Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/220/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., M., IČO: X., zast.

M., advokát, H., proti žalovanému: I.,

T., zast. J., advokát, H., o zaplatenie 1 711 980 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -175 zo dňa 15. júna 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -175 zo dňa 15. júna 2006

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, zamietol žalobu

o zaplatenie 1 711 980 Sk s prísl. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie predloženými

písomnosťami, výpoveďou svedka I., bývalého generálneho riaditeľa V., zistil skutkový

stav a na základe vykonaného dokazovania, poukázal na znenie ustanovenia § 529 ods. l,

2 , a , a ods. l

pričom uviedol, že ustanovenie

ods. l dáva možnosť veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku

aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou na iného. Postúpenie pohľadávky je povinný

postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi (§ 526 ods. l Občianskeho

zákonníka). V tomto prípade pôvodný žalobca V. postúpila svoje pohľadávky proti

spoločnosti C. ako dlžníkovi v celkovej výške 1 711 980 Sk na postupcu, žalovaného.

Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, aj keď priamo v bode V zmluvy o postúpení

pohľadávok nie je uvedená výška odplaty, ale povinnosť zaplatiť za postúpené

pohľadávky do 17.11.1998. Pokiaľ Krajský súd v Prešove medzitýmnym rozsudkom č. k.

-100 zo dňa 15.4.2002 rozhodol o tom, že nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia je dôvodný, tak po odvolaní žalovaného NS SR rozsudkom zo dňa 25.11.2003

potvrdil medzitýmny rozsudok Krajského súdu v Prešove s tým, že ak zmluva o postúpení

pohľadávok neobsahuje inú výšku ako je súhrnná čiastka postúpených pohľadávok, t. j.

suma 1 711 980 Sk, je túto sumu potrebné považovať za odplatu za postúpenie

pohľadávky. Vyššie uvedená zmluva je platná, ale zanikla nezaplatením odplaty do

17.11.1998, čo je v súlade s čl. VI bod 2 zmluvy o postúpení pohľadávok. Keďže

žalovaný za postúpenie pohľadávky žalobcovi odplatu nezaplatil, vzniklo mu bezdôvodné

obohatenie v zmysle . V danom prípade žalovaný má

zaplatiť za postúpené pohľadávky sumu 1 711 980 Sk, čo sa rovná čiastke postúpených

pohľadávok. S týmito nadobudnutými pohľadávkami od pôvodného žalobcu I. ako

vlastníka pohľadávok išiel za dlžníkom C. za účelom vymoženia pohľadávok z predmetu

sporu. Dlžník C. sa bránil povinnosti zaplatiť 1 711 980 Sk, nakoľko získal pohľadávky

P., ktoré táto prešovská firma mala ako veriteľ proti V. ako jej dlžníkovi. Dňa 27.10.1998

potom došlo k uzavretiu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok I., ktoré mal

z postúpenia od P. proti V.. Stretom týchto pohľadávok a ich započítaním, vzájomné

pohľadávky týchto účastníkov dohody o započítaní zanikli (§ 580 Občianskeho

zákonníka) a nedošlo k žiadnym platbám na pohľadávky medzi spoločnosťami V.,

I., C. a P.. Ak pôvodný žalobca V. postúpil pohľadávky z predmetu sporu voči dlžníkovi,

kde dlžník použil na započítanie voči postupcovi V. svoje na započítanie spôsobilé

pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi, potom podľa ods. l

V. zodpovedal postupcovi za hodnotu postúpených pohľadávok, ak dojednanie bolo

za odplatu. Ak dlžník V. C. mal proti získaným pohľadávkam I. vzájomné započítateľné

pohľadávky voči V. potom sa žalobca nemôže domáhať plnenia zo zmluvy o postúpení

pohľadávok, ak tieto pohľadávky zanikli započítacím úkonom zo strany C. proti novému

veriteľovi I., na ktorého prešli pôvodné pohľadávky V proti C.. Nie je možné, aby V.

neplnil jednak svoje záväzky voči C., ak C. má pohľadávky od P. proti V. a súčasne

v takej výške 1 711 980 Sk získal aj odplatu od I., na ktorého postúpil pohľadávky voči C.

a tieto zanikli započítacím prejavom C. proti I. ako novému veriteľovi na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok. Zodpovednosť postupcu, v danom prípade pôvodného žalobcu

V. za vymožiteľnosť pohľadávok zo zmluvy o postúpení z 27.10.1998 predpokladala, že I.

získa bonitné pohľadávky, ktoré bude ďalej ako veriteľ vymáhať od dlžníkov pôvodného

postupcu. Ak dlžník započítal svoje spôsobilé pohľadávky voči svojmu veriteľovi, v tom

prípade už I. nie je zákonné zo strany žalobcu požadovať zaplatenie odplaty za postúpené

pohľadávky, ak žalobcovi zanikla povinnosť splácať dlhy svojím veriteľom v rozsahu 1

700 000 Sk. Nie je zákonné požadovať aj zaplatenie odplaty za postúpené pohľadávky,

ktoré zanikli zápočtom vykonaným dlžníkom pôvodného postupcu. Z toho dôvodu, súd

nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Zákonné ustanovenie § 527 ods. l Občianskeho

zákonníka predpokladá, že postupca bude postupovať za odplatu také pohľadávky, ktoré

postupník vymôže. Ak dlžník má započítateľné pohľadávky voči veriteľovi, potom už

veriteľ nemôže požadovať odplatu od postupníka v zmysle § 527 ods. l písm. c/

, ak sa dlžník úspešne ubráni započítaním svojich pohľadávok

voči veriteľovi. Zodpovednosť postupcu za bonitu pohľadávok sa premietla v zamietnutí

návrhu na zaplatenie ceny postúpených pohľadávok, ak dlžník má spôsobilé pohľadávky

na zápočet proti postupcovi. O trovách konania rozhodol súd podľa ods. l , kde

úspešný žalovaný v konaní náhradu trov nežiadal, preto mu nebola priznaná.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Ako dôvod odvolania uviedol, že

prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukazuje na dôvody medzitýmneho rozhodnutia s tým, že krajský súd dospel

v odôvodnení medzitýmneho rozsudku k správnemu záveru, že dohoda č. 192/98

o započítaní vzájomných pohľadávok upravuje započítanie pohľadávky žalovaného

voči C. nadobudnutej na základe postúpenia od V. proti pohľadávke C. voči žalovanému

na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky voči P.. Krajský súd v Prešove takéto

skutkové zistenie v odôvodnení medzitýmneho rozsudku oprel o vykonanie dôkazu –

oboznámenie sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.10.1998

medzi C. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. Napriek tomu, že v konaní

ďalšie relevantné dôkazy vykonané neboli, súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

nesprávne uvádza, že dňa 27.10.1998 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok

medzi postupcom C. a postupníkom I. –., kde predmetom postúpenia bola pohľadávka,

ktorú eviduje akciová spoločnosť P. vo výške 1 864 840 Sk. Nie je zrejmé, ako mohol C.,

a. s. postúpiť žalovanému pohľadávku, ktorú eviduje akciová spoločnosť P. voči V. Nie je

zrejmé, z čoho tak usudzoval prvostupňový súd, avšak je zaujímavé, že na strane 2

napadnutého rozsudku chýba medzi vymenovanými vykonanými dôkazmi zmluva

o postúpení pohľadávok zo dňa 27.10.1998, uzavretá medzi C. ako postupcom

a žalovaným ako postupníkom, hoci na strane 2 medzitýmneho rozsudku je tento dôkaz

uvedený a tento dôkaz a jeho vyhodnotenie je pre posúdenie predmetného sporu kľúčové.

Z vykonaného dokazovania je podľa názoru žalobcu celkom zrejmé, že dňa 27.10.1998

uzavrel žalobca, resp. jeho právny predchodca V. ako postupca so žalovaným ako

postupníkom, zmluvu o postúpení pohľadávok vo výške 1 711 980 Sk voči dlžníkovi C.,

a. s., z ktorej vznikol žalovanému záväzok zaplatiť žalobcovi odplatu za postúpenie

pohľadávok vo výške 1 711 980 Sk. Na základe tejto prvej zmluvy o postúpení

pohľadávok sa žalovaný stal veriteľom dlžníka C. s pohľadávkou vo výške 1 711 980 Sk.

Dňa 27.10.1998 uzavrel C. ako postupca a žalovaný ako postupník, zmluvu o postúpení

pohľadávok, na základe ktorej sa žalovaný stáva veriteľom pohľadávok voči P., a z ktorej

mu vznikol záväzok zaplatiť C. odplatu za postúpenie pohľadávok vo výške 1 711 980 Sk.

Na základe tejto druhej zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalovaný stal dlžníkom

veriteľa C. so záväzkom vo výške l 711 980 Sk. Dňa 27.10.1998 bola medzi účastníkmi

C. a žalovaným uzavretá dohoda č. 192/98, na základe ktorej boli započítané pohľadávky

žalovaného voči C. vo výške 1 711 980 Sk nadobudnuté od V. proti pohľadávke C. voči

žalovanému na zaplatenie odplaty vo výške 1 711 980 Sk. Je preto nepochopiteľné,

neodôvodniteľné a nesprávne skutkové zistenie prvostupňového súdu opísané na strane 5

napadnutého rozsudku, podľa ktorého „dlžník V. C. mal proti získaným pohľadávkam I.

vzájomné započítateľné pohľadávky voči V.“. O takéto nesprávne a ničím nepodložené

skutkové zistenie, ktoré je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, potom oprel súd

svoje rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol. Z uvedeného považuje odvolateľ za zrejmé,

že žalovaný nadobudnuté pohľadávky voči C. použil v celej výške 1 711 980 Sk na

započítanie proti svojmu záväzku voči C. vo výške 1 711 980 Sk. Inak laicky povedané,

žalovaný nadobudnutými pohľadávkami „zaplatil“ svoj záväzok voči C.. Žalovaný tak na

100 % využil nominálnu hodnotu nadobudnutých pohľadávok ku svojmu prospechu,

a preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje tiež sumu 1 711

980 Sk. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť mu trovy konania.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. l

a napadnutý rozsudok podľa ods. l písm. h/ zrušil a podľa odseku 3 tohto

ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že

predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

podľa . Podľa tohto ustanovenia, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. Žalobca tvrdí, že 27.10.1998 uzavrel so žalovaným dohodu

o postúpení pohľadávok v celkovej výške 1 711 980 Sk. Išlo o pohľadávky voči akciovej

spoločnosti C.. Účastníci v čl. IV zmluvy dohodli, že postupník je oprávnený

s postúpenou pohľadávkou nakladať podľa svojho vlastného uváženia. Dňom podpísania

tejto zmluvy prináleží postupníkovi všetko, čo dlžník splní z postúpenej pohľadávky a to

aj v prípade, ak sa plnilo na účet postupiteľa. V čl. V bolo dohodnuté, že postupník sa

zaväzuje uhradiť postúpenú pohľadávku postupiteľovi do 17.11.1998. V článku VI v bode

2 je uvedené, že zmluva zaniká zaplatením postúpenej pohľadávky postupníkom na účet

postupiteľa, v prípade nezaplatenia pohľadávky postupníkom

po termíne dohodnutom v čl. V alebo vzájomnou dohodou zmluvných strán. Medzi

účastníkmi nie je sporné, že žalovaný za pohľadávky nezaplatil a zmluva zanikla.

Zánikom zmluvy sa majiteľom postúpených pohľadávok mal znovu stať žalobca, resp.

jeho predchodca. Žalovaný však tvrdí, že pohľadávky postúpené právnym predchodcom

žalobcu, teda spoločnosťou V. započítal. Podľa , ak veriteľ

a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú

započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému

prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky

spôsobilé na započítanie. Započítanie, podľa citovaného ustanovenia, je zánik vzájomne

sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi. Spis síce obsahuje

dohodu č. 192/98 zo dňa 27.10.1998, podľa ktorej žalovaný a C. započítali vzájomné

pohľadávky, teda pohľadávku žalovaného voči C. postúpenú žalobcom s označenými

pohľadávkami, ktoré boli pohľadávkami akciovej spoločnosti P.. Z celého obsahu spisu

však nie je možné zistiť ani overiť tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa ďalšou dohodou mal

stať dlžníkom voči spoločnosti C. a pohľadávkami žalobcu tak zaplatil dlh C. voči P.

Prvostupňový súd bez toho, aby zistil, či v predmetnom prípade ide o pohľadávky

spôsobilé na započítanie, svoje rozhodnutie založil na tom, že nie je zákonné požadovať

zaplatenie odplaty za postúpené pohľadávky, ktoré zanikli zápočtom vykonaným

dlžníkom pôvodného postupcu. Predmetom sporu je však vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré mal získať žalovaný tým, že získal pohľadávky, ktoré nezaplatil.

Žalovaný mal právo s pohľadávkou naložiť podľa vlastného uváženia, teda mal právo aj

túto pohľadávku započítať. Je však potrebné zistiť, či v predmetnom prípade išlo vôbec

o pohľadávky spôsobilé na započítanie zo strany C., teda či išlo o pohľadávky, ktoré mal

voči pôvodnému postupcovi V. získané od P., alebo či to bol jeho dlh voči P. ako to tvrdí

žalobca. Ak k započítaniu nedošlo, zánikom zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej

medzi V. a žalovaným, sa vlastníkom pohľadávok znovu stal žalobca. Pokiaľ išlo

o pohľadávky spôsobilé na započítanie, pohľadávka zanikla skôr, zrejme ešte 27.10.1998

a v tejto výške sa potom znížil aj dlh postupcu V. Je však možná aj situácia ako to tvrdí

žalobca, že žalovaný prevzal na seba od C. jeho dlh voči P., čiže by vôbec nemohlo dôjsť

k vzájomnému započítaniu, lebo nejde o vzájomné pohľadávky.

Z uvedených hľadísk je teda potrebné skúmať, či vzniklo žalobcovi právo voči

žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ktorého sa v danom spore domáha, to znamená, že je potrebné nepochybne

zistiť, či sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil, alebo nie. Vzhľadom na uvedené dôvody

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci samej je potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho

konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: