Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
baf/374355.32999c.pdf
PDF · 124.12 KB
No categories available
1Obdo/2/2007
Najvyšší súd 1 Obdo 2/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z., spol. s r.o., so
sídlom H.X., Z., IČO: X., proti odporcovi: V.z.p., a.s., so sídlom M.X., B., IČO: X.,
o zaplatenie 35 293,90 Sk, vo veci vedenej na Okresnom súde
vo Zvolene sp. zn. 14 Cb 41/2005, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 29. septembra 2006, sp. zn. 43 Cob 171/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Zvolene rozsudkom zo dňa 18.4.2006 č. k. 14 Cb 41/2005–91 uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 35 293,90 Sk a trovy konania
14 109 Sk na účet právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak s odôvodnením, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry
č. 010301 v sume 331 162,20 Sk, ktorou mu navrhovateľ vyúčtoval cenu za lieky
a zdravotnícky materiál pre poistencov odporcu, v dôsledku čoho navrhovateľovi priznal
podľa čl. 6 bodu 2 písomnej zmluvy č. 19980019 o poskytovaní a úhrade liečiv
a zdravotníckych pomôcok vydávaných na lekárske predpisy a na lekárske poukazy zo dňa
2.1.1998 v znení dodatkov č. 1 – 3 poplatok z omeškania v sume 35 293,90 Sk. Poplatok
z omeškania navrhovateľ vyúčtoval odporcovi penalizačnou faktúrou č. 23/2001 zo dňa
13.9.2001. Odporca vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 Obč. zák.
s poukazom na to, že právo navrhovateľa sa premlčalo v rámci trojročnej premlčacej doby,
ktorá uplynula dňa 2.5.2004, pretože navrhovateľ podal návrh na začatie konania až
14.4.2005. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danom prípade sa jedná
o uplatnenie nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania, vyplývajúceho
z uzavretej písomnej zmluvy (čl. 6 bod 2) a nie zo zákona. V zmluve uzavretej medzi
účastníkmi si títo v článku 1 dohodli, že ich zmluvný vzťah sa v zmysle ust. § 262
Obch. zák. bude riadiť týmto zákonníkom. Keďže na právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy
č. 19980019 platí režim Obchodného zákonníka, okresný súd posudzoval premlčanie
práva podľa ust. § 397 Obch. zák. Zistil, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania
v rámci štvorročnej premlčacej doby, teda včas, a preto návrhu ako dôvodne podanému
v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
prihliadol na ním vznesenú námietku premlčania podľa § 101 a nasl. Obč. zák.
a napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Nesúhlasil s názorom
súdu prvého stupňa, že ust. § 262 Obch. zák. umožňuje zmluvným stranám, aby sa
Obchodným zákonníkom riadil akýkoľvek ich vzájomný vzťah. Uviedol, že ak sa aj
účastníci dohodli, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, je zmluva v tejto
časti neplatná, pretože ich vzájomný vzťah postráda hlavný atribút obchodného práva –
podnikanie, keďže ust. § 6 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. odporcovi dokonca zakazuje
podnikať. Namietal aj výšku priznaných poplatkov z omeškania, ktorá by mala byť správne
vyčíslená v sume 34 962,73 Sk.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudok Okresného súdu
vo Zvolene potvrdil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania v sume 2365 Sk na účet jeho právneho zástupcu. Vychádzal
zo zistenia, že predmetom sporu je zaplatenie poplatku z omeškania v sume 35 293,90 Sk,
ktorý navrhovateľ vyúčtoval odporcovi penalizačnou faktúrou č. 23/2001 zo dňa
13.9.2001 za omeškanie so zaplatením faktúry č. 010301 v sume 331 162,20 Sk, doručenej
odporcovi 2.4.2001. Poplatok z omeškania si navrhovateľ uplatnil a vyúčtoval podľa čl. 6
bodu 2 písomnej zmluvy č. 19980019 o poskytovaní a úhrade liečiv a zdravotníckych
pomôcok vydávaných na lekárske predpisy a na lekárske poukazy zo dňa 2.1.1998 v znení
dodatkov č. 1, 2 a 3. Z ust. § 262 Obch. zák. vyplýva, že účastníci zmluvy
(aj nepodnikatelia) sa môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť
ustanoveniami Obchodného zákonníka aj v prípade, ak by sa inak mal riadiť
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa navrhovateľ a odporca
písomne dohodli v čl. 1 zmluvy č. 19980019 zo dňa 2.1.1998 v znení jej dodatkov, že
vzťah založený medzi účastníkmi uvedenou zmluvou sa bude riadiť zákonom č. 513/1991
Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. Obchodným zákonníkom. Súd prvého stupňa preto
dospel k správnemu záveru, že predmetný vzťah založený písomnou zmluvou č. 19980019
o poskytovaní a úhrade liečiv a zdravotníckych pomôcok, vydaných na lekárske predpisy
a na lekárske poukazy, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Okresný súd preto
správne posudzoval premlčanie práva podľa ust. § 397 Obch. zák. ako hmotno-právneho
predpisu, ktorý právny inštitút premlčania upravuje komplexne. Faktúra č. 010301 v sume
331 162,20 Sk bola odporcovi doručená dňa 2.4.2001 a jej splatnosť nastala dňa 2.5.2001
(v zmysle čl. 4 bodu 3 zmluvy). Keďže odporca uvedenú faktúru nezaplatil v lehote
splatnosti, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania a navrhovateľovi podľa čl. 6
bodu 2 zmluvy vzniklo právo na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania v celkovej výške 35 695 Sk. Navrhovateľ si právo
na zaplatenie poplatku z omeškania uplatnil v sume 35 293,90 Sk (v sume nižšej ako mu
vzniklo právo) návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu dňa 14.4.2005,
t. j. počas plynutia štvorročnej premlčacej doby. Súd prvého stupňa preto správne
rozhodol, keď navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie poplatku z omeškania
v uplatnenej sume 35 293,90 Sk. Námietky odporcu v odvolaní nepovažoval súd
za právne relevantné, práve s poukazom na ust. § 262 Obch. zák., ktorý umožňuje
zmluvným stranám podriadiť ich záväzkový vzťah Obchodnému zákonníku aj vtedy, keď
nejde o vzťah uvedený v § 261 (právne vzťahy uvedené v tomto ustanovení sú vždy
ex lége vzťahy obchodno-právne a nie je ich možné z pôsobnosti Obchodného zákonníka
vyňať a podriadiť ich inému zákonu). V predmetnom prípade, zmluvné strany prejavili
vôľu podriadiť medzi nimi uzavretú zmluvu Obchodnému zákonníku, a preto na jej
základe vzniknutý právny vzťah medzi nimi je potrebné považovať za vzťah obchodno-
právny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 OSP.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal odporca dovolanie,
z dôvodu uvedenom v ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP, pretože napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Krajský súd potvrdil rozsudok Okresného
súdu vo Zvolene zo dňa 18.4.2006 č. k. 14 Cb 41/2005–91, ktorým bolo rozhodnuté inak
než v prvšom rozsudku zo dňa 11.10.2005, ktorým súd návrh zamietol, pretože súd prvého
stupňa bol viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil.
Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že ustanovenie § 262 Obch. zák. zmluvným
stranám umožňuje, aby sa Obchodným zákonníkom riadil akýkoľvek ich vzájomný vzťah.
Ak si aj účastníci dohodli, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, je zmluva
v tejto časti neplatná, pretože ich vzájomný vzťah postráda hlavný atribút obchodného
práva – podnikanie, keď ust. § 6 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. odporcovi podnikať
dokonca zakazovalo. Pre aplikáciu Obchodného zákonníka nie je rozhodujúce, či účastník
vie, že druhý účastník alebo ostatní účastníci sú podnikateľmi, ale rozhodujúce je
objektívne posúdenie, či s prihliadnutím na všetky okolnosti je pri vzniku záväzkového
vzťahu (t. j. spravidla pri uzavretí zmluvy) zrejmé, že sú podnikateľmi, a že záväzkový
vzťah vzniká pri ich podnikateľskej činnosti. Obchodným zákonníkom sa teda nebudú
spravovať záväzkové vzťahy, napr. aj medzi podnikateľmi, ktorým je vzájomne známa
táto ich povaha, ak je pri ich vzniku zrejmé, že vznikajú v súvislosti s uspokojením
osobných potrieb niektorého z nich. Na vylúčenie aplikácie Obchodného zákonníka
pri relatívnych obchodoch postačí, keď s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa
uzaviera zmluva, nie je zrejmá ich podnikateľská povaha.
Na základe uvedeného, odporca má za to, že krajský súd nesprávne posúdil
kategóriu vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou
poisťovňou a na tom základe neprihliadol na námietku premlčania v zmysle § 101
Obč. zák., ktorú v konaní odporca vzniesol. Žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP), prejednal
dovolanie odporcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky prípustnosti dovolania. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Podmienky prípustnosti
dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 a 238 OSP.
V danom prípade, dovolanie odporcu je potrebné posúdiť v zmysle ust. § 238 ods. 3 OSP
platného po 1.9.2005 (dovolanie podané dňa 7.2.2006). Podľa § 238 ods. 3 OSP dovolanie
je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Z uvedeného je zrejmé, že proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je dovolanie
prípustné iba v jednom prípade, a to vtedy, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného právneho významu. Odporca podal dovolanie proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP potvrdený
bez toho, aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania. Podmienky, za ktorých
v citovanom ustanovení sa dovolanie pripúšťa, splnené neboli, a preto podľa § 238 OSP
nie je dovolanie prípustné. Okrem uvedeného prípadu proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu je dovolanie prípustné v prípadoch, ktoré stanovuje § 237 OSP. Ide
o závažné vady konania, ktorých následkom je prípustnosť dovolania proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Je to v prípade rozhodnutia vo veci, v ktorej nie je daná
právomoc súdov, nespôsobilosť byť účastníkom konania a procesná nespôsobilosť
účastníka, prekážka právoplatne rozhodnutej veci a prekážka začatého konania v tej istej
veci, začatie konania bez návrhu, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti
účastníkovi konať pred súdom, spôsobené postupom súdu a rozhodovanie súdu
v nesprávnom obsadení alebo rozhodovanie súdu, ktorý bol vylúčený.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodňuje dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. c/
OSP (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). V danom prípade bola
žalobným dôvodom zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, jeho zákonná
povinnosť odporcu zaplatiť poplatok z omeškania podľa zákona č. 273/1994 Z. z.
a skutočnosť, že odporca túto povinnosť nesplnil. Návrh jednoznačne poukazuje
na právny titul plnenia podľa čl. 6 bod 2 zmluvy (ktorý hovorí o poplatku z omeškania)
a poukazuje na plnenie vyplývajúce zo špecifikovanej penalizačnej faktúry, ktorá
vyčísluje poplatok z omeškania. Napokon, súd pri rozhodovaní nie je viazaný právnym
posúdením nároku účastníkom. Rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí žiadnou vadou ani
podľa § 237 OSP. Podľa § 238 ods. 5 OSP, dovolanie nie je prípustné ani vo veciach,
v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy, na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej
mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že dovolanie nie je prípustné vtedy, ak bolo rozsudkom odvolacieho
súdu rozhodnuté o peňažnom plnení, ktoré v dovolaním dotknutý výrok o veci samej
neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy. V predmetnom prípade návrh na zaplatenie sumy 35 293,90 Sk titulom
penalizačnej faktúry za oneskorenú úhradu so zaplatením faktúry č. 010301 bol doručený
súdu dňa 14.4.2005. Minimálna mzda v čase podania návrhu bola vo výške 6500 Sk,
desaťnásobok minimálnej mzdy činí sumu 65 000 Sk. Žalovaná suma predstavovala
35 293,90 Sk.
Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na výšku peňažnej pohľadávky, ktorá je
predmetom dovolania, a ktorá nepresahuje desaťnásobok minimálnej mzdy, dovolanie
nie je prípustné. Na základe uvedeného, odvolací súd dovolanie odporcu ako neprípustné
podľa § 243b ods. 4 OSP v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietol.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 4
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, ale pretože navrhovateľovi v dovolacom
konaní trovy nevznikli, neboli mu priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: