Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/24/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

27. februára 2008 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana,

sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti

obvinenému J. T. , pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo

12. apríla 2006, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného J. T. s a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd podľa

účinného do 1. januára 2006, rozhodol na základe odvolania obvineného J. T.

o zrušení rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 18. novembra 2005, sp. zn.

, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným zo spáchania trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Za to mu bol

podľa § 223 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, uložený trest odňatia slobody vo

výmere štyroch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu

v trvaní jedného roka. (podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák.).

Súčasne súd poškodených M. B., zastúpeného Mgr. Š. S. a Sociálnu poisťovňu

s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych

(podľa ).

Na základe ustanovenia krajský súd sám rozhodol o vine

obvineného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uložil mu za to podľa § 223 Tr. zák.

s použitím § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák. peňažný trest

vo výške 8 000 Sk a pre prípad, že by obvinený výkon tohto trestu úmyselne zmaril

bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov.

Obvinený J. T. prostredníctvom obhajcu podal proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie podľa ods. l písm. i/ s odôvodnením, že napadnuté

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že bol súdom odsúdený bez toho, aby

bola preukázaná jeho vina, pretože nerešpektoval dôležité procesné pravidlo

„in dubio pro reo“. Toto pravidlo sa týkalo v danom prípade otázok skutkových,

pri preukazovaní znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa

§ 223 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, keď žiadna skutočnosť nenasvedčuje,

že obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 315/96 Z.z. o premávke

vozidiel na pozemných komunikáciách. Skutočný stav tak ako bol uvedený v obža-

lobe nebol orgánmi činnými v trestnom konaní zistený, pretože príslušný policajt

dopravného inšpektorátu nevykonal konanie tak, aby sa riadne zabezpečili všetky

skutočnosti dôležité pre posúdenie skutku. Do značnej miery rozporne s vyššie

uvedeným uzatvára, že tento policajt posúdil skutok správne tak že, vzhľadom

na miesto nehody sa nejedná o porušenie zákona o premávke vozidiel na

pozemných komunikáciách, a teda rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku.

V ďalšej časti dôvodov dovolania obvinený namietal nezákonné vedenie

prípravného konania, keďže vyšetrovanie dopravnej nehody nebolo vykonávané

špecializovaným pracoviskom pre konanie o dopravných nehodách (okresný doprav-

ný inšpektorát, resp. diaľničné oddelenie policajného zboru) a v tejto súvislosti

poukázal na čl. 39 a nasl. nariadenia prezidenta policajného zboru číslo 10/2002.

Na druhej strane dôvodí , že nešlo o jazdu na pozemnej komunikácii podľa zákona

č. 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách a teda nie je možné aplikovať ustanove-

nia zákona č. 315/96 Z.z., o premávke na pozemných komunikáciách. V tejto

súvislosti považuje závery znaleckého posudku za nedôveryhodné, ale súčasne

poukazuje na jeho konštatovanie, že skutočnosť, že vodič na priekopu pri ceste

nereagoval alebo reagoval oneskorene je z technického hľadiska nevysvetliteľná.

Nebolo jednoznačne preukázané ani či sa jednalo o potok alebo jarok ako súčasť

cesty.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie

zákona, zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec tomuto vrátil, aby ju

znovu prerokoval a rozhodol.

Poškodený M. B. vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že

rozsudok, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na

zdraví, ktoré mu spôsobil pri dopravnej nehode považuje za správny a navrhol, aby

bolo jeho dovolanie odmietnuté.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal či má

podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo

podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné

rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade

je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho

súdu, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným zo spáchania trestného činu a bol mu

uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie

podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou

podľa a K podaniu dovolania došlo na

Okresnom súde v Nitre, t.j. v mieste podľa

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napada-

né, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje

na dôvod uvedený v , teda na to, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv-

nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený dovolacími námietkami spochybňuje správnosť a zákonnosť vykona-

nia vyšetrovania predmetnej dopravnej nehody, najmä, že policajt dopravného

inšpektorátu nevykonal všetky potrebné úkony. Rovnako namietal aj ustálené

skutkové okolnosti dopravnej nehody a v tejto súvislosti poukázal na nedostatočné

hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany okresného a krajského súdu a domáha

sa v konečnom dôsledku oslobodenia spod obžaloby s poukazom na to, že predmet-

nú dopravnú nehodu nezavinil a jej vzniku nemohol zabrániť.

Obvinený namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených vo veci skôr

činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom sa obvinený domáha

tak podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíha-

ný skutok - dopravnú nehodu nezavinil, napriek tomu že súdy oboch stupňov dospeli

k opačnému záveru.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia , je že rozhod-

nutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave

výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutko-

vých zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi

vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322

ods. 3, ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou

zameranou na preskumavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samot-

nú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho

dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez

toho aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám

vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie

o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa § 379

ods. 2 Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa

širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia

opravná inštancia.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu

uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným

skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej

veci obvineného J. T. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové

zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu

prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto

skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad

pre naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu ublíženia na zdraví podľa

Tr. , zo spáchania ktorého trestného činu

bol obvinený uznaný vinným.

Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že dovolaním nie je možné

primárne napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nespráv-

nu právnu kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení

pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne

zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku,

alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotno-

právneho ustanovenia.

V súvislosti s argumentáciou prezentovanou v odôvodnení dovolania, ktorá

je založená na tvrdení, že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, pretože

vyšetrovanie dopravnej nehody nebolo vykonané okresným dopravným inšpektorá-

tom (resp. diaľničným oddelením policajného zboru), ale iba policajtom dopravného

inšpektorátu, ktorý však nevykonal všetky potrebné úkony, keďže k nehode nedošlo

na pozemnej komunikácii podľa treba zdôrazniť nasledovné:

Postup orgánov činných v trestnom konaní upravuje ,

tak aby trestné činy boli náležite zistené ( účinného do 1. janu-

ára 2006).

Podľa ods. l účinného do 1. januára 2006 vyšetrovanie vykoná-

va vyšetrovateľ Policajného zboru, skrátené vyšetrovanie vykonáva policajný orgán.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci nezistil žiadne pochybe-

nia prípravného konania, ktoré bolo vykonané zákonne a v náležitom rozsahu.

Skutočnosť, že vyšetrovanie nevykonávali príslušníci príslušného dopravného inš-

pektorátu nemôže a priori odôvodňovať rezultát o nezákonnosti vykonania prípravné-

ho konania resp. vykonania jeho niektorých konkrétnych úkonov, a to ani v prípade

eventuálneho rozporu s interným nariadením prezidenta policajného zboru, upravujú-

cim pracovnú špecializáciu jednotlivých zložiek policajného zboru.

Nie je akceptovateľné ani tvrdenie dovolateľa že skutok, pre ktorý bol obvinený

J. T. uznaný vinným sa nestal, podopierajúc svoju argumentáciu záverom o neapli-

kovateľnosti ustanovenia , o premávke

na pozemných komunikáciách. Obvinený v predmetnom prípade bol uznaný vinným,

že pri vychádzaní z poľa na verejnú účelovú komunikáciu plne sa nevenoval vedeniu

motorového vozidla a sledovaniu situácie a v dôsledku toho narazil do priekopy

nachádzajúcej sa pri tejto komunikácii, v dôsledku čoho spolujazdec utrpel viaceré

poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti od 12.júla 2003 do 18. augu-

sta 2003.

Vodič motorového vozidla jazdiaci v teréne mimo pozemnej komunikácie,

(napríklad pri práci na poli) nemusí síce dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce

zo zákona č. 315/96 Z.z., o premávke na pozemných komunikáciách, v takom prípa-

de ale musí splniť povinnosti uvedené v § 5 Vyhlášky Slovenského úradu bezpeč-

nosti práce a Slovenského banského úradu č. o bezpečnosti práce

a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel podľa ktorého

ustanovenia pri jazde a činnostiach mimo pozemných komunikácií sa vodič musí

správať disciplinovane a ohľaduplne, prispôsobiť svoje správanie stavu a povahe

terénu , poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.

V tejto súvislosti je potom treba zdôrazniť, že povinnosti vodiča mimo pozem-

ných komunikácii vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení Vyhlášky č. 208/1991

Zb. obsahovo zásadne korešpondujú s ustanoveniami § 3 ods. 2 písm. a/ a § 4

ods. 2 písm. c/ vymedzujúcich povinnosti vodiča ako účastníka

cestnej premávky.

Skutočnosť, že súdy vo svojich rozhodnutiach necitovali aj vyššie uvedenú

vyhlášku možno považovať za ich nedostatok, avšak súčasne treba zdôrazniť, že sa

jedná len o pochybenie, ktoré nemá relevantný dopad na právne posúdenie konania

obvineného z hľadiska jeho následku.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného J. T., nie sú

splnené dôvody jeho dovolania podľa , a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa toto na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. februára 2008

JUDr. Pavol T o m a n, v. r.

predseda senátu

Vypracoval JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: