Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/230/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobkyne I K, bývajúcej vo Z, zastúpenej JUDr. J B,

advokátom so sídlom vo Z, proti žalovanej J B, bývajúcej vo Z, zastúpenej Mgr. R U,

advokátom so sídlom vo Z, o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15.

novembra 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy dovolacieho konania vo výške

1 809,50 Sk do rúk JUDr. J B, advokáta so sídlom vo Z, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 12. decembra 2005 č.k. -70 žalobu,

ktorou sa žalobkyňa domáhala na žalovanej vypratania 2-izbového bytu s príslušenstvom

č. 13, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu vo Z, zamietol; žalovanej nepriznal

náhradu trov konania. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi

účastníčkami konania bola uzavretá ohľadne užívania predmetného bytu podnájomná zmluva

na obdobie kalendárneho roka a pretože žalobkyňa podala žalobu na vypratanie bytu až po

uplynutí lehoty 30 dní po skončení dohodnutého nájmu, žalobu s poukazom na ustanovenie

zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal

z dôvodu, že nepodala návrh na náhradu trov konania.

-2-3 Cdo 230/2007

Uvedený rozsudok napadla odvolaním žalobkyňa. Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom z 15. novembra 2006 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, že žalovanú zaviazal k povinnosti v lehote 30 dní vypratať 2-izbový byt s príslušenstvom

č. 13, nachádzajúci sa na 2. poschodí v bytovom dome vo Z (ďalej len ″byt″). Žalobkyni

náhradu trov konania nepriznal a ustanovenému zástupcovi žalobkyne JUDr. J B priznal

odmenu za zastupovanie vo výške 3 866 Sk s tým, že uvedenú sumu mu v lehote 15 dní

poukáže učtáreň Okresného súdu Zvolen. Skutkový a právny záver súdu prvého stupňa, že

žalobkyňa ako nájomníčka bytu, ktorého vlastníkom je Mesto Z, uzavrela so žalovanou

zmluvu o podnájme tohto bytu podľa na čas do 1. apríla 2003,

a že po tomto dni nedošlo k uzavretiu ďalšej podnájomnej zmluvy, považoval za správny.

Nesúhlasil však s aplikáciou ustanovenia súdom prvého

stupňa na daný prípad. Mal za to, že použitie tohto ustanovenia pri právnom vzťahu podnájmu

bytu neprichádza do úvahy. Keďže žalovaná byt užíva od 1. apríla 2003 bez právneho

dôvodu, rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil a žalobe o vypratanie bytu

v zmysle vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

, keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadal v okolnostiach daného prípadu,

za ktoré považoval na strane žalobkyne zneužitie dôvery žalovanej, ktorá na základe prísľubu

žalobkyne, že jej byt, keď bude jeho vlastníčkou odpredá, uhradila dlh žalobkyne na

nájomnom a dobromyseľne byt zrekonštruovala. Ustanovenému zástupcovi žalobkyne priznal

odmenu za zastupovanie v celkovej výške 3 866 Sk.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. V opravnom prostriedku

uviedla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), ako i že odvolacie konanie je postihnuté inou vadou, majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Nesúhlasila s názorom

odvolacieho súdu, že dohoda uzavretá účastníčkami konania 25. marca 2002 je zmluvou

o podnájme a bola toho názoru, že ide o inominátny kontrakt v zmysle § 51 Občianskeho

zákonníka. Poukázala na obsah tejto dohody, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa vzdala práva

užívania bytu v prospech žalovanej a odplatne postúpila na ňu užívacie právo k bytu spolu

s právom uzavrieť nájomnú zmluvu. Podpisom tejto dohody žalovaná vstúpila do všetkých

práv a povinností žalobkyne v súvislosti s užívaním bytu. Z uvedeného uzavrela, že žalobkyňa

nie aktívne legitimovaná na podanie žaloby na vypratanie bytu, keďže nie je jeho

nájomníčkou a je podaná proti osobe, ktorá je oprávnenou užívateľkou bytu a v prospech

-3-3 Cdo 230/2007

ktorej sa svojho užívacieho práva k bytu určitým a zrozumiteľným spôsobom vzdala. Z týchto

dôvodov žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu označila tvrdenia žalovanej za neopodstatnené.

Trvala na tom, že medzi ňou a žalovanou bola uzavretá zmluva o podnájme v zmysle § 719

, žalovaná mala vedomosť o udelení súhlasu mesta s prenechaním

bytu do podnájmu s podmienkou, že uhradí nedoplatky nájomného a služieb. Uhradenie

nedoplatkov za nájom bytu a služby nebolo odplatou za trvalý prechod užívacích práv k bytu,

ale odplatou za prenechanie bytu do jednoročného podnájmu. Námietku žalovanej

o nedostatku aktívnej legitimácie na podanie predmetnej žaloby považovala za nedôvodnú,

nakoľko je stále nájomníčkou bytu a tak ju eviduje aj vlastník bytu. Žiadala preto dovolanie

žalovanej zamietnuť a žalovanú zaviazať na náhradu trov dovolacieho konania, ktoré vyčíslila

celkove sumou 3 620 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je

dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

-4-3 Cdo 230/2007

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. a/ preto nie je daný.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy žalovaná v dovolaní síce formálne namietla, avšak bližšie

neuviedla a nevysvetlila, v čom má táto vada spočívať. Aj keď k iným vadám je povinný

dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil ako dovolací dôvod prípustného

dovolania, dovolací súd existenciu vady takejto povahy z obsahu spisu nezistil. Dovolací

dôvod v zmysle preto nie je daný

Z obsahu dovolania žalovanej vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu spisu vyplýva, že sporná otázka vypratania bytu súvisí s odlišnou

interpretáciou obsahu právneho úkonu účastníčok z 25. marca 2002 zo strany oboch

sporových strán. Ako súd prvého stupňa tak i odvolací súd postupovali správne, keď bližšie

vyložili tento úkon a zhodne dospeli k záveru, že tento úkon je zmluvou o podnájme bytu

v zmysle .

-5-3 Cdo 230/2007

Vo všeobecnosti môže výklad právneho úkonu smerovať len k tomu, čo v ňom bolo

prejavené; interpretáciou nemožno meniť zmysel a obsah právneho úkonu. Dovolací súd

v súvislosti s výkladom predmetného úkonu účastníkov poukazuje na vecne správne závery

odvolacieho súdu, ku ktorým dospel pri posudzovaní veci a v plnom rozsahu na ne odkazuje.

Pokiaľ žalovaná v dovolaní uvádza, že zmluva z 25. marca 2002 je nepomenovanou

zmluvu v zmysle dovolací súd uvádza, že táto argumentácia nie

je správna, lebo z ničoho nemožno vyvodiť, že by účastníci mali vôľu uzavrieť takúto

zmluvu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú vnútornú diferenciáciu obsahu právneho úkonu

účastníčok z 25. marca 2002, nemožno priznať právny význam argumentácii žalovanej

o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne domáhať sa vypratania bytu z dôvodu, že nie je

jeho nájomníčkou. Dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyni zanikol nájom bytu

niektorým zo spôsobov upravených v . Žalobkyňa je naďalej

nájomníčkou predmetného bytu a z toho dôvodu má aktívnu legitimáciu domáhať sa

vypratania bytu voči tým osobám, ktoré byt užívajú neoprávnene. Podnájomný vzťah, o ktorý

v predmetnom prípade išlo, je vzťahom medzi nájomcom a podnájomcom a právo uzavrieť

zmluvu o podnájme je jedným z dispozičných oprávnení nájomcu bytu. Pri takomto vzťahu

nevzniká právny vzťah medzi podnájomcom a prenajímateľom. Platením nájomného a úhrad

za plnenia poskytované s užívaním bytu nevzniká platcovi (podnájomníkovi) právny dôvod

k užívaniu bytu.

V danom prípade tým, že dohodnutá doba podnájmu uplynula (1. apríla 2003), došlo

k zániku podnájomného vzťahu a keďže od uvedeného dňa na strane žalovanej nie je daný

žiadny právny dôvod na užívanie bytu, odvolací súd dospel k správneho právnemu záveru, že

žalovaná po skončení podnájmu užíva byt protiprávne a žalobkyni v tomto smere poskytol

zodpovedajúcu ochranu v zmysle .

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že žalovaná neopodstatnene napadla rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto jej dovolanie zamietol ( ).

-6-3 Cdo 230/2007

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( a

v spojení s ). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh

na uloženie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania spolu s ich vyčíslením (§ 243b ods. 4

v spojení s ). Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

žalovanej [9. októbra 2007 ( vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb)]. Sadzbu tarifnej odmeny určil

podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 1 371 Sk, čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

[§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 178 Sk)] a daňou z pridanej hodnoty vo výške

260,50 Sk (19 % z odmeny advokáta v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu

1 809,50 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: