Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/2/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z., spol. s r.o., so

sídlom H.X., Z., IČO: X., proti odporcovi: V.z.p., a.s., so sídlom M.X., B., IČO: X.,

o zaplatenie 35 293,90 Sk, vo veci vedenej na Okresnom súde

vo Zvolene sp. zn. , na odvolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 29. septembra 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene rozsudkom zo dňa 18.4.2006 č. k. 14 Cb 41/2005–91 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 35 293,90 Sk a trovy konania

14 109 Sk na účet právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak s odôvodnením, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry

č. 010301 v sume 331 162,20 Sk, ktorou mu navrhovateľ vyúčtoval cenu za lieky

a zdravotnícky materiál pre poistencov odporcu, v dôsledku čoho navrhovateľovi priznal

podľa čl. 6 bodu 2 písomnej zmluvy č. 19980019 o poskytovaní a úhrade liečiv

a zdravotníckych pomôcok vydávaných na lekárske predpisy a na lekárske poukazy zo dňa

2.1.1998 v znení dodatkov č. 1 – 3 poplatok z omeškania v sume 35 293,90 Sk. Poplatok

z omeškania navrhovateľ vyúčtoval odporcovi penalizačnou faktúrou č. 23/2001 zo dňa

13.9.2001. Odporca vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 Obč. zák.

s poukazom na to, že právo navrhovateľa sa premlčalo v rámci trojročnej premlčacej doby,

ktorá uplynula dňa 2.5.2004, pretože navrhovateľ podal návrh na začatie konania až

14.4.2005. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danom prípade sa jedná

o uplatnenie nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania, vyplývajúceho

z uzavretej písomnej zmluvy (čl. 6 bod 2) a nie zo zákona. V zmluve uzavretej medzi

účastníkmi si títo v článku 1 dohodli, že ich zmluvný vzťah sa v zmysle ust. § 262

Obch. zák. bude riadiť týmto zákonníkom. Keďže na právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy

č. 19980019 platí režim , okresný súd posudzoval premlčanie

práva podľa ust. § 397 Obch. zák. Zistil, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania

v rámci štvorročnej premlčacej doby, teda včas, a preto návrhu ako dôvodne podanému

v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa a .

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd

prihliadol na ním vznesenú námietku premlčania podľa § 101 a nasl. Obč. zák.

a napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Nesúhlasil s názorom

súdu prvého stupňa, že ust. § 262 Obch. zák. umožňuje zmluvným stranám, aby sa

riadil akýkoľvek ich vzájomný vzťah. Uviedol, že ak sa aj

účastníci dohodli, že sa ich vzťah bude riadiť , je zmluva v tejto

časti neplatná, pretože ich vzájomný vzťah postráda hlavný atribút obchodného práva –

podnikanie, keďže ust. odporcovi dokonca zakazuje

podnikať. Namietal aj výšku priznaných poplatkov z omeškania, ktorá by mala byť správne

vyčíslená v sume 34 962,73 Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudok Okresného súdu

vo Zvolene potvrdil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy

odvolacieho konania v sume 2365 Sk na účet jeho právneho zástupcu. Vychádzal

zo zistenia, že predmetom sporu je zaplatenie poplatku z omeškania v sume 35 293,90 Sk,

ktorý navrhovateľ vyúčtoval odporcovi penalizačnou faktúrou č. 23/2001 zo dňa

13.9.2001 za omeškanie so zaplatením faktúry č. 010301 v sume 331 162,20 Sk, doručenej

odporcovi 2.4.2001. Poplatok z omeškania si navrhovateľ uplatnil a vyúčtoval podľa čl. 6

bodu 2 písomnej zmluvy č. 19980019 o poskytovaní a úhrade liečiv a zdravotníckych

pomôcok vydávaných na lekárske predpisy a na lekárske poukazy zo dňa 2.1.1998 v znení

dodatkov č. 1, 2 a 3. Z ust. § 262 Obch. zák. vyplýva, že účastníci zmluvy

(aj nepodnikatelia) sa môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť

ustanoveniami aj v prípade, ak by sa inak mal riadiť

ustanoveniami . V danom prípade sa navrhovateľ a odporca

písomne dohodli v čl. 1 zmluvy č. 19980019 zo dňa 2.1.1998 v znení jej dodatkov, že

vzťah založený medzi účastníkmi uvedenou zmluvou sa bude riadiť

Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. . Súd prvého stupňa preto

dospel k správnemu záveru, že predmetný vzťah založený písomnou zmluvou č. 19980019

o poskytovaní a úhrade liečiv a zdravotníckych pomôcok, vydaných na lekárske predpisy

a na lekárske poukazy, sa riadi ustanoveniami . Okresný súd preto

správne posudzoval premlčanie práva podľa ust. § 397 Obch. zák. ako hmotno-právneho

predpisu, ktorý právny inštitút premlčania upravuje komplexne. Faktúra č. 010301 v sume

331 162,20 Sk bola odporcovi doručená dňa 2.4.2001 a jej splatnosť nastala dňa 2.5.2001

(v zmysle čl. 4 bodu 3 zmluvy). Keďže odporca uvedenú faktúru nezaplatil v lehote

splatnosti, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania a navrhovateľovi podľa čl. 6

bodu 2 zmluvy vzniklo právo na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej

sumy za každý deň omeškania v celkovej výške 35 695 Sk. Navrhovateľ si právo

na zaplatenie poplatku z omeškania uplatnil v sume 35 293,90 Sk (v sume nižšej ako mu

vzniklo právo) návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu dňa 14.4.2005,

t. j. počas plynutia štvorročnej premlčacej doby. Súd prvého stupňa preto správne

rozhodol, keď navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie poplatku z omeškania

v uplatnenej sume 35 293,90 Sk. Námietky odporcu v odvolaní nepovažoval súd

za právne relevantné, práve s poukazom na ust. § 262 Obch. zák., ktorý umožňuje

zmluvným stranám podriadiť ich záväzkový vzťah aj vtedy, keď

nejde o vzťah uvedený v § 261 (právne vzťahy uvedené v tomto ustanovení sú vždy

ex lége vzťahy obchodno-právne a nie je ich možné z pôsobnosti

vyňať a podriadiť ich inému zákonu). V predmetnom prípade, zmluvné strany prejavili

vôľu podriadiť medzi nimi uzavretú zmluvu , a preto na jej

základe vzniknutý právny vzťah medzi nimi je potrebné považovať za vzťah obchodno-

právny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1 .

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal odporca dovolanie,

z dôvodu uvedenom v ust. , pretože napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Krajský súd potvrdil rozsudok Okresného

súdu vo Zvolene zo dňa 18.4.2006 č. k. 14 Cb 41/2005–91, ktorým bolo rozhodnuté inak

než v prvšom rozsudku zo dňa 11.10.2005, ktorým súd návrh zamietol, pretože súd prvého

stupňa bol viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil.

Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že ustanovenie § 262 Obch. zák. zmluvným

stranám umožňuje, aby sa riadil akýkoľvek ich vzájomný vzťah.

Ak si aj účastníci dohodli, že sa ich vzťah bude riadiť , je zmluva

v tejto časti neplatná, pretože ich vzájomný vzťah postráda hlavný atribút obchodného

práva – podnikanie, keď ust. odporcovi podnikať

dokonca zakazovalo. Pre aplikáciu nie je rozhodujúce, či účastník

vie, že druhý účastník alebo ostatní účastníci sú podnikateľmi, ale rozhodujúce je

objektívne posúdenie, či s prihliadnutím na všetky okolnosti je pri vzniku záväzkového

vzťahu (t. j. spravidla pri uzavretí zmluvy) zrejmé, že sú podnikateľmi, a že záväzkový

vzťah vzniká pri ich podnikateľskej činnosti. sa teda nebudú

spravovať záväzkové vzťahy, napr. aj medzi podnikateľmi, ktorým je vzájomne známa

táto ich povaha, ak je pri ich vzniku zrejmé, že vznikajú v súvislosti s uspokojením

osobných potrieb niektorého z nich. Na vylúčenie aplikácie

pri relatívnych obchodoch postačí, keď s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa

uzaviera zmluva, nie je zrejmá ich podnikateľská povaha.

Na základe uvedeného, odporca má za to, že krajský súd nesprávne posúdil

kategóriu vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou

poisťovňou a na tom základe neprihliadol na námietku premlčania v zmysle § 101

Obč. zák., ktorú v konaní odporca vzniesol. Žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), prejednal

dovolanie odporcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti

dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravujú ustanovenia a 238 .

V danom prípade, dovolanie odporcu je potrebné posúdiť v zmysle ust.

platného po 1.9.2005 (dovolanie podané dňa 7.2.2006). Podľa dovolanie

je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Z uvedeného je zrejmé, že proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je dovolanie

prípustné iba v jednom prípade, a to vtedy, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného právneho významu. Odporca podal dovolanie proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdený

bez toho, aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania. Podmienky, za ktorých

v citovanom ustanovení sa dovolanie pripúšťa, splnené neboli, a preto podľa

nie je dovolanie prípustné. Okrem uvedeného prípadu proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu je dovolanie prípustné v prípadoch, ktoré stanovuje . Ide

o závažné vady konania, ktorých následkom je prípustnosť dovolania proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Je to v prípade rozhodnutia vo veci, v ktorej nie je daná

právomoc súdov, nespôsobilosť byť účastníkom konania a procesná nespôsobilosť

účastníka, prekážka právoplatne rozhodnutej veci a prekážka začatého konania v tej istej

veci, začatie konania bez návrhu, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti

účastníkovi konať pred súdom, spôsobené postupom súdu a rozhodovanie súdu

v nesprávnom obsadení alebo rozhodovanie súdu, ktorý bol vylúčený.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodňuje dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. c/

(rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). V danom prípade bola

žalobným dôvodom zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, jeho zákonná

povinnosť odporcu zaplatiť poplatok z omeškania podľa

a skutočnosť, že odporca túto povinnosť nesplnil. Návrh jednoznačne poukazuje

na právny titul plnenia podľa čl. 6 bod 2 zmluvy (ktorý hovorí o poplatku z omeškania)

a poukazuje na plnenie vyplývajúce zo špecifikovanej penalizačnej faktúry, ktorá

vyčísluje poplatok z omeškania. Napokon, súd pri rozhodovaní nie je viazaný právnym

posúdením nároku účastníkom. Rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí žiadnou vadou ani

podľa . Podľa , dovolanie nie je prípustné ani vo veciach,

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej

mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Z uvedeného

ustanovenia vyplýva, že dovolanie nie je prípustné vtedy, ak bolo rozsudkom odvolacieho

súdu rozhodnuté o peňažnom plnení, ktoré v dovolaním dotknutý výrok o veci samej

neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy. V predmetnom prípade návrh na zaplatenie sumy 35 293,90 Sk titulom

penalizačnej faktúry za oneskorenú úhradu so zaplatením faktúry č. 010301 bol doručený

súdu dňa 14.4.2005. Minimálna mzda v čase podania návrhu bola vo výške 6500 Sk,

desaťnásobok minimálnej mzdy činí sumu 65 000 Sk. Žalovaná suma predstavovala

35 293,90 Sk.

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na výšku peňažnej pohľadávky, ktorá je

predmetom dovolania, a ktorá nepresahuje desaťnásobok minimálnej mzdy, dovolanie

nie je prípustné. Na základe uvedeného, odvolací súd dovolanie odporcu ako neprípustné

podľa v spojení s ust. odmietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 4

v spojení s a , ale pretože navrhovateľovi v dovolacom

konaní trovy nevznikli, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: