Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
690/373665.16af31.pdf
PDF · 103.35 KB
No categories available
1Obo/76/2007
Najvyšší súd 1 Obo 76/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., Č., X., IČO: X.,
zast. M., advokátom, Č., X., proti žalovanému: M., O., X., o zaplatenie 2 724 237 Sk, o
návrhu na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v
Košiciach č. k. 5 Cb 31/2002–155 zo dňa 29. marca 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5 Cb 31/2002–155 zo dňa 29. marca 2007 p o t v r d z u j e .
Od ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd návrhu žalovaného na povolenie obnovy
konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5 Cb 31/2002 vyhovel.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
18.2.2002 č. k. 5 Cb 31/2002–42, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2002 schválil
zmier účastníkov konania v znení „Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu
1 224 237 Sk v lehote do 30.6.2002 s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania“. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že spoločnosť E. na základe zmluvy o
zneškodňovaní odpadu, uzavretej so žalovaným, vykonávala dohodnuté práce a tieto
následne fakturovala žalovanému. Pohľadávky z neuhradených faktúr spoločnosť
E. postúpila zmluvami z 3.11.2000, 11.8.2000, 21.12.2000 a 22.12.2000 na žalobcu
a žalovaný následne dňa 29.12.2000 uzavrel so žalobcom dohodu o uznaní a splatení
pohľadávok v celkovej výške 2 724 237 Sk, ktorej sumu tvoria žalované neuhradené
faktúry a zaviazal dlžnú sumu uhradiť v splátkach do 16.2.2001. Uvedenú povinnosť
žalovaný nesplnil v dohodnutej lehote, časť dlžnej sumy vo výške 1,5 mil. Sk žalovaný
uhradil po začatí konania. Pokiaľ ide o úhradu súm 2 x 900 000 Sk súd zistil, že tieto boli
uhradené na účet žalobcu v dňoch 23.1.2001 a 12.2.2001 spoločnosťou A., teda nie
žalovaným. Súd mal za to, že žalovaný uznal záväzok podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. a tiež,
že účastníkmi navrhnutý zmier je v súlade s právnymi predpismi, a preto ho podľa § 99
ods. 2 OSP schválil. Telefaxom doručeným súdu dňa 15.2.2005 a v origináli doručenom
dňa 16.2.2005 žalovaný podal návrh na obnovu uvedeného konania. Uviedol, že správca
konkurznej podstaty úpadcu E. spochybnil postúpenie pohľadávok z roku 2000 a vyzval
žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy 2 724 237 Sk. Keďže postúpenie
pohľadávky, na zaplatenie ktorej bol v pôvodnom konaní žalovaný zaviazaný je neplatné,
žalovaný je dlžníkom pôvodného veriteľa ako úpadcu, pričom predmetný dôkaz žalovaný
nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že v prejednávanej veci
uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2002 a návrh na obnovu
konania bol súdu doručený dňa 15.2.2005, teda pred uplynutým troch rokov
od právoplatnosti uznesenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prevzal výzvu
predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty úpadcu na zaplatenie sumy 2 724 237 Sk
dňa 18.11.2004, súd má za to, že subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu
na obnovu konania začala plynúť uvedeným dňom a uplynula dňa 18.2.2005. Návrh
na obnovu konania bol súdu doručený dňa 15.2.2005, teda pred uplynutím lehoty na jeho
podanie. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzavreté v dňoch 11.8.2000, 21.12.2000
a 22.12.2000. V pôvodnom konaní účastníci konania nespochybnili platnosť postúpenia
pohľadávok uplatnených v konaní zo spoločnosti E. na spoločnosť D., a preto
súd uvedené postúpenie neposudzoval, ale bez ďalšieho ho považoval za platné.
Vychádzajúc z dátumov uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok a dátumom ustanovenia
predbežného správcu konkurznej podstaty a vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu, bolo potrebné podľa § 9c, § 14 ods. 1 ZKV posúdiť, či zmluvy o postúpení
pohľadávok sú platné, keďže boli robené v čase, keď bol u postupcu – spoločnosti E.
ustanovený predbežný správca, resp. v čase, keď bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.
Pokiaľ ide o neúčinnosť zmlúv o postúpení pohľadávky je nesporné, že takáto
žaloba podaná nebola a teda neexistuje rozhodnutie o neúčinnosti uvedených zmlúv.
V tomto konaní žalovaný návrh na obnovu konania neuplatňuje z dôvodu, že zmluvy
o postúpení pohľadávok úpadcu sú neúčinné voči konkurzným veriteľom úpadcu, ale
návrh podáva z dôvodu, že uvedené zmluvy sú neplatné. Keďže predmetom konania je
žaloba na plnenie, súd ako predbežnú otázku posudzuje platnosť právnych úkonov,
na základe ktorých žalobca uplatňuje nárok. Pokiaľ by sa jednalo o neúčinnosť uvedených
zmlúv, ktorých podmienkou je, že sú platné, uvedené by súd v tomto konaní nemohol
posudzovať ako predbežnú otázku, pretože na neúčinnosť zmlúv sa vyžaduje rozhodnutie
súdu. Z dôvodov, že v návrhu na obnovu konania žalovaný uplatnil návrh na vykonanie
dôkazov preukazujúcich neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, čo má vplyv
na aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, a ktoré dôkazy v pôvodnom konaní neboli
vykonané a žalovanému neboli známe a môžu pre žalovaného privodiť priaznivejšie
rozhodnutie, súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Cb 31/02 bol schválený zmier medzi účastníkmi.
V priebehu konania ani pri uzatváraní zmieru žalovaný nespochybnil platnosť postúpenia
pohľadávky uplatnenej v konaní a čiastočne aj uplatnenú pohľadávku plnil. Má za to, že
postúpenie pohľadávky bolo uskutočnené v zmysle platných právnych predpisov, ktoré
boli v tomto čase platné a účinné. Návrh na obnovu konania považuje za irelevantný, lebo
nespĺňa náležitosti uvedené v § 228 ods. 1 a § 231 OSP, keďže žalovaný nedisponuje
žiadnym dôkazom, resp. rozhodnutím, ktorým by mohol návrh na obnovu konania úspešne
uplatniť. Žalovaný taktiež neuplatnil voči správcovi konkurznej podstaty žalobu
na vylúčenie predmetnej pohľadávky, hoci bol správcom konkurznej podstaty vyzvaný,
čím zmeškal lehotu na jej úspešné popretie. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací
súd po preskúmaní dôkazov zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh na povolenie
obnovy konania zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/
OSP. Žalovaný návrhom na obnovu konania zo dňa 15.2.2005 napadol uznesenie
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.2.2002 č. k. 5 Cb 31/2002–42, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.3.2002. V zmysle § 228 ods. 1 písm. a/, b/ OSP právoplatný rozsudok
môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa
zmier schvaľoval, to platí obdobne aj pre platobný rozkaz (§ 231 ods. 1 OSP). Z ust. § 231
ods. 1 OSP vyplýva, že proti uzneseniu o schválení zmieruje návrh na obnovu konania
prípustný len vtedy, ak možno dôvody obnovy vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol
zmier schvaľovaný. Týmito predpokladmi sú skutočnosti a rozhodnutia, ktoré boli
v pôvodnom konaní tvrdené, zistené alebo inak vyšli najavo, poprípade i dôkazy, ktoré
boli v pôvodnom konaní vykonané alebo ktoré v pôvodnom konaní nemohli byť
z objektívnych dôvodov vykonané, ak boli určujúce pre rozhodnutie účastníkov uzavrieť
zmier.
Z obsahu spisu je zrejmé, že správca konkurznej podstaty úpadcu E., Košice
spochybnil a vyhlásil za neplatné zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorené medzi
postupcom E. a žalobcom (postupníkom) spoločnosťou D., Prešov. Takéto spochybnenie
však nie je záväzné a k tomu, aby malo právnu relevanciu, je nevyhnutné, aby tak urobil
súd. Správca konkurznej podstaty úpadcu E., Košice spochybnil predmetné zmluvy o
postúpení pohľadávky, žalobu o neúčinnosť zmlúv o postúpení pohľadávky nepodal z
dôvodu, že uvedené zmluvy nie sú vo vzťahu ku konkurzným veriteľom úpadcu E.
neúčinné, ale neplatné. Predmetnú pohľadávku zahrnul do konkurznej podstaty
úpadcu. Za postúpenie pohľadávky nebola úpadcovi zaplatená cena, pretože zmluvné
strany sa dohodli na započítaní ceny za postúpenie pohľadávok, oproti nezaplateným
faktúram postupníka z obchodného styku (pričom započítanie pohľadávok po vyhlásení
konkurzu nie je možné). Žalovaný svoj záväzok (pohľadávku) voči žalobcovi uznal (viď
dohoda o uznaní a splatení pohľadávok) a zaviazal sa ho uhradiť žalobcovi. Vychádzal
pritom zo zmlúv o postúpení pohľadávky na žalobcu. V čase uzavretia zmieru medzi
účastníkmi, nik z účastníkov nenamietal platnosť týchto zmlúv a s touto otázkou sa ani súd
nezaoberal. Ide o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré v uvedenom období vykonané
neboli a žalovanému neboli známe. Tieto skutočnosti v pôvodnom konaní nemohli
byť z objektívnych dôvodov vykonané, avšak boli určujúce pre rozhodnutie účastníkov
uzavrieť zmier.
Prvostupňový súd správne konštatoval existenciu dôvodov obnovy konania
uvedených v ust. § 228 ods. 1 písm. a, b/ a § 231 ods. 1 OSP. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 27. februára 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: