Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/38/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča, v právnej veci

žalobkyne M. U., bývajúcej v L., proti žalovanej G., s.r.o., R., za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej S., B., zastúpenej A. a.s., B., o 90 274 Sk, vedenej na Okresnom súde Žiar

nad Hronom pod sp.zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2006 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. novembra 2006 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Žiar nad Hronom sa žalobkyňa domáhala

(pôvodne) proti žalovaným 1/, 2/ (ako žalovaný 1/ bol označený P. Ľ., terajší žalovaný bol

označený ako žalovaný 2/ – pozn. dovolacieho súdu) zaplatenia (spoločne a nerozdielne)

sumy 90 274 Sk titulom náhrady škody.

Okresný súd Žiar nad Hronom (v poradí prvým) rozsudkom z 2. februára 2004 č.k.

-43 žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ ako

aj vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne (v poradí prvým) rozhodnutím

– uznesením z 8. júna 2004 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti,

v ktorej zamietol žalobu voči žalovanému 2/ a v časti o náhrade trov konania voči žalovaným

1/, 2/ a voči vedľajšiemu účastníkovi zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že vo

zvyšku zostáva rozsudok súdu prvého stupňa nedotknutý.

Okresný súd Žiar nad Hronom (v poradí druhým) rozsudkom z 13. septembra 2004

č.k. -101 žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 4 000 Sk do pätnásť

dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť

žalovanému 1/ na (bližšie nešpecifikovaný) účet jeho právneho zástupcu trovy konania

6 980 Sk do troch dní. Žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 500 Sk do

troch dní. Ostatným účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne a (pôvodne označeného)

žalovaného 2/ (v poradí druhým) rozhodnutím – uznesením z 25. januára 2005 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol žalobu voči

žalovanému 2/, v ktorej sa uložila povinnosť žalovanému 2/ zaplatiť súdny poplatok a bolo

rozhodnuté o trovách konania “ostatných“ účastníkov, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V časti, v ktorej bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania,

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal

s tým, že v časti, v ktorej bol žalovaný 2/ zaviazaný zaplatiť žalobkyni 4 000 Sk a bola

zamietnutá žaloba voči žalovanému 1/ zostáva rozsudok súdu prvého stupňa nedotknutý.

Okresný súd Žiar nad Hronom (v poradí tretím) rozsudkom z 26. júla 2006 č.k.

-184 v časti prevyšujúcej sumu 4 000 Sk, ktorú má žalobkyni zaplatiť žalovaný

2/ voči tomuto žalovanému zamietol. Žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny

poplatok 500 Sk do troch dní. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu

7 412 Sk do troch dní a žalovanému 2/ a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal.

Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver,

že žalobe možno vyhovieť iba čiastočne. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody

v celkovej sume 90 274 Sk, pozostávajúcej z nákladov spojených s liečením, nákladov

spojených s pohrebom a náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, a to na tom

skutkovom základe (ktorý medzi účastníkmi nie je sporný), že dňa 30. marca 2000

o 22:10 hod. na ceste č. I/65 v km 76,900 na P. viedol (pôvodne označený) žalovaný 1/ ako

vodič osobné motorové vozidlo značky Š. evidenčné číslo R. v smere Žarnovica – Zvolen.

V tomto mieste prekročil maximálne povolenú rýchlosť (60 km/hod.) a aj napriek tomu, že sa

snažil brzdiť a vyhnúť sa chodcovi prechádzajúcemu z jeho pohľadu pred ním cez vozovku z

ľava do prava, nepodarilo sa mu to a došlo k zrážke chodca S. U. (manžela žalobkyne – pozn.

dovolacieho súdu) ľavým bokom vozidla, pričom chodec utrpel ťažké zranenia, na ktoré sa

dlhodobo liečil a ktorým zraneniam 10. februára 2001 podľahol. V súvislosti s otázkou

správania sa tak vodiča motorového vozidla, ako aj chodca, porovnaním možností účastníkov

dopravnej nehody na jej odvrátenie mal prvostupňový súd za dokázané, že chodec mal

neporovnateľne lepšie podmienky na odvrátenie stretu s motorovým vozidlom ako vodič

motorového vozidla, z ktorého dôvodu podstatné zavinenie na dopravnej nehode má chodec.

Preto pri rozsahu náhrady škody s poukazom na ustanovenie

ustálil mieru zavinenia chodca vo výške 80 % oproti 20 %, ktoré zostávali na prevádzateľa

motorového vozidla. Pretože pôvodne označený žalovaný 2/ a vedľajší účastník vzniesli

námietku premlčania, na túto súd prvého stupňa prihliadol, keď mal za to, že žalobkyňa sa o

tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu, teda aj o žalovanom 2/ dozvedela minimálne 28.

februára 2001, kedy jej začala plynúť aj subjektívna premlčacia lehota. Táto jej uplynula 28.

februára 2003. Žaloba podaná 5. decembra 2003 je podaná po uplynutí dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty, pokiaľ ide o väčšinu nárokov. Za nepremlčané považoval iba

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky. Vzhľadom na mieru zavinenia

poškodeného potom konštatoval, že žalobkyňa má právo na náhradu škody len vo výške 4 000

Sk, o ktorej sume však už bolo predchádzajúcimi rozsudkami právoplatne rozhodnuté, preto

žalobu presahujúcu 4 000 Sk zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne a žalovanej (v poradí tretím)

rozsudkom z 28. novembra 2006 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 63 705,50 Sk do troch dní

a v prevyšujúcej časti, pokiaľ bola žaloba zamietnutá, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Vo výroku o trovách konania prvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 23 727 Sk k rukám JUDr. D. K. a trovy

konania v sume 9 995,25 Sk na účet JUDr. G. M., PhD. Vo výroku, ktorým bola žalovaná

zaviazaná zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 500 Sk zmenil prvostupňový

rozsudok tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 2 708 Sk do

troch dní. Vo výroku o náhrade trov dôkazu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

žalovaná je povinná zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 7 412 Sk do troch dní. Pri svojom

rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Poukázal na

správne konštatovanie prvostupňového súdu, že objektívna zodpovednosť ešte neznamená

absolútnu vinu. Avšak zo strany žalovanej nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by ju čo i len

čiastočne zbavoval objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu (§ 428 Občianskeho

zákonníka). Správanie sa chodca (t.j. nebohého S. U.) krátko pred zranením nemá vplyv na

stanovenie rozsahu objektívnej zodpovednosti a nemožno ho použiť ako možnosť špeciálnej

liberácie. Vodič, ktorý riadil motorové vozidlo žalovanej nepochybne prekročil povolenú

rýchlosť. V skutočnosti však ani správanie sa nebohého S. U. krátko pred nehodou a v

momente dopravnej nehody nebolo štandardné. Za tohto stavu veci je tak možné pristúpiť k

použitiu s tým, že keď u nebohého nemožno predpokladať

úmyselné zavinenie (snahu úmyselne si spôsobiť škodu), môže ísť nanajvýš o vedomú

nedbanlivosť. Na základe toho potom na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k

záveru, že spoluzodpovednosť nebohého S. U. na dopravnej nehode môže byť určená v

rozsahu náhrady škody v časti 25 %. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, podľa

ktorého väčšina nárokov žalobkyne je premlčaná. Aby súd mohol konštatovať, že nejaký

nárok je premlčaný, musí byť začiatok behu premlčacej lehoty nepochybne preukázaný a teda

nestačí, že tento je len možný. Dôkazné bremeno na preukázaní začiatku behu premlčacej

lehoty je na tom, kto sa premlčania dovoláva. Zo strany žalovanej ani vedľajšieho účastníka

na jej strane však konkrétny dôkaz v tomto smere poskytnutý nebol. Keďže nemožno

objektívne preukázať, kedy premlčacia lehota žalobkyni začala plynúť, nemožno urobiť ani

záver, že nárok žalobkyne je premlčaný. S nárokom žalobkyne ako s odškodniteľným treba

teda uvažovať v celom uplatnenom rozsahu v sume 90 274 Sk, od ktorej treba odpočítať

25 % a 75 %, ktoré takto prichádza k úhrade pre žalobkyňu je suma 67 705,50 Sk, od ktorej

bolo ešte potrebné odpočítať už právoplatne priznanú sumu 4 000 Sk. O náhrade trov konania

vzhľadom k čiastočnému úspechu žalobkyne rozhodol podľa (zrejme

nedopatrením uviedol – pozn. dovolacieho súdu) a o trovách konania štátu

rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (v celej priznanej sume 63 705,50 Sk) podal

z dôvodu podľa , dovolanie vedľajší účastník na strane

žalovanej, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch

dovolania odvolaciemu súdu vytkol, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania neakceptoval

vznesenú námietku premlčania, nesprávne posúdil otázku spoluviny nebohého manžela

žalobkyne a priznal žalobkyni nepreukázanú výšku náhrady škody z titulu nákladov

spojených s pohrebom, liečebných nákladov, straty na zárobku počas práceneschopnosti,

nákladov na výživu pozostalým. Vyslovil názor, že zodpovednosť žalovanej je daná v zmysle

ustanovenia , avšak z výsledkov dokazovania vyplýva

viacero skutočností, ktoré v značnej miere zbavujú žalovanú zodpovednosti, potvrdzujú

spoluvinu poškodeného na vzniku škody, ktoré odvolací súd vyhodnotil v neprospech

žalovanej, hoci podľa dovolateľa došlo zo strany poškodeného k spoluvine na vzniku škody v

rozsahu najmenej 80 % a nie len v časti 25 %, ako konštatoval odvolací súd. V závere

dovolania vytkol, že ani jeden z nárokov žalobkyňou uplatnených, ktoré jej odvolací súd

priznal, nebol žiadnym spôsobom preukázaný.

Žalobkyňa ani žalovaná sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané vedľajším účastníkom na strane žalovanej ako legitimovaným

subjektom proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1

), a že ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné ( ), preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

dovolanie dovolateľa je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

Aj keď dovolateľ v dovolaní citoval ustanovenie , nijako

nešpecifikoval, ako mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a existencia

tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní (napr. medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu

vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri

vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku).

Dovolateľ okrem toho, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) namieta, že zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak

súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

V preskúmavanej veci odvolací súd vychádzal zo zistenia (ktoré ani medzi účastníkmi

konania nie je sporné), že 30. marca 2000 o 22:10 hod. na ceste č. I/65 v km 76,900 na P.

viedol pôvodne označený žalovaný 1/ ako vodič osobné motorové vozidlo značky Š.

evidenčné číslo R. v smere Žarnovica – Zvolen. V tomto mieste prekročil maximálnu

povolenú rýchlosť (60 km/hod.) a aj napriek tomu, že sa snažil brzdiť a vyhnúť sa chodcovi

prechádzajúcemu z jeho pohľadu pred ním cez vozovku z ľava do prava, nepodarilo sa mu to

a došlo k zraneniu chodca – manžela žalobkyne – ľavým bokom vozidla, pričom chodec

utrpel ťažké poranenia, na ktoré sa dlhodobo liečil a ktorým zraneniam 10. februára 2001

podľahol.

Na základe tohto zistenia odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uzavrel, že

zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu je daná v zmysle ustanovenia § 427 ods. 1

(čo nespochybňuje ani dovolateľ), pričom ďalej konštatuje, že zo

strany žalovanej nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by ju čo i len čiastočne zbavoval

objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu. S týmto názorom odvolacieho súdu sa

dovolací súd stotožňuje. V skutočnosti však pre neštandardné správanie sa samotného chodca

– nebohého manžela žalobkyne, ktorý vstúpil do vozovky mimo prechodu pre chodcov

a minimálne sa nepresvedčil, či cez vozovku môže bezpečne prejsť, obidva súdy nižšieho

stupňa správne prihliadli aj na spoluzavinenie poškodeného v zmysle ustanovenia § 441

. Rozdiel spočíva len v percentuálnom vyjadrení miery spoluzavinenia

poškodeného na vzniknutej škode. Zatiaľ čo podľa názoru súdu prvého stupňa podstatné

zavinenie na dopravnej nehode má chodec, a preto jeho spoluzavinenie ustálil vo výške 80 %

oproti 20 % žalovanej, ako prevádzateľa motorového vozidla, odvolací súd dospel k záveru,

že spoluzavinenie poškodeného možno určiť v rozsahu náhrady škody v časti 25 %. V tejto

súvislosti podľa názoru dovolacieho súdu, účasť poškodeného, ako jedna z príčin vzniku

škody tak, ako ju ustálil odvolací súd, sa vzhľadom na charakter zodpovednosti žalovanej,

javí primeranejšia.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky premlčania žalobkyňou uplatnených nárokov, dovolací

súd zhodne s tvrdením odvolacieho súdu uvádza, že v preskúmavanej veci nemožno urobiť

záver, že nárok žalobkyne je premlčaný. V tejto súvislosti dovolací súd v podrobnostiach

odkazuje na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, s ktorým sa v tejto časti stotožňuje.

Vychádzajúc z uvedeného tak podľa názoru dovolacieho súdu v preskúmavanej veci

dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa daný nie je.

Inak je to však, pokiaľ ide o ďalší dovolateľom uplatnený dovolací dôvod, a síce, že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Treba dať totiž dovolateľovi za pravdu v jeho tvrdení

v dovolaní, že žalobkyňou uplatňované jednotlivé nároky sú nepreukázané. Napriek tomu, že

v spise sú založené fotokópie dokladov, ktorými žalobkyňa preukazovala (chcela preukázať)

výšku ňou uplatneného nároku (nárokov) na náhradu škody, odvolací súd bez toho, aby sa čo

i len jedným z týchto dokladov zaoberal, t.j. bez toho, aby vykonal dokazovanie v tomto

smere, či a ktoré z predložených dokladov bezprostredne súvisia so žalobkyňou uplatnenými

nárokmi a preukazujú správnosť vypočítanej výšky náhrady škody (s touto otázkou sa

nezaoberal ani súd prvého stupňa, keďže prihliadol na žalovanou a vedľajším účastníkom na

jej strane vznesenú námietku premlčania), bez ďalšieho iba skonštatoval, že s nárokom

žalobkyne ako s odškodniteľným treba uvažovať v celom uplatnenom rozsahu 90 274 Sk, od

ktorej sumy treba odpočítať 25 % ( ) a 4 000 Sk, ktoré už boli

žalobkyni právoplatne prisúdené.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný v konaní

postihnutom tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto tento rozsudok zrušil

podľa ustanovenia a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na

ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :