvolací súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.12.2005 na Krajskom súde

v Bratislave pochybil, keďže nedodržal ustanovenie , v zmysle ktorého,

na záver môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej

stránke veci a zároveň aj tým, že neumožnil žalobcovi uplatniť svoje právo upravené

v , v zmysle ktorého, účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. K vyššie uvedeným porušeniam došlo konkrétne

tým, že po tom, čo žalobca (dovolateľ) na pojednávaní na krajskom súde uviedol podstatu

svojho odvolania, pričom zároveň uviedol, že svoju argumentáciu ešte ďalej doplní

po tom, keď sa žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrí k dovtedy

predneseným argumentom žalobcu, konajúci súd bez toho, aby pripustil žalobcu reagovať

na nepravdivé skutočnosti uvedené žalovanou stranou a bez toho, aby žalobca mohol

doplniť svoju argumentáciu, konajúci súd bez ďalšieho odôvodnenia pojednávanie náhle

prerušil a v pokračovaní konania, už však bez akejkoľvek možnosti vyjadriť sa zo strany

účastníkov k daným skutočnostiam, pojednávanie odročil len za účelom vynesenia

rozsudku. K ďalšiemu dôvodu dovolania uvádza, že prvostupňový súd v plnej miere

nesprávne posúdil právnu vec, čo vidno z odôvodnenia jeho rozsudku, ktoré vo svojom

odôvodnení odvolací súd doslovne cituje od strany l po stranu 7, a to predovšetkým

zo strán 3, 4, 5, 9, 10 a 11 odôvodnenia súdu prvého stupňa, keď okrem iného mylne

aplikoval , , pričom navyše pracoval

s takým znením, ktoré v období, o ktoré v spore ide, ešte vôbec neexistovalo, či uplatnil

retroaktivitu, s čím sa napriek tomu a bez ďalšej argumentácie odvolací súd stotožnil.

Podľa jeho názoru, sa odvolací súd s prevažnou väčšinou tvrdení žalobcu vôbec

nevyrovnal a čím sa predsa zaoberal, tam vytvoril názor, ktorý je nezlučiteľný

so zámerom o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a opačný než vyjadrenia Fondu ochrany vkladov, je protichodný oproti všetkým

ostatným doposiaľ právoplatným rozsudkom v rovnakej právnej veci, kde rozdiel bol iba

v osobách dlžníkov a vo vymáhaných sumách, a to vrátane rozsudku Najvyššieho súdu

SR. Preto tvrdí, že prvostupňový aj odvolací súd nesprávne právne posúdil vec. V ďalších

dôvodoch svojho dovolania sa podrobne zaoberá svojou právnou argumentáciou

predmetného sporu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že dovolateľ opakuje

argumentáciu, ktorú použil v konaní na okresnom, ako aj na odvolacom súde.

Rozhodnutie o zamietnutí nároku, ktorý si dovolateľ uplatňoval na prvostupňovom, ako aj

na odvolacom súde sa opieralo o výsledky dokazovania a ich zhodnotenia súdom. Súdy

neopomenuli žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní dôkazmi preukázané alebo

vyšli v konaniach najavo a na zistený skutkový stav správne aplikovali príslušné zákonné

ustanovenia. Nie je pravda, že na pojednávaní na krajskom súde súd náhle prerušil

konanie, a to bez toho, aby pripustil žalobcu reagovať na prednesené slová obhajkyne

žalovaného, čím mu podľa dovolateľa odňal možnosť konať pred súdom. Pravdou je, že

žalobca neustále opakoval svoje tvrdenia, ktoré neopieral o žiadne argumenty, ktoré by

presvedčili okresný súd a ani senát odvolacieho súdu. Súd priznal dovolateľovi všetky

práva spočívajúce v reálnej možnosti konať pred súdom právne a skutkovo argumentovať

prejednávanú vec. Nezakladá sa na pravde tvrdenie dovolateľa, že mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, nakoľko pred ukončením pojednávania na okresnom súde

po otázke samosudkyne, či má žalobca ďalšie návrhy na dokazovanie uviedol, že ďalšie

návrhy na dokazovanie nemá, na čo bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd dokazovanie

skončil. Na krajskom súde žalobca opätovne obšírne zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa

k dokazovaniu na súde prvého stupňa. Na svoju obhajobu uvádzal argumenty, ktoré

uvádzal aj v konaní pred prvostupňovým súdom. Je toho názoru, že žalobcovi nebola

odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalobcu

zamietol a priznal žalovanému trovy dovolacieho konania v sume 1529 Sk, t. j. 1365 Sk

za jeden úkon a režijný paušál 164 Sk.

Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, prejednal dovolanie žalobcu, pričom

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, pretože dovolanie

už nie je riadnym, ale mimoriadnym opravným prostriedkom. Podľa ods. l a 2 ,

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Prípustnosť

dovolania upravuje ustanovenie , 238 a 239 . V predmetnom prípade dovolateľ

napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.

Dovolanie podľa § 238 a § 239 je preto v danom prípade vylúčené. Dovolateľ svoje

dovolanie odôvodňuje aj ustanovením . Podľa tohto ustanovenia,

dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať

pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva. Podľa

tohto ustanovenia, teda nemožno uplatňovať nesprávne právne posúdenie predmetu sporu

podľa hmotného práva, ale iba vylúčenie realizácie procesných práv účastníka. Dovolací

súd sa preto zaoberal len námietkou účastníka, podľa ktorej mu odvolací súd svojím

postupom na pojednávaní, konanom dňa 14.12.2005, neumožnil zhrnúť svoje návrhy

a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci podľa úpravy obsiahnutej

v ustanovení a neumožnil mu uplatniť právo upravené v .

Ostatnými námietkami dovolateľa sa dovolací súd nezaoberal, pretože nie sú spôsobilým

dovolacím dôvodom podľa .

Podľa v platnom znení, ak tento zákon neustanovuje inak,

pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého

stupňa. Podľa , na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen

senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú

svoje návrhy. Z uvedeného je zrejmé, že pojednávanie na odvolacom súde ma iný priebeh

ako pojednávanie pred súdom prvého stupňa, neplatia preto v celom rozsahu ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa. Pojednávanie na odvolacom súde začína

oboznámením súdu o prejednávanej veci, o čom podá správu niektorý člen senátu.

Oboznámi sa obsah odvolania a účastníci sa môžu k nemu vyjadriť a predniesť svoje

návrhy. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom sa zisťuje, že žalobca

predniesol svoje odvolanie, obsahu ktorého sa pridržal, ako aj jeho doplnenia vrátane

svojho návrhu ako má súd rozhodnúť. Ustanovenie ods. l , zakotvuje

v odvolacom konaní pravidlo neúplnej apelácie, podľa ktorej je odvolací súd viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkou upravených v ďalších

odsekoch 2 až 4. Keďže odvolací súd sa stotožnil so skutkovým aj právnym stavom ako

ho zistil súd prvého stupňa, nebol dôvod, aby sa žalobca vyjadroval k dokazovaniu alebo

k návrhom na dôkazy, keďže sa už ani žiadne nevykonávali a žalovaný ani neuviedol

žiadne nové skutočnosti. Postupom odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť

konať pred súdom. Podľa ustanovenia ods. l, ods. l, platia

pre konanie na dovolacom súde obdobne. Podľa ods. l písm. c/ , v spojení

s citovaným ustanovením dovolací súd odmietne dovolanie, ktoré smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Keďže v predmetnom prípade

dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

dovolací súd dovolanie odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4 v spojení s 224 ods. l

a a úspešnému žalovanému priznal trovy dovolacieho konania tak, ako

si ich uplatnil za jeden úkon právnej služby, podanie vyjadrenia k dovolaniu v sume

1365 Sk a režijný paušál v sume 164 Sk, t. j. spolu trovy v sume 1529 Sk.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: