Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
179/378730.dfbe33.pdf
PDF · 102 KB
No categories available
4MCdo/9/2007
R O Z S U D O K
V MENE S. REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci
žalobkyne E. J., bývajúcej v K., proti žalovanému V. F., naposledy bývajúcemu v P., za
účasti S. K. P., so sídlom v B., v mene ktorej koná A.so sídlom v B. ako vedľajšej účastníčky
na strane žalovaného, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde
Považská Bystrica pod sp.zn. 7 C 218/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. septembra
2006 sp.zn. 5 Co 212/06 a proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 2. mája 2006
č.k. 7 C 218/2003-150 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
zo 7. septembra 2006 sp.zn. 5 Co 212/06 a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica
z 2. mája 2006 č.k. 7 C 218/2003-150 vo výroku o trovách konania účastníkov z r u š u j e
a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na Okresnom súde Považská Bystrica 3.12.2003 sa žalobkyňa
domáhala voči žalovanému náhrady škody za úraz, ktorý utrpela 19.2.1993 pri dopravnej
nehode zavinenej žalovaným. Náhradu škody si uplatnila vo forme bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia a to vo výške 30-násobku sumy zodpovedajúcej základnému
bodovému hodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. v sume
1 121 625 Sk (po pripustení zmeny žaloby), s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 2. mája 2006 č.k. 7 C 218/2003-150
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu bolestného 369 562,50 Sk a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia 191 250 Sk s 12,5 % úrokmi z omeškania zo sumy
34 012,50 Sk od 4.12.2003 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania a že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu
10 876 Sk. Priznanie náhrady za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval
za primerané do výšky 15-násobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov, ktorým
bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskych posudkoch.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., poukazujúc na
polovičný úspech žalobkyne v konaní.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie žalobkyne uznesením
zo 7. septembra 2006 sp.zn. 5 Co 212/06 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutom výroku o trovách konania účastníkov potvrdil. Zároveň rozhodol, že žalovanému
a vedľajšej účastníčke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách konania považoval za vecne správny.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalobkyne mimoriadnym
dovolaním napadol uvedené uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu vo výroku
o trovách konania účastníkov. Navrhol obe súdne rozhodnutia v napadnutom rozsahu zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym
právnym posúdením veci okresným i krajským súdom v otázke rozhodovania o náhrade trov
konania účastníkov. Uviedol, že v prejednávanej veci bola výška primeranej náhrady za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia výsledkom voľnej úvahy súdu, preto o náhrade
trov konania malo byť rozhodované podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Žalobkyňa sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu s jeho obsahom v celom
rozsahu stotožnila.
Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu ho navrhla ako
neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu žalobkyne (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3
O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách konania účastníkov a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je
opodstatnené.
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p.).
V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. priznanie náhrady trov konania
v plnom rozsahu len čiastočne úspešnému účastníkovi v prípade, ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od úvahy súdu, predpokladá určenie výšky nároku súdom postupom podľa
citovaného ustanovenia § 136 O.s.p. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových poznatkov
o výške plnenia, nemôže sa spájať so základom uplatneného nároku a ani s jeho právnym
posúdením. Táto úvaha má základ v hmotnom práve, ktoré upravuje výšku určitých nárokov
len vymedzením právne relevantných kritérií a túto výšku ponecháva na rozhodnutie
konkrétnym okolnostiam prípadu. Príkladom môže byť uplatňovanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o výške plnenia
závisí od úvahy súdu aj v prípadoch rozhodovania o zvýšení náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky (inak už zrušenej zákonom
č. 437/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.8.2004). I keď použitie tohto ustanovenia vyžaduje, aby
išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, samotné zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, a teda určenie výšky uplatneného nároku, je výsledkom úvahy
súdu rešpektujúcej hľadisko primeranosti a vychádzajúcej z konkrétnych okolností. Aj
v týchto prípadoch sa preto rozhodovanie o náhrade trov konania spravuje ustanovením § 142
ods. 3 O.s.p.
V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala zvýšenia odškodnenia za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Pokiaľ okresný súd, ktorý
právoplatne rozhodol vo veci samej, nespochybnil základ uplatneného nároku, teda
predpoklady existencie zodpovednosti žalovaného za škodu, bola samotná výška priznaného
nároku výsledkom jeho voľnej úvahy zdôrazňujúcej primeranosť prisúdeného plnenia.
Rozhodovanie o náhrade trov konania sa z tohto dôvodu malo spravovať zásadou
vyplývajúcou z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Právny názor okresného i krajského súdu,
podľa ktorého pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania sa malo postupovať
podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., preto nebol správny.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu
a rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania účastníkov zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :