Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/17/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci

žalobkyne JUDr. J., K., zastúpenej JUDr. A., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému

J., K., zastúpenému JUDr. P., advokátom so sídlom v K., o zaplatenie 5 000 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2007 sp. zn. 6 Co

80/2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra

2007 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom z 1. decembra 2005 č.k. -42 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní 5 000 Sk s príslušenstvom a tiež náhradu

trov konania.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 16. októbra 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni

náhradu trov odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo postupom tohto súdu mu bola odňatá možnosť konať.

Odvolací súd vec prejednal v jeho neprítomnosti na pojednávaní 16. októbra 2007 napriek

tomu, že v ranných hodinách pred začatím tohto pojednávania bola jeho neprítomnosť

telefonicky ospravedlnená z dôvodu práceneschopnosti a súd bol požiadaný o odročenie

pojednávania. Zamestnankyňa odvolacieho súdu o tom spísala riadny úradný záznam a doklad

o pracovnej neschopnosti vystavený 15. októbra 2007 žalovaný následne založil do spisu. Na

odvolacie pojednávanie sa nemohol dostaviť, lebo 15. októbra 2007 ho postihlo akútne

ochorenie a vo večerných hodinách bol nútený vyhľadať ošetrenie v pohotovostnej

ambulancii v Prešove. Z dôvodu vysokých teplôt nebol schopný sám sa telefonicky

skontaktovať so súdom a doručiť mu doklad o pracovnej neschopnosti. Predchádzajúce

žiadosti o odročenie pojednávania boli vždy odôvodnené jeho vážnym zdravotným stavom

a problémami v dôsledku ťažkého úrazu utrpeného pri dopravnej nehode. V žiadnom prípade

nemal záujem vyhýbať sa pojednávaniam. Tým, že krajský súd vec prejednal a rozhodol

v jeho neprítomnosti, odňal mu možnosť pred súdom konať. Žalovaný dovolanie odôvodnil

aj inou vadou konania v zmysle , ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť (§ 238

ods. 5 ) a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, že pri posudzovaní

dovolacieho dôvodu podľa treba s poukazom na brať zreteľ na

zásadu, aby sa práva jedného účastníka nezneužívali na úkor druhého. Žalovaný v konaní

spôsoboval prieťahy (na odvolacom súde sa opakovane ospravedlnil), čím bolo negatívne

dotknuté jej procesné právo na rýchle a spravodlivé konanie. V ďalšej časti vyjadrenia

žalobkyňa zaujala stanovisko k právnemu titulu, na základe ktorého uplatnila žalovaný nárok

na peňažné plnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie žalovaného smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je upravená v

V zmysle je dovolanie prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok.

Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ). Dovolanie (ale) nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo

pohľadávky sa neprihliada (viď ). V danom prípade je dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238

ods. 5 ).

Prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je daná, ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Na vady tejto povahy

je dovolací súd povinný vždy prihliadnuť (viď ).

Procesné vady konania v zmysle /až e/ a dovolateľ nenamietal a ich

existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania

žalovaný uviedol, že krajský súd mu odňal možnosť pred súdom konať, lebo na pojednávaní

dňa 16. októbra 2007 v rozpore s vec prejednal a rozhodol v jeho

neprítomnosti napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlnil a požiadal ho

o odročenie pojednávania.

Podľa ustáleného výkladu ustanovenia sa pod odňatím možnosti

účastníkovi konať pred súdom rozumie postup, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť

realizovať jeho procesné práva priznané zákonom. Procesným právom účastníka medziiným

je, aby vec bola súdom prejednaná v jeho prítomnosti. zabezpečuje

toto (aj zakotvené) právo účastníka tým, že súdu v

ukladá všeobecnú povinnosť (z ktorej sú prípustné len výnimky stanovené zákonom) nariadiť

na prejednanie veci pojednávanie a predvolať na pojednávanie účastníkov konania. Podľa

pokračuje súd v konaní, i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne

predvolaný účastník na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd prejednať vec v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy. Tieto ustanovenia platia podľa primerane aj pre konanie

pred odvolacím súdom.

Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania v zmysle , možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka

je však potrebné vždy posudzovať vzhľadom na všetky individuálne okolnosti konkrétneho

prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania veci pred súdom je

neodňateľným právom účastníka konania v každom štádiu konania.

Zo spisu vyplýva, že v konaní na odvolacom súde došlo na základe žiadostí žalovaného

opakovane k odročeniu pojednávaní (21. novembra 2006, 16. januára 2007, 10. mája 2007,

20. septembra 2007). Predmetné žiadosti žalovaného boli doložené lekárskym potvrdením

o dlhotrvajúcej pracovnej neschopnosti žalovaného, pričom z ničoho nemožno vyvodiť, že by

ich predkladanie bolo dôsledkom snahy žalovaného oddialiť vydanie rozhodnutia vo veci

samej. V deň pojednávania, ktoré odvolací súd nariadil na 16. októbra 2007, bolo o 9.50 hod.

odvolaciemu súdu telefonicky oznámené, že žalovaný je práceneschopný, z tohto dôvodu

ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a žiada odročiť pojednávanie s tým, že

potvrdenie o práceneschopnosti zašle poštou. Odvolací súd napriek tomu v uvedený deň vec

prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania žalovaného (z hľadiska procesnej

vady konania v zmysle ) vzal na zreteľ, že žalovaný v danom prípade

včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. októbra 2007 a zároveň

požiadal súd o jeho odročenie, pričom ako dôvod uviedol svoje akútne ochorenie. V súlade

s konštantnou judikatúrou sa pritom choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou

práceneschopnosťou považuje za dôležitý dôvodom v zmysle (viď

R 31/95). Existenciu takéhoto vážneho dôvodu žalovaný preukázal písomným potvrdením

o pracovnej neschopnosti (č.l. 82 spisu). Dovolací súd so zreteľom na individuálne okolnosti

daného prípadu, najmä jeho po dlhší čas trvajúcou práceneschopnosť a tiež na akútne

ochorenie preukázané lekárskym potvrdením vystaveným pred dňom nariadeného

odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že v danom prípade (z hľadiska objektívneho)

v čase odvolacieho pojednávania existoval vážny dôvod v zmysle a že

v dôsledku toho vec nemala byť odvolacím súdom prejednaná a rozhodnutá v neprítomnosti

žalovaného.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci bola

žalovanému znemožnená realizácia jeho procesných práv účastníka konania (§ 237 písm. f/

). Výskyt niektorej z vád uvedených v zakladá v každom prípade

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v takto postihnutom konaní; zároveň je ale

tiež samostatným dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť

( ), lebo takéto rozhodnutie nemožno považovať za správne. So zreteľom

na uvedenú vadu sa nezaoberal otázkou opodstatnenosti námietky, že konanie na súdoch

oboch stupňov je postihnuté aj inou vadou v zmysle , ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušil podľa a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie

( ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného

konania a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: