Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d8c/379002.f29631.pdf
PDF · 93.97 KB
No categories available
3Tdo/49/2007
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 49/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej,
v trestnej veci proti obvinenému P, vedenej na Okresnom súde B II pod sp. zn.
1 T 143/2006, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. februára 2008 v B,
prerokoval dovolanie obvineného I, podané prostredníctvom obhajcu JUDr. M
a dovolanie obvineného P, podaného prostredníctvom obhajcu Mgr. I proti rozsudku
Krajského súdu v B zo dňa 14. marca 2007, sp. zn. 1 To 17/2007, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolania obvinených I a P sa o d m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu B II zo dňa 23. januára 2007, č. k.
1 T 143/06-243, boli obvinení P a I uznaní za vinných zo spáchania trestného činu
nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora
a obchodovania s nimi spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 187
ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákokna (zák. č. 140/1961 zb. v znení
neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005 - ďalej len Tr. zák.), ktorého
sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
- od presne nezisteného dňa v mesiaci september 2005 do 23. septembra 2005
v B na P ulici za nákupným strediskom Billa umožnili M, narodenému X
vnútrožilové užívanie heroínu, ktorý mu aj s pervitínom v uvedenom období
spoločne zadovážili a obžalovaný P osobne aplikoval do žíl oboch rúk, a to
viackrát.
Za to okresný súd obvinenému P podľa § 187 ods. 2 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere päť rokov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 2
písm b/ Tr. zák. zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 72 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. obvinenému P uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.
Obvinenému I podľa § 187 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere štyri roky a šesť mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 39a
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca 2007 v dôsledku odvolaní
podaných oboma obvinenými konajúci druhostupňový Krajský súd v B vyhlásil
rozsudok, č. k. 1 To 17/2007-270, ktorým v bode I. podľa § 321 ods. 1 písm. d/,
ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obvinenému P
vo výroku o ochrannom opatrení, pričom súčasne tomuto obvinenému na základe
ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák.
uložil ochranné protitoximanické liečenie ambulantnou formou (v ostatných častiach
týkajúcich sa obvineného P ponechal napadnutý rozsudok okresného súdu
nezmenený). Zároveň v bode II. podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného I
zamietol.
Z uvedeného vyplýva, že k právoplatným odsúdeniam obvinených I a P došlo
na základe vyššie citovaných odsudzujúcich rozhodnutí dňom 14. marca 2007.
Dňa 28. júna 2007 (č. l. 286-287 spisu) podal na Okresný súd B II dovolanie
obvinený I, ktoré vypracoval osobne. Súčasne (č. l. 288 spisu) adresoval okresnému
súdu požiadavku, aby ho v konaní o dovolaní obhajoval advokát JUDr. G.
Dňa 4. júla 2007 bolo doručené Okresnému súdu B II aj dovolanie obvineného
P, ktorý rovnako skoncipoval celé jeho znenie osobne, tak ako je to zrejmé z č. l.
291-292 spisu.
Opatrením predsedu senátu Okresného súdu B II. zo dňa 16. júla 2007 bol
obvinenému I za obhajcu ustanovený JUDr. M a súčasne s oznámením o tomto
ustanovení mu bolo adresne doručené poučenie (prevzal ho vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Želiezovce dňa 23. júla 2007) o práve zvoliť si obhajcu podľa
svojej úvahy a oznámiť to bez meškania súdu. Súčasne bolo obvinenému doručené
aj oznámenie, že podľa § 373 ods. 1 Tr. por. môže podať dovolanie len
prostredníctvom svojho obhajcu. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že obvinený
L si iného obhajcu osobne nezvolil, obhajobu JUDr. C neodmietol a tento ustanovený
obhajca bol vo veci ďalej objektívne činný.
Konkrétne dňa 21. augusta 2007 obhajca JUDr. C doručil Okresnému súdu B
II (č. l. 300-302 spisu) ním vypracované dôvody dovolania, čím v stanovenej lehote
splnil pokyn predsedu senátu okresného súdu zo dňa 16. júla 2007, keďže podľa
§ 373 ods. 1 Tr. por. môže obvinený podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
V písomných dôvodoch takto podaného dovolania namietal, že Okresný súd B
II v postupe svojho konania nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Výpoveďou
poškodeného M bolo podľa dovolateľa nepochybne preukázané, že jeho otec
obvinený I sa nepodieľal na aplikácii drog svojmu synovi, a teda nemal účasť
na skutku. V ďalšom spochybnil svedeckú výpoveď M s odôvodnením, že táto bola
o skutku informovaná poškodeným synom len odvodene a nejedná sa o priamu
svedkyňu. V ďalšom sa zaoberal okolnosťou, prečo a ako syn užívanie drog
v inkriminovanom období matke oznámil, a ako sa snažil pred jej hnevom
ospravedlniť, resp. chrániť. Rovnako rozoberal a hodnotil v tomto štádiu dovolacieho
konania svedecké výpovede starých rodičov, predovšetkým svedka I staršieho.
V sumáre vyslovil názor, že vina I v pôvodnom konaní nebola preukázaná
a konajúce prvo i druhostupňové súdy mali použiť zásadu v pochybnostiach
v prospech obvineného, na základe ktorej by v kontexte dovolania malo dôjsť
k oslobodeniu tohto obvineného spod obžaloby okresného prokurátora B II
z 11. augusta 2006, č. k. 1 Pv 1172/05-139. Ak Krajský súd v B v konaní, sp. zn.
1 To 17/2007, odvolaniu podanému proti prvostupňovému odsudzujúcemu rozsudku
nevyhovel a nevyniesol oslobodzujúci rozsudok, je jeho postup nesprávny. Rovnako
nesprávne sú podľa dovolateľa aj závery Okresného súdu B II ustálené rozsudkom
z 23. januára 2007, sp. zn. 1 T 143/2006, a to z rovnakých dôvodov. Pokiaľ súdy
oboch stupňov, vykonávajúce úkony v pôvodnom konaní, hodnotili dôkaznú situáciu
odlišne ako dotknutý obvinený, tak sa nevysporiadali dostatočne so skutkovým
stavom, čím malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 13 Tr. por. na spravodlivý
proces, garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Keďže tieto skutočnosti majú zakladať dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 371
ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil oba vyššie citované napadnuté rozsudky okresného a krajského súdu
a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Opatrením zo dňa 16. júla 2007 (č. l. 297 spisu) bol podľa § 40 ods. 1
Tr. por. z dôvodu § 38 ods. 2 písm. a/ Tr. por. obvinenému P, vykonávajúcemu
uloženú sankciu v ÚVTOS Želiezovce, ustanovený za obhajcu Mgr. I. Z č. l. 298
spisu vyplýva, že dňa 18. júla 2007 bol expedovaný pokyn predsedu senátu
Okresného súdu B II, ktorým oznámil procesným stranám ustanovenie obhajcu
Mgr. S obvinenému B pre potreby dovolacieho konania a súčasne im oznámil,
že podľa § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený môže podať dovolanie iba prostredníctvom
obhajcu. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený P i jeho obhajca tento pokyn
prevzali osobne zhodne 23. júla 2007 (viď doručenky na č. l. 298 spisu).
Obhajca Mgr. I dňa 21. augusta 2007 zaslal Okresnému súdu B II dôvody
dovolania totožné s tými, ktoré pôvodne dňa 1. júla 2007 vypracoval obvinený B.
Z tohto písomného podania, takmer totožného aj s dovolaním obvineného L vyplýva,
že dovolateľ B namietal skutkové i právne závery, ktoré ustálili súdy oboch druhov
a stupňov v pôvodnom konaní. Uviedol, že prípad vykonštruoval už v prípravnom
konaní vyšetrovateľ polície, ktorý mu naviac neumožnil konfrontácie s poškodeným
a niektorými svedkami. Pochybiť mal v pôvodnom konaní aj prvostupňový okresný
súd, nakoľko nevykonal všetky potrebné dôkazy a odmietol mu aj urobiť testy
na hepatitídu typu C. Taktiež zamietol vykonať dôkaz výsluchom znalca MUDr. O
k podaniu vysvetlenia problematiky drogovo závislých mladistvých osôb.
Napokon súdy oboch stupňov v pôvodnom konaní pochybili, keď uverili
mladistvému poškodenému a jeho matke, ktorí účelovo vypovedali aj proti nemu aj
proti spoluobvinenému I. Poškodený svojou krivou výpoveďou voči nim dosiahol to,
že ho trestne nestíhali za prechovávanie drog. Zhodne s obvineným L aj obvinený B
namietal, že takýmto postupom oboch súdov došlo k porušeniu ustanovenia § 2
ods. 13 Tr. por. ako aj práva na spravodlivý proces garantovaného Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zakladajúcim dôvody dovolania
v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. účinného
od 1. januára 2006.
Z týchto dôvodov preto navrhol dovolaciemu súdu, aby v zmysle § 386
ods. 1, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.
Okresný prokurátor v B II sa v predpísanej lehote napriek výzve predsedu
senátu Okresného súdu B II k dovolaniam obvinených písomne nevyjadril (kópie
dovolania prevzal dňa 3. septembra 2007 – viď č. l. 308 spisu).
Z č. l. 325 spisu je zrejmé, že predseda senátu Okresného súdu B II predložil
takto zhromaždený kompletný spisový materiál Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky ako súdu príslušnému na konanie o dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 377 Tr. por.
na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 381 Tr. por. prejednal dovolania podané
obvinenými P a Ivanom L a zistil, že nie sú dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Zo znenia vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku a z inštitútu
dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je
v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistili súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je
oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania
súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
V posudzovanej trestnej veci je z dôvodov dovolania (ako aj z celého
obhajobného postoja obvinených P a I prezentovaného počas pôvodného trestného
konania) zrejmé, že obaja obvinení zhodne namietali spôsob, akým súdy oboch
stupňov vyhodnotili v pôvodnom konaní vykonané dôkazy v ich neprospech. Avšak
skutok v znení koncipovanom Okresným súdom B II a prevzatom Krajským súdom
v B je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný, z čoho sekundárne vyplýva,
že aj ustálená právna kvalifikácia skutku je v súlade so zákonom a správna.
Pôvodné konanie v žiadnom prípade nevykazuje porušenie práv obvinených
na obhajobu v smere uvádzanom v dovolaniach. Hodnotenie skutkového stavu
i samotných dôkazov je výlučnou kompetenciou konajúceho súdu. Ak konajúce
príslušné súdy došli k iným skutkovým a právnym záverom ako si predstavovali
obvinení P a I, to neznamená, že došlo k porušeniu ich práva na obhajobu, resp.
práva na spravodlivý proces a ani Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci obvinených P
a I nie sú dané, a preto dovolací súd ich dovolania podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V B dňa 27. februára 2008
JUDr. Ján M i h a l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: