Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/9/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Evy Sakálovej v právnej veci žalobkyne Z. P,

bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. M. B., advokátkou so sídlom v D., proti žalovanému A.

N., bývajúcemu v D., zastúpenému JUDr. E. S., advokátkou so sídlom v Š., o zaplatenie

215 000 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 11. septembra 2007 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. septembra

2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 11. decembra 2006 č.k. -155

žalobu žalobkyne o zaplatenie 215 000 Sk s príslušenstvom zamietol a žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 10 750 Sk k rukám jeho právnej

zástupkyne JUDr. E. S.. Rozhodol tak po zistení, že medzi žalobkyňou a žalovaným ako

fyzickou osobou (ktorý bol konateľom spoločnosti K. s.r.o.) neexistuje žiadny právny vzťah,

z ktorého by bolo možné vyvodiť akúkoľvek povinnosť žalovaného na zaplatenie istiny v

sume 215 000 Sk s príslušenstvom. Podľa úvahy súdu právny vzťah vznikol len medzi

žalobkyňou ako objednávateľkou a firmou K. s.r.o. ako zhotoviteľkou. Keďže firma K. s.r.o.

bola vymazaná z obchodného registra, bol dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok

pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 11. septembra 2007 sp.zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni 215 000 Sk so 6 % úrokom z omeškania od 31. augusta 2005 do

zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov nepriznal. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že medzi

žalobkyňou a žalovaným existuje občianskoprávny vzťah, vzniknutý z právneho úkonu

prevzatia dlhu. Právny úkon z 5. novembra 2004 označený ako uznanie dlhu s poukazom na

jeho obsah posúdil ako zmluvu o prevzatí dlhu, na základe ktorej žalovaný sa stal dlžníkom

popri pôvodnom dlžníkovi spoločnosti K. s.r.o. Keďže táto spoločnosť bola vymazaná

z obchodného registra a teda zanikla, žalovaný sa stal jediným dlžníkom a preto mu vznikla

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 215 000 Sk s príslušenstvom.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania poukázal

na to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti uviedol, že vo veci nie

je pasívne legitimovaný a to preto, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu mohla vzniknúť

len z právneho vzťahu vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o dielo, ktorá bola medzi

žalobkyňou ako objednávateľkou a spoločnosťou K. s.r.o. ako zhotoviteľkou. Finančné

prostriedky, ktoré prevzal ako konateľ spoločnosti K. s.r.o. boli použité na výstavbu

rodinného domu žalobkyne na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Ako fyzická osoba nemal

nikdy vo vzťahu k žalobkyni žiaden dlh. Ak takýto dlh neexistoval, nemohol ho preto ani

platne uznať. Ak teda žalobkyni nejaká pohľadávka vznikla, mohla táto vzniknúť len proti

spoločnosti K. s.r.o. Pokiaľ ide o tvrdené prevzatie dlhu, tak k tejto okolnosti uviedol, že

z nijakého právneho úkonu nevyplýva vôľa a úmysel docieliť právne následky predvídané

v ustanovení . Keďže vo vzťahu k nemu neexistuje

právny dôvod na plnenie nepovažoval rozhodnutie odvolacieho súdu za správne.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na dovolanie žalovaného poukázala na to, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) dospel k záveru, že toto je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej veci žalovaný podal dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. Dovolanie bolo teda prípustné podľa § 238

ods. 1

Dovolací súd v zmysle v spojení s je viazaný

rozsahom podaného dovolania ako aj dôvodmi v ňom uvedenými. Obligatórne sa zaoberá

vadami konania uvedenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktoré

umožňujú zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia

orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je

spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ), ani jeho zrušenie

( ).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na nich

založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd na základe opakovaného dokazovania dospeje k skutkovému stavu odlišnému

od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie

v danej veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že spornou v danej veci bola otázka, či na strane žalovaného

je daný právny dôvod na zaplatenie sumy 215 000 Sk s príslušenstvom žalobkyni.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaného dokazovania k právnemu záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje

žiadny právny vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť akúkoľvek povinnosť žalovaného na

zaplatenie predmetnej istiny. Podľa názoru súdu prvého stupňa právny vzťah totiž vznikol

medzi žalobkyňou ako objednávateľkou a spoločnosťou K. s.r.o. ako zhotoviteľkou (v mene

ktorej vystupoval žalovaný ako jej konateľ), na základe zmluvy o dielo zo dňa 2. júna 1998,

z ktorého právneho vzťahu mala pohľadávka žalobkyni vzniknúť. Listinný dôkaz o uznaní

dlhu, ktorý súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že aj keď žalovaný ako fyzická osoba uznával

dlh, bolo to len v súvislosti s ukončením zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola výstavba

rodinného domu pre žalobkyňu. Mal preto za to, že na jeho strane je nedostatok pasívnej

legitimácie, keďže pohľadávka sa týkala výlučne obchodnej spoločnosti K. s.r.o.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel po vyhodnotení listinného

dôkazu označeného ako uznanie dlhu k právnemu záveru, že na strane žalobkyne je daný

dôvod na zaplatenie 215 000 Sk s príslušenstvom, lebo žalovaný právnym úkonom

označeným ako uznanie dlhu vlastne prevzal dlh podľa

a stal sa dlžníkom popri spoločnosti K. s.r.o. Tým, že došlo k výmazu tejto spoločnosti

z obchodného registra, teda k jej zániku, zostal žalovaný jediným dlžníkom, ktorý má

povinnosť prevzatý dlh vo vzťahu k žalobkyni splniť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podanou žalobou proti

žalovanému uplatnila sumu 215 000 Sk s príslušenstvom na základe listiny označenej ako

uznanie dlhu zo dňa 5. novembra 2004. Na č.l. 5 spisu je pripojená listina označená ako

uznanie dlhu v zmysle s dohodou o splátkach zo dňa

5. novembra 2004. Z bodu I vyplýva, že v súlade s dlžník

uznáva záväzok vo výške 240 000 Sk titulom vysporiadania stavby a ukončenia zmluvy

o dielo zo dňa 2. júna 1998. Uznanie dlhu súčasne obsahovalo záväzok o splácaní dlhu.

V zmysle právne úkony vyjadrené slovami treba

vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny

úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Z dokladu pripojeného do spisu na č.l. 5 vzhľadom na jeho obsah vyplýva, že právny

úkon účastníkov konania smeroval k uznaniu dlhu. Nasvedčuje tomu uvedenie zákonného

ustanovenia , ako aj slovne vyjadrený obsah uznania dlhu.

Pokiaľ odvolací súd chcel z dokladu označeného ako uznanie dlhu vyvodiť, že vôľa

účastníkov smerovala k inému právnemu úkonu ako k uznaniu dlhu (čo inak žiaden

z účastníkov netvrdil), mal dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa zopakovať alebo

v potrebnom rozsahu dokazovanie doplniť (, ) a zadovážiť si tak

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup

je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Zo zápisnice odvolacieho súdu

však nevyplýva, že by odvolací súd tak urobil.

Keďže odvolací súd podľa týchto ustanovení vo veci nepostupoval, a vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení bez toho, aby doplnil

dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, zaťažil konanie pred ním tzv. inou vadou

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Z uvedeného dôvodu dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( )

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že ak ide o právny úkon, pre ktorý je

pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná

obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, teda predmet právneho úkonu

musí byť poznateľný z textu listiny. Ak sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu

písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli

účastníka zmluvy usudzovať na iný obsah tohto právneho úkonu, nemožno obsah zmluvného

dojednania vyložiť v rozpore s jazykovým prejavom. Výkladom podľa § 35 ods. 2

nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca

nahrádzať.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej vo veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :