Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
292/373664.6fdaf7.pdf
PDF · 90.43 KB
No categories available
1Obo/145/2007
Najvyšší súd 1 Obo 145/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., P., X., proti
žalovanému: 1/ R. V., Z., X., odporcovi – žalovanému: 2/ I. – správca konkurznej
podstaty úpadcu R., D., so sídlom správcu G., X., o určenie pravosti pohľadávky
vo výške 3233,85 Sk, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 8 Cbi 301/04–28 zo dňa 10. augusta 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 Cbi 301/2004–28 zo dňa
10. augusta 2006, v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 8.6.2004 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach
(ďalej len krajský súd) určil, že jeho pohľadávka vo výške 3233,85 Sk, z titulu úrokov
z omeškania uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 3K15/1998 na majetok žalovaného 1/ – úpadcu R. D.,
S., D., je oprávnená.
Následne bol žalovaný 2/ – správca konkurznej podstaty žalovaného 1/ – úpadcu
R., D., krajským súdom vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril.
Žalovaný 2/ sa následne, listom zo dňa 13.9.2004, k žalobe vyjadril tak, že nárok
žalobcu uplatnený v žalobe uznáva v celom rozsahu.
Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 10.8.2006. Vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že žalobca si svoj nárok uplatnil včas žalobou v zmysle § 23 ods. 2, zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného
ustanovenia, konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky
alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu
musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli;
smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo
na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej
v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. V danej veci pritom krajský súd rozhodol
v zmysle § 153a ods. 1 OSP. Podľa uvedeného ustanovenia, ak počas konania žalovaný
uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá
svojho práva, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Vo vzťahu k žalovanému 1/ krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že
žalovaný 1/ pohľadávku žalobcu nepoprel, preto nie je v konaní pasívne legitimovaný
a z uvedeného dôvodu súd žalobu voči nemu zamietol. Žalovanému 1/ v konaní nevznikli
žiadne trovy, preto mu súd nepriznal ich náhradu.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP
a neúspešného žalovaného 2/, ktorý v konaní pred krajským súdom uznal nárok žalobcu,
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré tvorí náhrada súdneho poplatku za návrh
v sume 1000 Sk.
Proti rozsudku krajského súdu, v časti o trovách konania, podal odvolanie žalovaný
2/. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že na prieskumnom pojednávaní preskúmal prihlášku
žalobcu správnym spôsobom a nemohol uznať úroky z omeškania, ktoré neboli vyčíslené.
Podľa žalovaného 2/ si žalobca správne vyčíslil úroky z omeškania, za čas do vyhlásenia
konkurzu na žalovaného 1/, až svojou žalobou v tomto konaní. Z tohto dôvodu ako
vo svojom odvolaní tvrdí žalovaný 2/, preto uznal oprávnenosť uplatňovanej pohľadávky.
Zároveň žalovaný 2/ požiadal krajský súd, po zvážení jeho odôvodnenia, o prehodnotenie
povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1000 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal odvolanie
žalovaného 2/ podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
písm. f/ OSP a na podklade vykonaného dokazovania a v medziach podaného odvolania
dospel, ako odvolací súd, k nasledovnému záveru. Krajský súd posúdil právnu stránku
nároku na náhradu trov konania správne, keď sa rozhodol v danom prípade aplikovať
§ 142 ods. 1 OSP. Podľa uvedeného ustanovenia, súd prizná účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 OSP, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Aplikácia
tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, súd však dospeje k záveru, že sú tu
dôvody osobitného zreteľa a musí ísť o celkom výnimočný prípad. V tomto prípade
o takúto výnimočnosť nejde.
Následne preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením potvrdil rozsudok
krajského súdu vo veci trov súdneho konania. Pritom vychádzal z ustanovenia § 219 OSP,
podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.
Trovy odvolacieho konania žalobcovi Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepriznal, lebo mu v rámci odvolacieho konania žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave dňa 27. februára 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: