Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
242/378053.1a4341.pdf
PDF · 111.22 KB
No categories available
3Cdo/17/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci
žalobkyne JUDr. J., K., zastúpenej JUDr. A., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému
J., K., zastúpenému JUDr. P., advokátom so sídlom v K., o zaplatenie 5 000 Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24 C 147/2003, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2007 sp. zn. 6 Co
80/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra
2007 sp. zn. 6 Co 80/2006 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I rozsudkom z 1. decembra 2005 č.k. 24 C 147/2003-42 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní 5 000 Sk s príslušenstvom a tiež náhradu
trov konania.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 16. októbra 2007 sp. zn.
6 Co 80/2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo postupom tohto súdu mu bola odňatá možnosť konať.
Odvolací súd vec prejednal v jeho neprítomnosti na pojednávaní 16. októbra 2007 napriek
tomu, že v ranných hodinách pred začatím tohto pojednávania bola jeho neprítomnosť
telefonicky ospravedlnená z dôvodu práceneschopnosti a súd bol požiadaný o odročenie
pojednávania. Zamestnankyňa odvolacieho súdu o tom spísala riadny úradný záznam a doklad
o pracovnej neschopnosti vystavený 15. októbra 2007 žalovaný následne založil do spisu. Na
odvolacie pojednávanie sa nemohol dostaviť, lebo 15. októbra 2007 ho postihlo akútne
ochorenie a vo večerných hodinách bol nútený vyhľadať ošetrenie v pohotovostnej
ambulancii v Prešove. Z dôvodu vysokých teplôt nebol schopný sám sa telefonicky
skontaktovať so súdom a doručiť mu doklad o pracovnej neschopnosti. Predchádzajúce
žiadosti o odročenie pojednávania boli vždy odôvodnené jeho vážnym zdravotným stavom
a problémami v dôsledku ťažkého úrazu utrpeného pri dopravnej nehode. V žiadnom prípade
nemal záujem vyhýbať sa pojednávaniam. Tým, že krajský súd vec prejednal a rozhodol
v jeho neprítomnosti, odňal mu možnosť pred súdom konať. Žalovaný dovolanie odôvodnil
aj inou vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť (§ 238
ods. 5 O.s.p.) a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, že pri posudzovaní
dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba s poukazom na § 2 O.s.p. brať zreteľ na
zásadu, aby sa práva jedného účastníka nezneužívali na úkor druhého. Žalovaný v konaní
spôsoboval prieťahy (na odvolacom súde sa opakovane ospravedlnil), čím bolo negatívne
dotknuté jej procesné právo na rýchle a spravodlivé konanie. V ďalšej časti vyjadrenia
žalobkyňa zaujala stanovisko k právnemu titulu, na základe ktorého uplatnila žalovaný nárok
na peňažné plnenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie žalovaného smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je upravená v § 238 O.s.p.
V zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok.
Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie (ale) nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok
minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
pohľadávky sa neprihliada (viď § 238 ods. 5 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238
ods. 5 O.s.p.).
Prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je daná, ak v konaní
došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Na vady tejto povahy
je dovolací súd povinný vždy prihliadnuť (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a /až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a ich
existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania
žalovaný uviedol, že krajský súd mu odňal možnosť pred súdom konať, lebo na pojednávaní
dňa 16. októbra 2007 v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlnil a požiadal ho
o odročenie pojednávania.
Podľa ustáleného výkladu ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. sa pod odňatím možnosti
účastníkovi konať pred súdom rozumie postup, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť
realizovať jeho procesné práva priznané zákonom. Procesným právom účastníka medziiným
je, aby vec bola súdom prejednaná v jeho prítomnosti. Občiansky súdny poriadok zabezpečuje
toto (aj Ústavou Slovenskej republiky zakotvené) právo účastníka tým, že súdu v § 115 ods. 1
ukladá všeobecnú povinnosť (z ktorej sú prípustné len výnimky stanovené zákonom) nariadiť
na prejednanie veci pojednávanie a predvolať na pojednávanie účastníkov konania. Podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. pokračuje súd v konaní, i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne
predvolaný účastník na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd prejednať vec v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy. Tieto ustanovenia platia podľa § 211 ods. 2 O.s.p. primerane aj pre konanie
pred odvolacím súdom.
Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka
je však potrebné vždy posudzovať vzhľadom na všetky individuálne okolnosti konkrétneho
prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania veci pred súdom je
neodňateľným právom účastníka konania v každom štádiu konania.
Zo spisu vyplýva, že v konaní na odvolacom súde došlo na základe žiadostí žalovaného
opakovane k odročeniu pojednávaní (21. novembra 2006, 16. januára 2007, 10. mája 2007,
20. septembra 2007). Predmetné žiadosti žalovaného boli doložené lekárskym potvrdením
o dlhotrvajúcej pracovnej neschopnosti žalovaného, pričom z ničoho nemožno vyvodiť, že by
ich predkladanie bolo dôsledkom snahy žalovaného oddialiť vydanie rozhodnutia vo veci
samej. V deň pojednávania, ktoré odvolací súd nariadil na 16. októbra 2007, bolo o 9.50 hod.
odvolaciemu súdu telefonicky oznámené, že žalovaný je práceneschopný, z tohto dôvodu
ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a žiada odročiť pojednávanie s tým, že
potvrdenie o práceneschopnosti zašle poštou. Odvolací súd napriek tomu v uvedený deň vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania žalovaného (z hľadiska procesnej
vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.) vzal na zreteľ, že žalovaný v danom prípade
včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. októbra 2007 a zároveň
požiadal súd o jeho odročenie, pričom ako dôvod uviedol svoje akútne ochorenie. V súlade
s konštantnou judikatúrou sa pritom choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou
práceneschopnosťou považuje za dôležitý dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (viď
R 31/95). Existenciu takéhoto vážneho dôvodu žalovaný preukázal písomným potvrdením
o pracovnej neschopnosti (č.l. 82 spisu). Dovolací súd so zreteľom na individuálne okolnosti
daného prípadu, najmä jeho po dlhší čas trvajúcou práceneschopnosť a tiež na akútne
ochorenie preukázané lekárskym potvrdením vystaveným pred dňom nariadeného
odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že v danom prípade (z hľadiska objektívneho)
v čase odvolacieho pojednávania existoval vážny dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a že
v dôsledku toho vec nemala byť odvolacím súdom prejednaná a rozhodnutá v neprítomnosti
žalovaného.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci bola
žalovanému znemožnená realizácia jeho procesných práv účastníka konania (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Výskyt niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. zakladá v každom prípade
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v takto postihnutom konaní; zároveň je ale
tiež samostatným dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť
(§ 243b ods. 1 O.s.p.), lebo takéto rozhodnutie nemožno považovať za správne. So zreteľom
na uvedenú vadu sa nezaoberal otázkou opodstatnenosti námietky, že konanie na súdoch
oboch stupňov je postihnuté aj inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného
konania a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: