Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2b9/374354.56f135.pdf
PDF · 103.42 KB
No categories available
1Obo/106/2007
Najvyšší súd 1 Obo 106/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. S., s.r.o., V.X., B.,
zast.: JUDr. O.W. – advokát, Š.X., B., proti žalovanému: Ing. K.Š., R.X., B., o návrhu
žalovaného na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave č.k. 7 Cbs22/06–174 zo dňa 11. júna 2007, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Cbs 22/06–174 zo dňa
11. júna 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len krajský súd), č. k.
7 Cbs 59/05–110 zo dňa 10.01.2006, bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 4 919 700 Sk istiny spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania p. a., od 1.11.2000
až do zaplatenia, do 15 dní od doručenia rozsudku. Žalovanému bola tiež uložená
povinnosť zaplatiť 359 635 Sk na úhradu trov konania žalobcu, na účet právneho zástupcu
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 8.3.2006.
Žalovaný podal dňa 15.8.2006 v danej veci návrh na obnovu konania, a to
z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a/ OSP. Podľa uvedeného ustanovenia, môže
účastník konania napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Žalovaný vo svojom návrhu na obnovu konania tvrdil, že konanie prebiehalo
v jeho neprítomnosti, bez jeho vedomia o tomto konaní, neboli mu tiež nijakým spôsobom
doručené oznámenia o tomto konaní, ďalej konštatoval, že rozsudok bol vyhlásený za jeho
neprítomnosti, a takisto mu nebol nijakým spôsobom doručený.
Svojím podaním, doručeným súdu dňa 5.9.2006 žalovaný doplnil svoj návrh
na obnovu konania a zároveň požiadal o odklad výkonu rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 7 Cbs 59/05–110 zo dňa 10.1.2006.
Krajský súd následne svojím uznesením č. k. 7 Cbs 22/2006–174 odložil
vykonateľnosť rozsudku. Vychádzal pritom z ustanovenia § 233 OSP, podľa ktorého,
ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad
vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
Podľa názoru krajského súdu, uvedenému v odôvodnení jeho rozhodnutia, možno
dospieť k dostatočne odôvodnenému záveru, že žalovaný bez svojej viny nemal
o prebiehajúcom súdnom konaní vedomosť a z tohto dôvodu nemohol bez svojej viny
predložiť dôkazy, ktoré by mohli privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, čím je uplatnený a doložený dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/,
uvedený žalovaným. Ako ďalej tvrdí krajský súd, v doterajšom priebehu konania nevyšli
najavo skutočnosti, ktoré by boli dôvodom zamietnutia návrhu na obnovu konania, a preto
je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu o odklade vykonateľnosti rozsudku
podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote.
Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je napadnuté
rozhodnutie krajského súdu príliš všeobecné na to, aby bolo z neho zrejmé, z akých
skutkových zistení vychádzal, najmä z akých tvrdení, resp. dôkazov žalovaného došiel
k záveru, že žalovaný sa bez svojej viny nemohol dozvedieť o konaní vedenom
na Krajskom súde v Bratislave. Z tohto dôvodu má preto žalobca zato, že napadnuté
uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa právneho názoru žalobcu,
vyplývajúceho zo súdneho spisu, z tvrdení žalovaného a ním predložených listín
nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.
Ako ďalej uviedol žalobca vo svojom odvolaní, krajský súd vykonal šetrenie
o skutočnosti, či rozsudok bol žalovanému riadne doručený. Krajský súd oslovil formou
dopytov ošetrujúcich lekárov žalovaného a zdravotné zariadenie, kde mal byť žalovaný
hospitalizovaný v čase doručovania predmetného rozsudku. Z odpovedí na uvedené
dopyty, ale podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný v relevantnom časovom období,
kedy mu bol doručovaný rozsudok, t. j. február 2006, nebol hospitalizovaný. Takisto
zo žiadnych dokumentov predložených žalovaným nevyplýva, že by žalovaný
v relevantnom období doručovania rozsudku bol práceneschopný. Z uvedených dôvodov
nie je možné spochybniť doručenie v zmysle § 47 ods. 2 OSP, a teda nie je ani naplnený
dôvod pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ OSP. Z uvedeného
dôvodu preto neexistuje ani právny základ pre odklad vykonateľnosti rozsudku.
Podľa vyjadrenia žalobcu, pre obnovu konania nie sú splnené ani procesné
podmienky v zmysle § 230 ods. 1 OSP, nakoľko žalovanému uplynula trojmesačná
subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Pokiaľ by sa podľa žalobcu
odhliadlo od toho, že žalovanému bol rozsudok riadne doručený s použitím fikcie
doručenia, pre účely obnovy konania začala žalovanému plynúť subjektívna lehota dňa
18.4.2006, kedy exekútor doručil žalovanému upovedomenie o začatí exekúcie. Teda
uplynula lehota na podanie návrhu na obnovu konania žalovanému márne dňa 18.7.2006,
pričom jeho návrh bol podaný až 15.8.2006.
Žalobca vidí v napadnutom uznesení zároveň istú protirečivosť. Krajský súd, podľa
neho, pri doručovaní rozsudku vychádzal z názoru, že žalovaný mal rozsudok možnosť
prevziať, a teda následne podať odvolanie. Teda zúčastniť sa súdneho konania a uplatniť
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Na druhej strane krajský súd pri posudzovaní skutočností, či je
pravdepodobné povolenie obnovy konania, vychádzal z toho, že žalobca sa bez vlastnej
viny nemohol zúčastniť na konaní.
Podľa jeho názoru, aby prišiel súd v zmysle § 233 OSP k názoru, že návrhu
na obnovu konania pravdepodobne vyhovie, je potrebné, aby žalobca uviedol skutočnosti,
z ktorých jednoznačne vyplýva (v prípade ich dokázania) existencia nároku na obnovu
konania. Tieto skutočnosti by mali byť jasné. Skutočnosti uvádzané žalobcom túto kvalitu
nemajú.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že uvedené odvolanie sa nijako
netýka merita veci, v ktorom ide v konaní sp. zn. 7 Cbs 22/06. Podľa žalovaného, žalobca
vo svojom odvolaní posudzuje konanie žalovaného vo veci sp. zn. 21 C 134/03, a to
v tom, že žalovaný dvakrát podával v tejto veci žiadosť o predĺženie lehoty na odvolanie
z titulu zlého zdravotného stavu a dlhodobej práceneschopnosti. Žalovaný tvrdí, že
z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti od 3.2.2005 do 3.2.2006 nemohol priamo reagovať
a zúčastniť sa súdneho konania. Práceneschopnosť žalovaného je dokázateľná lekárskymi
potvrdeniami a zdravotnými správami. Tvrdenia žalobcu sú kamuflážou, ako u všetkého,
čo žalobca vyprodukoval vo veci sp. zn. 7 Cbs 22/06. Dôkazy žalovaného, ktoré sú
uvedené v žiadosti o povolenie obnovy konania sú pravdivé a vyjadrenia žalobcu sú hrubo
klamlivé a podvádzajúce. Celé odvolanie žalobcu sa pritom ani v najmenšom netýka
súdneho konania (obnovy konania), o ktoré v tomto prípade ide.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR vec dôkladne
preskúmal a uznesením rozhodol tak, že zruší rozhodnutie prvostupňového súdu. Zruší
rozhodnutie o exekúcii majetku žalovaného a rozhodne tak, že vec vráti do štádia
prvostupňového konania. Súčasne sa žalovaný domáha toho, aby žalobca vydal svoj
prospech, ktorý na základe prvostupňového rozhodnutia žalobca od žalovaného získal
a nahradil žalovanému aj škodu na morálnej ujme. Zároveň žiada, aby bol žalobca
povinný zdržať sa akéhokoľvek konania proti žalovanému, až do nového rozhodnutia
prvostupňového súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal odvolanie podľa
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Okruh rozhodnutí,
ktoré sú spôsobilým predmetom konania, stanovuje zákon.
Podľa § 228 ods. 1 OSP, môže právoplatný rozsudok účastník napadnúť návrhom
na obnovu konania:
a) ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že
rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské
práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite
odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.
Podľa § 228 ods. 2 OSP, návrh na obnovu konania má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má
dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo
od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 OSP, po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh
podať len z dôvodu uvedeného v:
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa
v občianskom súdnom konaní priznalo právo, a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych
predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d).
Podľa § 230 ods. 3 OSP, nie je navrátenie lehoty na obnovu konania prípustné.
Podľa § 233 OSP, ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie,
môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
O odklade vykonateľnosti, návrhom na obnovu konania napadnutých rozhodnutí
súdu, môže súd rozhodnúť kedykoľvek do rozhodnutia o návrhu na obnovu konania.
Základným predpokladom nariadenia odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci je
existencia pravdepodobnosti, že návrhu na obnovu konania bude vyhovené. Posúdenie
pravdepodobnosti vyhovenia návrhu na obnovu konania patrí súdu, ktorý k záveru
pravdepodobnosti dospeje na základe obsahu spisu, najmä vychádzajúc z obsahu návrhu
konania a v ňom uvedeného dôvodu obnovy. Zároveň musí existovať spôsobilý dôvod
obnovy konania a samotný návrh na obnovu konania musí obsahovať všetky zákonné
náležitosti, vrátane dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu. Z napadnutého
uznesenia uvedené skutočnosti nevyplývajú. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný sa
o dôvode obnovy dozvedel najneskôr dňa 28.4.2006, kedy právny zástupca žalovaného
nahliadol do spisu krajského súdu sp. zn. 7 Cbs 59/05, a teda návrh na obnovu konania
mohol uplatniť od uvedeného času. Taktiež dôkazy predložené žalovaným, ako aj dôkazy
zadovážené súdom prvého stupňa, dostatočne nenasvedčujú tvrdeniu žalovaného, že sa
nemohol zúčastniť konania v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu. Rovnako uvedené
skutočnosti nenasvedčujú tomu, že žalovaný bol v čase doručovania rozsudku
hospitalizovaný, resp. že sa v čase doručovania rozhodnutia súdu v mieste doručovania
nezdržiaval. Je predčasné konštatovanie, že u žalovaného je spôsobilý dôvod na obnovu
konania. Preto bude, podľa názoru odvolacieho súdu, potrebné v naznačenom smere
doplniť dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave, dňa 27. februára 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: