Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/76/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., Č., X., IČO: X.,

zast. M., advokátom, Č., X., proti žalovanému: M., O., X., o zaplatenie 2 724 237 Sk, o

návrhu na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v

Košiciach č. k. –155 zo dňa 29. marca 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. k. –155 zo dňa 29. marca 2007 p o t v r d z u j e .

Od ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd návrhu žalovaného na povolenie obnovy

konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. vyhovel.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa

18.2.2002 č. k. –42, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2002 schválil

zmier účastníkov konania v znení „Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu

1 224 237 Sk v lehote do 30.6.2002 s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania“. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že spoločnosť E. na základe zmluvy o

zneškodňovaní odpadu, uzavretej so žalovaným, vykonávala dohodnuté práce a tieto

následne fakturovala žalovanému. Pohľadávky z neuhradených faktúr spoločnosť

E. postúpila zmluvami z 3.11.2000, 11.8.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000 na žalobcu

a žalovaný následne dňa 29.12.2000 uzavrel so žalobcom dohodu o uznaní a splatení

pohľadávok v celkovej výške 2 724 237 Sk, ktorej sumu tvoria žalované neuhradené

faktúry a zaviazal dlžnú sumu uhradiť v splátkach do 16.2.2001. Uvedenú povinnosť

žalovaný nesplnil v dohodnutej lehote, časť dlžnej sumy vo výške 1,5 mil. Sk žalovaný

uhradil po začatí konania. Pokiaľ ide o úhradu súm 2 x 900 000 Sk súd zistil, že tieto boli

uhradené na účet žalobcu v dňoch 23.1.2001 a 12.2.2001 spoločnosťou A., teda nie

žalovaným. Súd mal za to, že žalovaný uznal záväzok podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. a tiež,

že účastníkmi navrhnutý zmier je v súlade s právnymi predpismi, a preto ho podľa § 99

ods. 2 schválil. Telefaxom doručeným súdu dňa 15.2.2005 a v origináli doručenom

dňa 16.2.2005 žalovaný podal návrh na obnovu uvedeného konania. Uviedol, že správca

konkurznej podstaty úpadcu E. spochybnil postúpenie pohľadávok z roku 2000 a vyzval

žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy 2 724 237 Sk. Keďže postúpenie

pohľadávky, na zaplatenie ktorej bol v pôvodnom konaní žalovaný zaviazaný je neplatné,

žalovaný je dlžníkom pôvodného veriteľa ako úpadcu, pričom predmetný dôkaz žalovaný

nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že v prejednávanej veci

uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2002 a návrh na obnovu

konania bol súdu doručený dňa 15.2.2005, teda pred uplynutým troch rokov

od právoplatnosti uznesenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prevzal výzvu

predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty úpadcu na zaplatenie sumy 2 724 237 Sk

dňa 18.11.2004, súd má za to, že subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu

na obnovu konania začala plynúť uvedeným dňom a uplynula dňa 18.2.2005. Návrh

na obnovu konania bol súdu doručený dňa 15.2.2005, teda pred uplynutím lehoty na jeho

podanie. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzavreté v dňoch 11.8.2000, 21.12.2000

a 22.12.2000. V pôvodnom konaní účastníci konania nespochybnili platnosť postúpenia

pohľadávok uplatnených v konaní zo spoločnosti E. na spoločnosť D., a preto

súd uvedené postúpenie neposudzoval, ale bez ďalšieho ho považoval za platné.

Vychádzajúc z dátumov uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok a dátumom ustanovenia

predbežného správcu konkurznej podstaty a vyhlásenia konkurzu na majetok

úpadcu, bolo potrebné podľa § 9c, § 14 ods. 1 ZKV posúdiť, či zmluvy o postúpení

pohľadávok sú platné, keďže boli robené v čase, keď bol u postupcu – spoločnosti E.

ustanovený predbežný správca, resp. v čase, keď bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.

Pokiaľ ide o neúčinnosť zmlúv o postúpení pohľadávky je nesporné, že takáto

žaloba podaná nebola a teda neexistuje rozhodnutie o neúčinnosti uvedených zmlúv.

V tomto konaní žalovaný návrh na obnovu konania neuplatňuje z dôvodu, že zmluvy

o postúpení pohľadávok úpadcu sú neúčinné voči konkurzným veriteľom úpadcu, ale

návrh podáva z dôvodu, že uvedené zmluvy sú neplatné. Keďže predmetom konania je

žaloba na plnenie, súd ako predbežnú otázku posudzuje platnosť právnych úkonov,

na základe ktorých žalobca uplatňuje nárok. Pokiaľ by sa jednalo o neúčinnosť uvedených

zmlúv, ktorých podmienkou je, že sú platné, uvedené by súd v tomto konaní nemohol

posudzovať ako predbežnú otázku, pretože na neúčinnosť zmlúv sa vyžaduje rozhodnutie

súdu. Z dôvodov, že v návrhu na obnovu konania žalovaný uplatnil návrh na vykonanie

dôkazov preukazujúcich neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, čo má vplyv

na aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, a ktoré dôkazy v pôvodnom konaní neboli

vykonané a žalovanému neboli známe a môžu pre žalovaného privodiť priaznivejšie

rozhodnutie, súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. bol schválený zmier medzi účastníkmi.

V priebehu konania ani pri uzatváraní zmieru žalovaný nespochybnil platnosť postúpenia

pohľadávky uplatnenej v konaní a čiastočne aj uplatnenú pohľadávku plnil. Má za to, že

postúpenie pohľadávky bolo uskutočnené v zmysle platných právnych predpisov, ktoré

boli v tomto čase platné a účinné. Návrh na obnovu konania považuje za irelevantný, lebo

nespĺňa náležitosti uvedené v a , keďže žalovaný nedisponuje

žiadnym dôkazom, resp. rozhodnutím, ktorým by mohol návrh na obnovu konania úspešne

uplatniť. Žalovaný taktiež neuplatnil voči správcovi konkurznej podstaty žalobu

na vylúčenie predmetnej pohľadávky, hoci bol správcom konkurznej podstaty vyzvaný,

čím zmeškal lehotu na jej úspešné popretie. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací

súd po preskúmaní dôkazov zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh na povolenie

obnovy konania zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

. Žalovaný návrhom na obnovu konania zo dňa 15.2.2005 napadol uznesenie

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.2.2002 č. k. –42, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 2.3.2002. V zmysle , právoplatný rozsudok

môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia

alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa

nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým

bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa

zmier schvaľoval, to platí obdobne aj pre platobný rozkaz ( ). Z ust.

ods. 1 vyplýva, že proti uzneseniu o schválení zmieruje návrh na obnovu konania

prípustný len vtedy, ak možno dôvody obnovy vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol

zmier schvaľovaný. Týmito predpokladmi sú skutočnosti a rozhodnutia, ktoré boli

v pôvodnom konaní tvrdené, zistené alebo inak vyšli najavo, poprípade i dôkazy, ktoré

boli v pôvodnom konaní vykonané alebo ktoré v pôvodnom konaní nemohli byť

z objektívnych dôvodov vykonané, ak boli určujúce pre rozhodnutie účastníkov uzavrieť

zmier.

Z obsahu spisu je zrejmé, že správca konkurznej podstaty úpadcu E., Košice

spochybnil a vyhlásil za neplatné zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorené medzi

postupcom E. a žalobcom (postupníkom) spoločnosťou D., Prešov. Takéto spochybnenie

však nie je záväzné a k tomu, aby malo právnu relevanciu, je nevyhnutné, aby tak urobil

súd. Správca konkurznej podstaty úpadcu E., Košice spochybnil predmetné zmluvy o

postúpení pohľadávky, žalobu o neúčinnosť zmlúv o postúpení pohľadávky nepodal z

dôvodu, že uvedené zmluvy nie sú vo vzťahu ku konkurzným veriteľom úpadcu E.

neúčinné, ale neplatné. Predmetnú pohľadávku zahrnul do konkurznej podstaty

úpadcu. Za postúpenie pohľadávky nebola úpadcovi zaplatená cena, pretože zmluvné

strany sa dohodli na započítaní ceny za postúpenie pohľadávok, oproti nezaplateným

faktúram postupníka z obchodného styku (pričom započítanie pohľadávok po vyhlásení

konkurzu nie je možné). Žalovaný svoj záväzok (pohľadávku) voči žalobcovi uznal (viď

dohoda o uznaní a splatení pohľadávok) a zaviazal sa ho uhradiť žalobcovi. Vychádzal

pritom zo zmlúv o postúpení pohľadávky na žalobcu. V čase uzavretia zmieru medzi

účastníkmi, nik z účastníkov nenamietal platnosť týchto zmlúv a s touto otázkou sa ani súd

nezaoberal. Ide o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré v uvedenom období vykonané

neboli a žalovanému neboli známe. Tieto skutočnosti v pôvodnom konaní nemohli

byť z objektívnych dôvodov vykonané, avšak boli určujúce pre rozhodnutie účastníkov

uzavrieť zmier.

Prvostupňový súd správne konštatoval existenciu dôvodov obnovy konania

uvedených v ust. , a . Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: