Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)a5e/378377.8c1ef8.pdf
PDF · 109.04 KB
No categories available
4Cdo/9/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Evy Sakálovej v právnej veci žalobkyne Z. P,
bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. M. B., advokátkou so sídlom v D., proti žalovanému A.
N., bývajúcemu v D., zastúpenému JUDr. E. S., advokátkou so sídlom v Š., o zaplatenie
215 000 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn.
10 C 199/2005, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 11. septembra 2007 sp.zn. 10 Co 31/2007 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. septembra
2007 sp.zn. 10 Co 31/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 11. decembra 2006 č.k. 10 C 199/05-155
žalobu žalobkyne o zaplatenie 215 000 Sk s príslušenstvom zamietol a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 10 750 Sk k rukám jeho právnej
zástupkyne JUDr. E. S.. Rozhodol tak po zistení, že medzi žalobkyňou a žalovaným ako
fyzickou osobou (ktorý bol konateľom spoločnosti K. s.r.o.) neexistuje žiadny právny vzťah,
z ktorého by bolo možné vyvodiť akúkoľvek povinnosť žalovaného na zaplatenie istiny v
sume 215 000 Sk s príslušenstvom. Podľa úvahy súdu právny vzťah vznikol len medzi
žalobkyňou ako objednávateľkou a firmou K. s.r.o. ako zhotoviteľkou. Keďže firma K. s.r.o.
bola vymazaná z obchodného registra, bol dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok
pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 11. septembra 2007 sp.zn.
10 Co 31/2007 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 215 000 Sk so 6 % úrokom z omeškania od 31. augusta 2005 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov nepriznal. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že medzi
žalobkyňou a žalovaným existuje občianskoprávny vzťah, vzniknutý z právneho úkonu
prevzatia dlhu. Právny úkon z 5. novembra 2004 označený ako uznanie dlhu s poukazom na
jeho obsah posúdil ako zmluvu o prevzatí dlhu, na základe ktorej žalovaný sa stal dlžníkom
popri pôvodnom dlžníkovi spoločnosti K. s.r.o. Keďže táto spoločnosť bola vymazaná
z obchodného registra a teda zanikla, žalovaný sa stal jediným dlžníkom a preto mu vznikla
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 215 000 Sk s príslušenstvom.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania poukázal
na to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti uviedol, že vo veci nie
je pasívne legitimovaný a to preto, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu mohla vzniknúť
len z právneho vzťahu vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o dielo, ktorá bola medzi
žalobkyňou ako objednávateľkou a spoločnosťou K. s.r.o. ako zhotoviteľkou. Finančné
prostriedky, ktoré prevzal ako konateľ spoločnosti K. s.r.o. boli použité na výstavbu
rodinného domu žalobkyne na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Ako fyzická osoba nemal
nikdy vo vzťahu k žalobkyni žiaden dlh. Ak takýto dlh neexistoval, nemohol ho preto ani
platne uznať. Ak teda žalobkyni nejaká pohľadávka vznikla, mohla táto vzniknúť len proti
spoločnosti K. s.r.o. Pokiaľ ide o tvrdené prevzatie dlhu, tak k tejto okolnosti uviedol, že
z nijakého právneho úkonu nevyplýva vôľa a úmysel docieliť právne následky predvídané
v ustanovení § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže vo vzťahu k nemu neexistuje
právny dôvod na plnenie nepovažoval rozhodnutie odvolacieho súdu za správne.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na dovolanie žalovaného poukázala na to, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) dospel k záveru, že toto je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej veci žalovaný podal dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. Dovolanie bolo teda prípustné podľa § 238
ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 O.s.p. je viazaný
rozsahom podaného dovolania ako aj dôvodmi v ňom uvedenými. Obligatórne sa zaoberá
vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 3 O.s.p.).
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktoré
umožňujú zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia
orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je
spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 229 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani jeho zrušenie
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na nich
založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že
odvolací súd na základe opakovaného dokazovania dospeje k skutkovému stavu odlišnému
od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie
v danej veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že spornou v danej veci bola otázka, či na strane žalovaného
je daný právny dôvod na zaplatenie sumy 215 000 Sk s príslušenstvom žalobkyni.
V tejto súvislosti treba poukázať na to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaného dokazovania k právnemu záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje
žiadny právny vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť akúkoľvek povinnosť žalovaného na
zaplatenie predmetnej istiny. Podľa názoru súdu prvého stupňa právny vzťah totiž vznikol
medzi žalobkyňou ako objednávateľkou a spoločnosťou K. s.r.o. ako zhotoviteľkou (v mene
ktorej vystupoval žalovaný ako jej konateľ), na základe zmluvy o dielo zo dňa 2. júna 1998,
z ktorého právneho vzťahu mala pohľadávka žalobkyni vzniknúť. Listinný dôkaz o uznaní
dlhu, ktorý súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že aj keď žalovaný ako fyzická osoba uznával
dlh, bolo to len v súvislosti s ukončením zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola výstavba
rodinného domu pre žalobkyňu. Mal preto za to, že na jeho strane je nedostatok pasívnej
legitimácie, keďže pohľadávka sa týkala výlučne obchodnej spoločnosti K. s.r.o.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel po vyhodnotení listinného
dôkazu označeného ako uznanie dlhu k právnemu záveru, že na strane žalobkyne je daný
dôvod na zaplatenie 215 000 Sk s príslušenstvom, lebo žalovaný právnym úkonom
označeným ako uznanie dlhu vlastne prevzal dlh podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a stal sa dlžníkom popri spoločnosti K. s.r.o. Tým, že došlo k výmazu tejto spoločnosti
z obchodného registra, teda k jej zániku, zostal žalovaný jediným dlžníkom, ktorý má
povinnosť prevzatý dlh vo vzťahu k žalobkyni splniť.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podanou žalobou proti
žalovanému uplatnila sumu 215 000 Sk s príslušenstvom na základe listiny označenej ako
uznanie dlhu zo dňa 5. novembra 2004. Na č.l. 5 spisu je pripojená listina označená ako
uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka s dohodou o splátkach zo dňa
5. novembra 2004. Z bodu I vyplýva, že v súlade s § 558 Občianskeho zákonníka dlžník
uznáva záväzok vo výške 240 000 Sk titulom vysporiadania stavby a ukončenia zmluvy
o dielo zo dňa 2. júna 1998. Uznanie dlhu súčasne obsahovalo záväzok o splácaní dlhu.
V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Z dokladu pripojeného do spisu na č.l. 5 vzhľadom na jeho obsah vyplýva, že právny
úkon účastníkov konania smeroval k uznaniu dlhu. Nasvedčuje tomu uvedenie zákonného
ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ako aj slovne vyjadrený obsah uznania dlhu.
Pokiaľ odvolací súd chcel z dokladu označeného ako uznanie dlhu vyvodiť, že vôľa
účastníkov smerovala k inému právnemu úkonu ako k uznaniu dlhu (čo inak žiaden
z účastníkov netvrdil), mal dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa zopakovať alebo
v potrebnom rozsahu dokazovanie doplniť (§ 213 ods. 2, 3 O.s.p.) a zadovážiť si tak
rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup
je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Zo zápisnice odvolacieho súdu
však nevyplýva, že by odvolací súd tak urobil.
Keďže odvolací súd podľa týchto ustanovení vo veci nepostupoval, a vo svojom
zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení bez toho, aby doplnil
dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, zaťažil konanie pred ním tzv. inou vadou
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm.b/ O.s.p.).
Z uvedeného dôvodu dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.)
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že ak ide o právny úkon, pre ktorý je
pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná
obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, teda predmet právneho úkonu
musí byť poznateľný z textu listiny. Ak sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu
písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli
účastníka zmluvy usudzovať na iný obsah tohto právneho úkonu, nemožno obsah zmluvného
dojednania vyložiť v rozpore s jazykovým prejavom. Výkladom podľa § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca
nahrádzať.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej vo veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :