Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/106/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. S., s.r.o., V.X., B.,

zast.: JUDr. O.W. – advokát, Š.X., B., proti žalovanému: Ing. K.Š., R.X., B., o návrhu

žalovaného na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave č.k. –174 zo dňa 11. júna 2007, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. –174 zo dňa

11. júna 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len krajský súd), č. k.

–110 zo dňa 10.01.2006, bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 4 919 700 Sk istiny spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania p. a., od 1.11.2000

až do zaplatenia, do 15 dní od doručenia rozsudku. Žalovanému bola tiež uložená

povinnosť zaplatiť 359 635 Sk na úhradu trov konania žalobcu, na účet právneho zástupcu

žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 8.3.2006.

Žalovaný podal dňa 15.8.2006 v danej veci návrh na obnovu konania, a to

z dôvodu uvedeného v . Podľa uvedeného ustanovenia, môže

účastník konania napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak sú tu

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Žalovaný vo svojom návrhu na obnovu konania tvrdil, že konanie prebiehalo

v jeho neprítomnosti, bez jeho vedomia o tomto konaní, neboli mu tiež nijakým spôsobom

doručené oznámenia o tomto konaní, ďalej konštatoval, že rozsudok bol vyhlásený za jeho

neprítomnosti, a takisto mu nebol nijakým spôsobom doručený.

Svojím podaním, doručeným súdu dňa 5.9.2006 žalovaný doplnil svoj návrh

na obnovu konania a zároveň požiadal o odklad výkonu rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. –110 zo dňa 10.1.2006.

Krajský súd následne svojím uznesením č. k. –174 odložil

vykonateľnosť rozsudku. Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého,

ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad

vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa názoru krajského súdu, uvedenému v odôvodnení jeho rozhodnutia, možno

dospieť k dostatočne odôvodnenému záveru, že žalovaný bez svojej viny nemal

o prebiehajúcom súdnom konaní vedomosť a z tohto dôvodu nemohol bez svojej viny

predložiť dôkazy, ktoré by mohli privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie

vo veci, čím je uplatnený a doložený dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/,

uvedený žalovaným. Ako ďalej tvrdí krajský súd, v doterajšom priebehu konania nevyšli

najavo skutočnosti, ktoré by boli dôvodom zamietnutia návrhu na obnovu konania, a preto

je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu o odklade vykonateľnosti rozsudku

podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je napadnuté

rozhodnutie krajského súdu príliš všeobecné na to, aby bolo z neho zrejmé, z akých

skutkových zistení vychádzal, najmä z akých tvrdení, resp. dôkazov žalovaného došiel

k záveru, že žalovaný sa bez svojej viny nemohol dozvedieť o konaní vedenom

na Krajskom súde v Bratislave. Z tohto dôvodu má preto žalobca zato, že napadnuté

uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa právneho názoru žalobcu,

vyplývajúceho zo súdneho spisu, z tvrdení žalovaného a ním predložených listín

nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.

Ako ďalej uviedol žalobca vo svojom odvolaní, krajský súd vykonal šetrenie

o skutočnosti, či rozsudok bol žalovanému riadne doručený. Krajský súd oslovil formou

dopytov ošetrujúcich lekárov žalovaného a zdravotné zariadenie, kde mal byť žalovaný

hospitalizovaný v čase doručovania predmetného rozsudku. Z odpovedí na uvedené

dopyty, ale podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný v relevantnom časovom období,

kedy mu bol doručovaný rozsudok, t. j. február 2006, nebol hospitalizovaný. Takisto

zo žiadnych dokumentov predložených žalovaným nevyplýva, že by žalovaný

v relevantnom období doručovania rozsudku bol práceneschopný. Z uvedených dôvodov

nie je možné spochybniť doručenie v zmysle , a teda nie je ani naplnený

dôvod pre povolenie obnovy konania podľa . Z uvedeného

dôvodu preto neexistuje ani právny základ pre odklad vykonateľnosti rozsudku.

Podľa vyjadrenia žalobcu, pre obnovu konania nie sú splnené ani procesné

podmienky v zmysle , nakoľko žalovanému uplynula trojmesačná

subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Pokiaľ by sa podľa žalobcu

odhliadlo od toho, že žalovanému bol rozsudok riadne doručený s použitím fikcie

doručenia, pre účely obnovy konania začala žalovanému plynúť subjektívna lehota dňa

18.4.2006, kedy exekútor doručil žalovanému upovedomenie o začatí exekúcie. Teda

uplynula lehota na podanie návrhu na obnovu konania žalovanému márne dňa 18.7.2006,

pričom jeho návrh bol podaný až 15.8.2006.

Žalobca vidí v napadnutom uznesení zároveň istú protirečivosť. Krajský súd, podľa

neho, pri doručovaní rozsudku vychádzal z názoru, že žalovaný mal rozsudok možnosť

prevziať, a teda následne podať odvolanie. Teda zúčastniť sa súdneho konania a uplatniť

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Na druhej strane krajský súd pri posudzovaní skutočností, či je

pravdepodobné povolenie obnovy konania, vychádzal z toho, že žalobca sa bez vlastnej

viny nemohol zúčastniť na konaní.

Podľa jeho názoru, aby prišiel súd v zmysle k názoru, že návrhu

na obnovu konania pravdepodobne vyhovie, je potrebné, aby žalobca uviedol skutočnosti,

z ktorých jednoznačne vyplýva (v prípade ich dokázania) existencia nároku na obnovu

konania. Tieto skutočnosti by mali byť jasné. Skutočnosti uvádzané žalobcom túto kvalitu

nemajú.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že uvedené odvolanie sa nijako

netýka merita veci, v ktorom ide v konaní sp. zn. . Podľa žalovaného, žalobca

vo svojom odvolaní posudzuje konanie žalovaného vo veci sp. zn. , a to

v tom, že žalovaný dvakrát podával v tejto veci žiadosť o predĺženie lehoty na odvolanie

z titulu zlého zdravotného stavu a dlhodobej práceneschopnosti. Žalovaný tvrdí, že

z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti od 3.2.2005 do 3.2.2006 nemohol priamo reagovať

a zúčastniť sa súdneho konania. Práceneschopnosť žalovaného je dokázateľná lekárskymi

potvrdeniami a zdravotnými správami. Tvrdenia žalobcu sú kamuflážou, ako u všetkého,

čo žalobca vyprodukoval vo veci sp. zn. . Dôkazy žalovaného, ktoré sú

uvedené v žiadosti o povolenie obnovy konania sú pravdivé a vyjadrenia žalobcu sú hrubo

klamlivé a podvádzajúce. Celé odvolanie žalobcu sa pritom ani v najmenšom netýka

súdneho konania (obnovy konania), o ktoré v tomto prípade ide.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR vec dôkladne

preskúmal a uznesením rozhodol tak, že zruší rozhodnutie prvostupňového súdu. Zruší

rozhodnutie o exekúcii majetku žalovaného a rozhodne tak, že vec vráti do štádia

prvostupňového konania. Súčasne sa žalovaný domáha toho, aby žalobca vydal svoj

prospech, ktorý na základe prvostupňového rozhodnutia žalobca od žalovaného získal

a nahradil žalovanému aj škodu na morálnej ujme. Zároveň žiada, aby bol žalobca

povinný zdržať sa akéhokoľvek konania proti žalovanému, až do nového rozhodnutia

prvostupňového súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania podľa a dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Okruh rozhodnutí,

ktoré sú spôsobilým predmetom konania, stanovuje zákon.

Podľa , môže právoplatný rozsudok účastník napadnúť návrhom

na obnovu konania:

a) ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť

v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ

môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že

rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské

práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite

odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa , návrh na obnovu konania má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod

obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má

dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa , návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch

mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo

od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa , po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh

podať len z dôvodu uvedeného v:

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa

v občianskom súdnom konaní priznalo právo, a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych

predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c),

c) § 228 ods. 1 písm. d).

Podľa , nie je navrátenie lehoty na obnovu konania prípustné.

Podľa , ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie,

môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

O odklade vykonateľnosti, návrhom na obnovu konania napadnutých rozhodnutí

súdu, môže súd rozhodnúť kedykoľvek do rozhodnutia o návrhu na obnovu konania.

Základným predpokladom nariadenia odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o veci je

existencia pravdepodobnosti, že návrhu na obnovu konania bude vyhovené. Posúdenie

pravdepodobnosti vyhovenia návrhu na obnovu konania patrí súdu, ktorý k záveru

pravdepodobnosti dospeje na základe obsahu spisu, najmä vychádzajúc z obsahu návrhu

konania a v ňom uvedeného dôvodu obnovy. Zároveň musí existovať spôsobilý dôvod

obnovy konania a samotný návrh na obnovu konania musí obsahovať všetky zákonné

náležitosti, vrátane dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu. Z napadnutého

uznesenia uvedené skutočnosti nevyplývajú. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný sa

o dôvode obnovy dozvedel najneskôr dňa 28.4.2006, kedy právny zástupca žalovaného

nahliadol do spisu krajského súdu sp. zn. , a teda návrh na obnovu konania

mohol uplatniť od uvedeného času. Taktiež dôkazy predložené žalovaným, ako aj dôkazy

zadovážené súdom prvého stupňa, dostatočne nenasvedčujú tvrdeniu žalovaného, že sa

nemohol zúčastniť konania v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu. Rovnako uvedené

skutočnosti nenasvedčujú tomu, že žalovaný bol v čase doručovania rozsudku

hospitalizovaný, resp. že sa v čase doručovania rozhodnutia súdu v mieste doručovania

nezdržiaval. Je predčasné konštatovanie, že u žalovaného je spôsobilý dôvod na obnovu

konania. Preto bude, podľa názoru odvolacieho súdu, potrebné v naznačenom smere

doplniť dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť.

Z uvedených dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

podľa zrušil a podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave, dňa 27. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: