Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b73/378960.926471.pdf
PDF · 94.63 KB
No categories available
1Tdo/24/2006
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 24/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
27. februára 2008 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana,
sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti
obvinenému J. T. , pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo
12. apríla 2006, sp. zn. 1 To 6/2006, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. T. s a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 258 ods.1 písm. b/ Tr. por.
účinného do 1. januára 2006, rozhodol na základe odvolania obvineného J. T.
o zrušení rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 18. novembra 2005, sp. zn.
5 T 43/04, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným zo spáchania trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Za to mu bol
podľa § 223 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, uložený trest odňatia slobody vo
výmere štyroch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní jedného roka. (podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák.).
Súčasne súd poškodených M. B., zastúpeného Mgr. Š. S. a Sociálnu poisťovňu
s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych
(podľa § 229 ods. 1 Tr. por.).
Na základe ustanovenia § 259 ods. 3 Tr. por. krajský súd sám rozhodol o vine
obvineného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uložil mu za to podľa § 223 Tr. zák.
s použitím § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák. peňažný trest
vo výške 8 000 Sk a pre prípad, že by obvinený výkon tohto trestu úmyselne zmaril
bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov.
Obvinený J. T. prostredníctvom obhajcu podal proti uzneseniu krajského súdu
dovolanie podľa § 371 ods. l písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že napadnuté
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že bol súdom odsúdený bez toho, aby
bola preukázaná jeho vina, pretože nerešpektoval dôležité procesné pravidlo
„in dubio pro reo“. Toto pravidlo sa týkalo v danom prípade otázok skutkových,
pri preukazovaní znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 223 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, keď žiadna skutočnosť nenasvedčuje,
že obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 315/96 Z.z. o premávke
vozidiel na pozemných komunikáciách. Skutočný stav tak ako bol uvedený v obža-
lobe nebol orgánmi činnými v trestnom konaní zistený, pretože príslušný policajt
dopravného inšpektorátu nevykonal konanie tak, aby sa riadne zabezpečili všetky
skutočnosti dôležité pre posúdenie skutku. Do značnej miery rozporne s vyššie
uvedeným uzatvára, že tento policajt posúdil skutok správne tak že, vzhľadom
na miesto nehody sa nejedná o porušenie zákona o premávke vozidiel na
pozemných komunikáciách, a teda rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku.
V ďalšej časti dôvodov dovolania obvinený namietal nezákonné vedenie
prípravného konania, keďže vyšetrovanie dopravnej nehody nebolo vykonávané
špecializovaným pracoviskom pre konanie o dopravných nehodách (okresný doprav-
ný inšpektorát, resp. diaľničné oddelenie policajného zboru) a v tejto súvislosti
poukázal na čl. 39 a nasl. nariadenia prezidenta policajného zboru číslo 10/2002.
Na druhej strane dôvodí , že nešlo o jazdu na pozemnej komunikácii podľa zákona
č. 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách a teda nie je možné aplikovať ustanove-
nia zákona č. 315/96 Z.z., o premávke na pozemných komunikáciách. V tejto
súvislosti považuje závery znaleckého posudku za nedôveryhodné, ale súčasne
poukazuje na jeho konštatovanie, že skutočnosť, že vodič na priekopu pri ceste
nereagoval alebo reagoval oneskorene je z technického hľadiska nevysvetliteľná.
Nebolo jednoznačne preukázané ani či sa jednalo o potok alebo jarok ako súčasť
cesty.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie
zákona, zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec tomuto vrátil, aby ju
znovu prerokoval a rozhodol.
Poškodený M. B. vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že
rozsudok, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na
zdraví, ktoré mu spôsobil pri dopravnej nehode považuje za správny a navrhol, aby
bolo jeho dovolanie odmietnuté.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má
podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo
podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade
je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho
súdu, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným zo spáchania trestného činu a bol mu
uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie
podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou
podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na
Okresnom súde v Nitre, t.j. v mieste podľa § 370 Tr. por.
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napada-
né, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje
na dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda na to, že rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv-
nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený dovolacími námietkami spochybňuje správnosť a zákonnosť vykona-
nia vyšetrovania predmetnej dopravnej nehody, najmä, že policajt dopravného
inšpektorátu nevykonal všetky potrebné úkony. Rovnako namietal aj ustálené
skutkové okolnosti dopravnej nehody a v tejto súvislosti poukázal na nedostatočné
hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany okresného a krajského súdu a domáha
sa v konečnom dôsledku oslobodenia spod obžaloby s poukazom na to, že predmet-
nú dopravnú nehodu nezavinil a jej vzniku nemohol zabrániť.
Obvinený namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených vo veci skôr
činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom sa obvinený domáha
tak podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíha-
ný skutok - dopravnú nehodu nezavinil, napriek tomu že súdy oboch stupňov dospeli
k opačnému záveru.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por., je že rozhod-
nutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave
výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutko-
vých zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi
vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom
do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov
a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322
ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou
zameranou na preskumavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samot-
nú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho
dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez
toho aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám
vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie
o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa § 379
ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa
širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia
opravná inštancia.
Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným
skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej
veci obvineného J. T. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové
zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto
skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad
pre naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 223 Tr. zák. v znení zákona č. 553/2002 Z.z., zo spáchania ktorého trestného činu
bol obvinený uznaný vinným.
Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že dovolaním nie je možné
primárne napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nespráv-
nu právnu kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne
zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku,
alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotno-
právneho ustanovenia.
V súvislosti s argumentáciou prezentovanou v odôvodnení dovolania, ktorá
je založená na tvrdení, že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, pretože
vyšetrovanie dopravnej nehody nebolo vykonané okresným dopravným inšpektorá-
tom (resp. diaľničným oddelením policajného zboru), ale iba policajtom dopravného
inšpektorátu, ktorý však nevykonal všetky potrebné úkony, keďže k nehode nedošlo
na pozemnej komunikácii podľa zákona č. 315/1996 Z.z. treba zdôrazniť nasledovné:
Postup orgánov činných v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok,
tak aby trestné činy boli náležite zistené (§ 1 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. janu-
ára 2006).
Podľa § 161 ods. l Tr. por. účinného do 1. januára 2006 vyšetrovanie vykoná-
va vyšetrovateľ Policajného zboru, skrátené vyšetrovanie vykonáva policajný orgán.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci nezistil žiadne pochybe-
nia prípravného konania, ktoré bolo vykonané zákonne a v náležitom rozsahu.
Skutočnosť, že vyšetrovanie nevykonávali príslušníci príslušného dopravného inš-
pektorátu nemôže a priori odôvodňovať rezultát o nezákonnosti vykonania prípravné-
ho konania resp. vykonania jeho niektorých konkrétnych úkonov, a to ani v prípade
eventuálneho rozporu s interným nariadením prezidenta policajného zboru, upravujú-
cim pracovnú špecializáciu jednotlivých zložiek policajného zboru.
Nie je akceptovateľné ani tvrdenie dovolateľa že skutok, pre ktorý bol obvinený
J. T. uznaný vinným sa nestal, podopierajúc svoju argumentáciu záverom o neapli-
kovateľnosti ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z., o premávke
na pozemných komunikáciách. Obvinený v predmetnom prípade bol uznaný vinným,
že pri vychádzaní z poľa na verejnú účelovú komunikáciu plne sa nevenoval vedeniu
motorového vozidla a sledovaniu situácie a v dôsledku toho narazil do priekopy
nachádzajúcej sa pri tejto komunikácii, v dôsledku čoho spolujazdec utrpel viaceré
poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti od 12.júla 2003 do 18. augu-
sta 2003.
Vodič motorového vozidla jazdiaci v teréne mimo pozemnej komunikácie,
(napríklad pri práci na poli) nemusí síce dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce
zo zákona č. 315/96 Z.z., o premávke na pozemných komunikáciách, v takom prípa-
de ale musí splniť povinnosti uvedené v § 5 Vyhlášky Slovenského úradu bezpeč-
nosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce
a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel podľa ktorého
ustanovenia pri jazde a činnostiach mimo pozemných komunikácií sa vodič musí
správať disciplinovane a ohľaduplne, prispôsobiť svoje správanie stavu a povahe
terénu , poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.
V tejto súvislosti je potom treba zdôrazniť, že povinnosti vodiča mimo pozem-
ných komunikácii vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení Vyhlášky č. 208/1991
Zb. obsahovo zásadne korešpondujú s ustanoveniami § 3 ods. 2 písm. a/ a § 4
ods. 2 písm. c/ Zák. č. 315/1996 Z.z. vymedzujúcich povinnosti vodiča ako účastníka
cestnej premávky.
Skutočnosť, že súdy vo svojich rozhodnutiach necitovali aj vyššie uvedenú
vyhlášku možno považovať za ich nedostatok, avšak súčasne treba zdôrazniť, že sa
jedná len o pochybenie, ktoré nemá relevantný dopad na právne posúdenie konania
obvineného z hľadiska jeho následku.
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného J. T., nie sú
splnené dôvody jeho dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. toto na neverejnom zasadnutí odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. februára 2008
JUDr. Pavol T o m a n, v. r.
predseda senátu
Vypracoval JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: