Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/201/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. v právnej veci žalobcu: V T, Bytom V O č. X, zastúpeného opatrovníkom: J T, bytom tamtiež, právne zastúpeného JUDr. M C, advokátom, so sídlom v N, Š č. X proti žalovanému: SP – Ú, ul. X č. X B, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. R – 1417/2006 zo dňa 30.1.2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. – 66 z 1.8.2007 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. –66 z 1. augusta 2007, p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

1.809,50 Sk do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. M C.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného z 30.1.2007,

ktorým potvrdil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania vo veci odňatia invalidného dôchodku rozhodnutím právneho predchodcu žalovaného z 20.7.1994 v spojení s rozhodnutím o priznaním čiastočného invalidného dôchodku z 5.4.1995.

Krajský súd dôvodil tým, že obsahom základného práva na inú právnu ochranu

podľa poskytovanú orgánom štátnej správy je umožniť každému reálny prístup k takému orgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť tohto orgánu o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných príncípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele .

Konanie o návrhu na obnovu konania, ktorého predmetom je posudzovanie nároku

na dávku v konečnom dôsledku je konaním o dávkach v zmysle Len takýto výklad je v súlade s princípom právnej istoty na posúdenie nároku v súlade s predpisom platným a účinným v čase jeho podania na príslušný orgán.

V danom prípade v rámci správneho konania jediným správnym orgánom, ktorý

rozhodoval v prvom a zároveň poslednom stupni bola S P, Ú. Preto je aj príslušná na rozhodnutie o povolení obnovy konania v správnom konaní na návrh účastníka konania.

Preskúmaním zákonnosti postupu a rozhodnutia jednak S P – Ú ako

prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného súd konštatoval, že tieto správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní o návrhu žalobcu zo dňa 13. januára 2003 o obnovu dávkového konania dôsledne v súlade so zákonom, keď na svoj postup konania a rozhodovania použili dikciu ustanovenia a o sociálnom poistení v znení a návrh zamietli.

V predmetnej veci v čase podania návrhu na obnovu konania platil zákon

č. o sociálnom zabezpečení, pričom o tomto návrhu rozhodovali správne orgány s časovým odstupom 3 roky od podania návrhu na obnovu konania, za účinnosti o sociálnom poistení, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť od 1.1.2004. Ich postup, ako to zistil súd, nebol v súlade s dikciou ustanovenia o sociálnom poistení. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení upravuje konanie o nárokoch na dávky vzniknuté pred 1. januárom 2004. Správny orgán pri posudzovaní charakteru nároku na obnovu konania pritom usúdil, že sa jedná o nárok na dávku, t. j. že sa jedná o dávkové konanie, ktoré sa začalo pred 1.1.2004, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení, t. j. za účinnosti o sociálnom zabezpečení.

Vzťah medzi o sociálnom zabezpečením a zákonom

č. o správnom konaní je upravený v ustanovení , podľa ktorého pokiaľ tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

Povinnosťou S P – Ú bolo rozhodnúť o povolení obnovy konania v intenciách zák.

č. o Správnom konaní a rozhodnúť o povolení alebo nepovolení obnovy konania, vydať rozhodnutie, ktoré by obsahovalo zákonom predpísané náležitosti zodpovedajúce ustanoveniu Správneho poriadku.

Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu žiadal zrušenie rozsudku krajského súdu

a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že S P sa nestotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého mala povinnosť konať a rozhodnúť o povolení alebo nepovolení obnovy konania, v ktorom bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok a priznaný čiastočný invalidný dôchodok a súčasne poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie v znení zákona sa na predmetnú právnu vec nevzťahuje z dôvodu, že dávkové konanie, ktorého predmetom bolo posudzovanie trvania nároku na invalidný dôchodok žalobcu bolo už právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 24. novembra 1999.

Aj keď už bolo právoplatne rozhodnuté o odňatí invalidného dôchodku, poistenec

môže kedykoľvek opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a S P je povinná opätovne posúdiť jeho zdravotný stav a vydať rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok. Žalobca túto možnosť využil a žiadosťou spísanou 1. júna 2001 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 24. septembra 1994. Jeho zdravotný stav bol posúdený v rámci konania o invalidnom dôchodku, ako aj v rámci súdneho konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Podľa záverov posudkových komisií sociálneho zabezpečenia žalobca nie je invalidný podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný

dôchodok ešte nenadobudlo právoplatnosť a žalobca môže požiadať o jeho súdne preskúmanie.

Žalovaný súčasne vyslovil nesúhlas s rozhodnutím veci v odvolacom konaní

bez nariadenia pojednávania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal prvostupňový

rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie v spojitosti s , pretože vo veci ide o posúdenie právnej otázky bez potreby vykonať dokazovanie a také prejednanie veci nie je v rozpore s verejným záujmom.

V predmetnej veci krajský súd vychádzal z nepochybnej skutočnosti, že žalobca

podal dňa 13.1.2003 žiadosť o obnovu konania vo veci odňatia jeho invalidného dôchodku rozhodnutím z 20.7.1994, ktoré sa stalo právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu z 24.11.1999 sp. zn. . Nepochybné je aj to, že žalovanému bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. z 28.2.2006 podľa uložené o podanej žiadosti o obnovu konania rozhodnúť . Žalovaný v predmetnej veci rozhodol tak, že žiadosť o obnovu konania podanú za účinnosti posúdil v čase rozhodnutia podľa ustanovení § až 221 a dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnúť ako neprípustný.

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dospel k vecne správnemu záveru,

že návrh na obnovu konania podanú za účinnosti s poukazom na uvedeného zákona a ustanovenia a nasl. mal správny orgán posúdiť podľa zákona platného v čase podania návrhu a rozhodnúť o tom, či sú splnené podmienky obnovy konania alebo nie a vydať rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že len takýto výklad je v súlade s princípom právnej istoty pri posudzovaní podaného návrhu na obnovu konania . Skutočnosť, že ustanovenia neobsahujú právnu úpravu podmienok obnovy konania (keďže je vylúčené použitie ustanovení správneho poriadku) sama osebe nemôže privodiť stav, že o podanom návrhu nebude rozhodnuté za podmienok stanovených zákonom v čase podania návrhu. Krajský súd vecne správne poukázal na ustanovenie a na to, že právo na posúdenie podmienok obnovy , ktoré bolo uplatnené pred nadobudnutím účinnosti nemohlo prijatím uvedeného zákona zaniknúť. Ak potom krajský súd dôvodil ustanovením 259 ods. 1 a tým, že konanie o návrhu na obnovu konania v dávkovej veci je v konečnom dôsledku konaním o dávkach, je tento výklad v súlade s článkom 152 ods. 4 SR, pretože zaručuje, aby žalobca neutrpel na svojich právach tým, že o návrhu na obnovu konania žalovaný nerozhodol za účinnosti zákona platného v čase podania návrhu na obnovu konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie krajského súdu podľa

potvrdil.

Odvolací súd nevyhovel písomného návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré

majú podložiť dôvodnosť návrhu na obnovu konania, pretože posúdenie samotných dôvodov obnovy bude predmetom nového konania v pôsobnosti žalovaného.

Podľa § 25Ol ods. 2 v spojitosti s § 25Ok ods. 1 žalobcovi patrí náhrada trov

odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci v sume 1.371,- Sk + 260,5O Sk DPH + 178,- Sk režijný paušál.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 17. decembra 2007

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kavivanovová Ľubica