Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1SžoNS/57/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky 1 Sž-o-NS 57/2006

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedkyne

JUDr. Eleny Závadskej a z členov JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Evy

Babiakovej, CSc., JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci

žalobkyne : O, zastúpenej JUDr. D, advokátom v P, proti žalovanému : M, so sídlom

V, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o povinnosti odviesť neprávom

zadržané peňažné prostriedky a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006 č. k. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006 č. k. p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. mája 2004

číslo 9624/2003-420 zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie

21 Sž-o-NS 57/2006

prvostupňového správneho orgánu žalovaného zo 7. augusta 2003

číslo 40/2000-420, ktorým bola žalobkyni podľa

o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o rozpočtových pravidlách“) uložená povinnosť odviesť na účet žalovaného

neprávom zadržané finančné prostriedky vo výške 5 602 000 Sk vrátane penále

vo výške 0,2% zo zadržanej sumy za každý začatý deň zadržania až do doby

vrátenia, najviac však do výšky dvojnásobku poskytnutej sumy nasledovne: zo sumy

2 102 000 Sk od 16. januára 1998 až do zaplatenia a zo sumy 3 500 000 Sk

od 11. januára 1999 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť vykonať ročné zúčtovanie

finančných prostriedkov, poskytnutých na základe zmluvy medzi žalobkyňou

a žalovaným a neodviedla do 10. resp. 15. januára nasledujúceho roka na účet

žalovaného neoprávnene zadržované finančné prostriedky.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu včas žalobu. Žiadala napadnuté

rozhodnutie ako nezákonné zrušiť, lebo podľa jej názoru nebola daná právomoc

žalovaného rozhodovať vo veci podľa ustanovení predpisov o správnom konaní

a naviac žalovaný nerešpektoval právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2005 č. k. , podľa

ktorého základom právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohoda

súkromnoprávneho charakteru, preto o nárokoch z jej nedodržania mohol rozhodovať

v prvom stupni len okresný súd v systéme všeobecného súdnictva.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie

v prvom stupni (§ 246 ods. 2 písm. b/ 0bčianskeho súdneho poriadku) rozsudkom

zo 7. júna 2006 č. k. žalobu zamietol, lebo dospel k záveru, že nie je

dôvodná. Podľa jeho názoru žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď

na základe § 47 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách pri vymáhaní odvodu

a penále postupoval podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Povinnosť

vrátiť neoprávnene zadržané finančné prostriedky, poskytnuté ako dotáciu

na zákonom určený účel a za zákonom predpísaných podmienok nepovažoval

31 Sž-o-NS 57/2006

za záväzok súkromnoprávneho charakteru, hoci vznikol na zmluvnom základe medzi

účastníkmi tohto súdneho konania. Povinnosť rozhodnúť o vrátení uvedených

finančných prostriedkov v správnom konaní bola daná žalovanému zákonom a svojej

zákonnej povinnosti sa žalovaný nemohol zbaviť. Z obsahu vykonaného dokazovania

zistil, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a na základe dostatočne

zisteného skutočného stavu veci.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Znova tvrdila, že

rozhodnutie žalovaného nebolo vecne správne, lebo nerešpektovalo záväzné právne

stanovisko, vyslovené v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí a aj postup súdu

prvého stupňa, ktorý v rozhodnutí zaujal iný právny názor, ako vyplynul z rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2005 č. k. považovala

za neprípustný. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe

vyhovieť v celom rozsahu.

Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolaniu žalobkyne

nemožno vyhovieť.

V danej veci bolo nespornou skutočnosťou, že Štátny fond zveľaďovania lesa

Slovenskej republiky ako právny predchodca žalovaného (viď § 2 ods. 3 a 4

o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých

opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

poskytol žalobkyni štátnu dotáciu na pestovateľskú činnosť v lese vo výške

2 102 000 Sk (a to 4. júla 1997 vo výške 1 000 000 Sk a 19. augusta 1997 vo výške

1 102 000 Sk) na základe dohody z 20. mája 1997 číslo 405/97ŠFZL a 16. júla 1998

dotáciu vo výške 3 500 000 Sk na základe dohody z 26. mája 1998

číslo D 382/98-ŠFZL. Dohody obsahovali podmienky použitia dotácií, ktorých

kontrolovanie bol oprávnený vykonávať žalovaný, čo vyplýva z § 47 ods. 3 a ods. 5

písm. a/ zákona o rozpočtových pravidlách.

41 Sž-o-NS 57/2006

Podľa týchto zákonných ustanovení odvod neoprávnene použitých alebo

zadržaných prostriedkov, ako aj penále, uloží príslušná správa finančnej kontroly,

ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby však odvod a penále môže uložiť a vymáhať

ministerstvo. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými

predpismi o správnom konaní. Ustanovenia osobitného predpisu sa na tieto účely

nepoužijú.

Odvod a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov rozpočtov

štátnych fondov ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho

fondu s výnimkou tých prípadov, keď neoprávnené použitie alebo zadržanie

prostriedkov rozpočtu štátneho fondu zistila správa finančnej kontroly.

Pre posúdenie, či žalovaný bol orgánom, oprávneným rozhodovať v správnom

konaní o povinnosti vrátiť neprávom použité finančné prostriedky a o práve ukladať

za ich neoprávnené použitie aj penále, bolo preto rozhodujúce znenie citovaných

zákonných ustanovení. Dokonca aj v spojení s

o štátnom fonde zveľaďovania lesa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnom fonde zveľaďovania lesa“) výslovne vylučoval použitie ustanovení

predpisov o správnom konaní len v prípade rozhodovania ministra o poskytnutí

dotácie.

Postup podľa predpisov správneho konania pri kontrole použitia dotácie

a pri vyvodzovaní zodpovednosti za jej neoprávnené použitie, alebo nepoužitie zákon

výslovne nevylučoval. Práve s poukazom na námietku žalobkyne, že v súlade s čl. 2

správny orgán mohol konať len to, čo mu zákon

výslovne dovoľuje, nemohla byť pôsobnosť ustanovení Správneho poriadku vylúčená

pri postupe, kedy bolo dôvodné vymáhať vrátenie dotácie neoprávnene poskytnutej,

alebo dotácie, použitej v rozpore so zmluvnými podmienkami alebo so zákonom.

K otázke posúdenia charakteru právneho vzťahu, na základe ktorého bola

dotácia poskytnutá (teda dohody medzi žalobkyňou a právnym predchodcom

žalovaného) z hľadiska jeho zaradenia do oblasti práva verejného alebo do oblasti

práva súkromného odvolací súd zdôrazňuje, že medzi formy správnej činnosti patria

aj správne dohody a zmluvy.

51 Sž-o-NS 57/2006

V zásade správny orgán nemôže zmluvne nakladať s úlohami, právami

a povinnosťami, ktoré mu právne normy záväzne ukladajú a ktoré ho oprávňujú

v záujme spoločnosti a v mene štátu vydávať voči fyzickým a právnickým osobám

jednostranne záväzné príkazy. Práva ukladať záväzné povinnosti, alebo ich prenášať

sa správny orgán nemôže zriekať bez zákonného zmocnenia. Len výnimočne,

v rámci svojich zákonných práv a povinností a bez ich porušenia, môžu v niektorých

prípadoch zabezpečovať správne orgány výkon svojej právomoci dohodami

a zmluvami, uzatváranými na základe zákonného zmocnenia s právnickými

a fyzickými osobami. Takéto dohody potom nemajú charakter súkromnoprávny, ale

sú dohodami správnymi, ktoré majú charakter verejnoprávny. Ich posudzovanie

podľa predpisov súkromného práva preto prichádza do úvahy len vtedy, ak to zákon

výslovne uvádza.

Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že nedodržanie správnych dohôd,

uzavretých medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, by sa malo

spravovať ustanoveniami predpisov práva súkromného. Práve naopak, právne

predpisy výslovne upravujú povinnosti žalovaného postupovať podľa predpisov

o správnom konaní, ktoré patria do práva verejného. Nemožno preto vytýkať súdu

prvého stupňa, keď rovnako ako žalovaný uzavrel, že právomoc rozhodovať

o poskytnutých dotáciách patrí do oblasti práva verejného a zákonom je zverená

žalovanému.

Skutočnosť, že žalovaný po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia

nepostupoval podľa právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2005 č. k. , nemala

za následok nezákonnosť rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto súdneho konania

a ani neodôvodňovala jeho zrušenie, lebo aj podľa názoru odvolacieho súdu patrilo

rozhodovanie o vrátení sporných dotácií a o povinnosti zaplatiť penále do pôsobnosti

žalovaného, ktorý bol povinný postupovať a ktorý aj postupoval podľa ustanovení

Správneho poriadku.

Súdu prvého stupňa nemožno vytýkať, že zaujal iný právny názor, ako bol

vyslovený v inom predchádzajúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

61 Sž-o-NS 57/2006

republiky. Odlišnosť právneho názoru môže byť odôvodnená nielen vykonaním

ďalšieho dokazovania na súde alebo pred správnym orgánom, ale vyplýva najmä

z práva každého sudcu, aby rozhodol na základe vlastného právneho názoru

v súlade so zákonom a nezávisle od vonkajších vplyvov, ale predovšetkým je daná

viazanosťou súdu len zákonom. Výrok predchádzajúceho súdneho rozhodnutia

v obdobnej veci, hoci by prípadne aj preskúmavanému rozhodnutiu predchádzala,

nie je záväzný pre súd, ktorý vo veci rozhoduje na základe novej žaloby.

Posudzovanie potreby zjednotiť súdnu prax, na ktorú poukazovala žalobkyňa,

nebolo predmetom konania v spornej veci, a preto sa ňou odvolací súd nezaoberal.

Odvolací súd nezohľadnil tiež námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného

treba zrušiť z dôvodu, že nerešpektovalo záväzný právny názor, vyslovený

v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2005

č. k . .

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva právny názor, že

žalovaný mohol rozhodovať o vrátení dotácií výlučne podľa ustanovení správneho

poriadku a podľa tohto právneho predpisu aj rozhodoval.

Za tohto skutkového stavu súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď

výhrady žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného nepovažoval za dostatočné

a právne významné.

S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja

ods. 3 v spojení s napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

V odvolacom konaní žalobkyňa úspech nemala a žalovanému právo

na náhradu trov konania nevzniklo, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

71 Sž-o-NS 57/2006

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. januára 2008

JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.

predsedkyňa senátu

Za správnosť vyhotovenia :

81 Sž-o-NS 57/2006